UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobcu: Ing. R. B., bytom Q., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/280659/2014/5085 z 20. júna 2014, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/188/2014-23 z 22. apríla 2015, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/188/2014-23 z 22. apríla 2015 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
I.
Krajský súd v Bratislave (ďalej v texte rozsudku len „prvostupňový súd“ alebo „krajský súd“) napadnutým uznesením č. k. 2S/188/2014-23 z 22. apríla 2015 podľa ust. § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zastavil konanie o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/280659/2014/5085 z 20. júna 2014, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, potvrdil rozhodnutie Mesta Pezinok č. 046031/2014 zo 17. marca 2014, ktorým bola vyrubená daň z nehnuteľností na rok 2014 vo výške 109,35 €. Zároveň prvostupňový súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal v zmysle § 146 ods. 1 písm. c) v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.
Dôvodom zastavenia konania bola skutočnosť, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok ustanovených v § 250a O.s.p. o povinnom právnom zastúpení predložením plnomocenstva udeleného právnemu zástupcovi, na čo bol súdom vyzvaný pod následkom zastavenia konania v stanovenej lehote 15 dní odo dňa riadneho doručenia výzvy krajského súdu z 15. decembra 2014, na ktorú žalobcanereagoval.
II.
Proti uzneseniu krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, čo je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a Medzinárodnými dohovormi o ľudských právach a žiadal, aby súd napadnuté uznesenie zrušil. Zároveň požiadal o pridelenie advokáta. V podanom odvolaní sa okrem iného ďalej zaoberal samotným ustanovením § 250a O.s.p. a jeho významom, ktoré podľa jeho názoru je diskriminačné, pretože stanovuje výnimku z povinného zastúpenia pre konanie týkajúce sa zdravotného, sociálneho, nemocenského poistenia a pod. Zároveň poukázal na svoju finančnú situáciu a nemožnosť nechať sa zastúpiť advokátom, preto požiadal súd o ustanovenie zástupcu z radov advokátov.
III.
Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie krajského súdu ako vecne správne potvrdil. Uviedol, že nakoľko žalobca na základe výzvy nepreukázal splnenie podmienok ustanovených v § 250 a O.s.p., krajský súd postupoval správne, keď konanie zastavil.
IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.); odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že uznesenie krajského súdu je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 250a O.s.p., žalobca musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý zaňho na súde koná; to neplatí vo veciach, v ktorých je daná vecná príslušnosť okresného súdu, alebo ak ide o preskúmanie rozhodnutia a postupu vo veciach zdravotného poistenia, sociálneho zabezpečenia vrátane nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, štátnych sociálnych dávok, sociálnej pomoci a poistenia v nezamestnanosti, aktívnej politiky trhu práce a garančného fondu, poskytovania zdravotnej starostlivosti, vo veciach priestupkov a vo veciach azylu a doplnkovej ochrany.
Podľa § 250d ods. 3 O.s.p., súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.
Podľa § 30 O.s.p. účastníka, ktorý požiada o ustanovenie advokáta a u ktorého sú predpoklady, aby bol oslobodený od súdnych poplatkov, súd odkáže na Centrum právnej pomoci. O tejto možnosti súd účastníka poučí.
Predmetom odvolacieho konania pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky bolo uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/188/2014-23 z 22. apríla 2015, ktorým krajský súd zastavil konanie opreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/280659/2014/5085 z 20. júna 2014, ktorým potvrdil rozhodnutie Mesta Pezinok č. 046031/2014 zo 17. marca 2014 o vyrubení dane z nehnuteľnosti na rok 2014 vo výške 109,35 €.
Krajský súd po zistení, že nie sú splnené všetky podmienky konania, uznesením č. k. 2S/188/2014-6 zo 17. septembra 2014 vyzval žalobcu, aby predložil originál plnomocenstva udeleného advokátovi na zastupovanie žalobcu v konaní, pričom mu stanovil lehotu 20 dní od doručenia uvedeného uznesenia pod následkom zastavenia konania.
Odvolací súd na tomto mieste považuje za potrebné uviesť, že žalobca mal byť zároveň poučený o možnosti požiadať o ustanovenie advokáta v prípade, ak spĺňa predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov v zmysle § 30 O.s.p., skutočnosť ktorá v uznesení, ako aj v rámci opakovanej výzvy, absentuje.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti, Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že krajský súd svojím postupom odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom. Preto napadnuté uznesenie krajského súdu postupom podľa § 221 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 223 O.s.p., z dôvodov podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Úlohou krajského súdu bude v ďalšom konaní prioritne vyhodnotiť, či žalobca spĺňa predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, podľa zistených skutočností odkázať žalobcu na Centrum právnej pomoci a v prípade, ak žalobca nespĺňa predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov, resp. ak Centrum právnej pomoci nepridelí žalobcovi advokáta, až následne vo veci rozhodnúť.
V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvej O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.