UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Mikuláš Vareha - VENIKOM, so sídlom Tokajská 125/41, Malá Tŕňa, IČO: 35 479 345, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazova ul. 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/1270738/2012/5098 zo dňa 15. novembra 2012, o odvolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach, č. k. 6S 41/2013-18, zo dňa 30. apríla 2013, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach, č. k. 6S 41/2013-18, zo dňa 30. apríla 2013 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
Krajský súd v Košiciach, uznesením č. k. 6S 41/2013-18, zo dňa 30. apríla 2013 nevyhovel žiadosti žalobcu o oslobodenie od súdnych poplatkov v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/1270738/2012/5098 zo dňa 15. novembra 2012, ktorým bol potvrdený dodatočný platobný výmer Daňového úradu Košice č. 9813401/5/2341721/2012/Las zo dňa 27. augusta 2012, nakoľko dôvody uvádzané žalobcom v žiadosti o oslobodenie nie sú spôsobilé pre naplnenie predpokladov pre oslobodenie majúc pri tom na zreteli výšku súdneho poplatku. Krajský súd konštatoval, že žalobca svoju žiadosť o oslobodenie ničím nedokladoval. Podľa názoru súdu bolo v predmetnej veci pri posudzovaní žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov potrebné prihliadnuť na osobitné postavenie účastníka konania ako právnickej osoby a v prípade, že v rámci svojho podnikania vykazuje stratu nemožno uvedenému pripisovať význam z hľadiska oslobodenia od platenia súdneho poplatku, čo zákonodarca legislatívne vyjadril. Ako však vyplýva z ust. § 4 ods. 1, 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, zákonodarca týmto okolnostiam nepripisuje značný význam. Krajský súd zdôraznil, že pomery žalobcu ako právnickej osoby by odôvodňovali oslobodenie od súdnych poplatkov, pokiaľ by sa dostal do ťaživej finančnej situácie z dôvodov, ktoré by neboli v príčinnej súvislosti s jeho podnikaním, napr. z dôvodu vyššej moci (uznesenie NS SR 8Sžf/48/2011).
Proti uvedenému uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie elektronickými prostriedkami, ktoré doplnil písomne do podateľne konajúceho súdu, z dôvodu neúplného zistenia skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia. Žalobca má za to, že jeho žaloba (obsahovo značne podobná inýmpodaným a úspešným žalobám - vychádza z napadnutého rovnakého nezákonného postupu daňových úradov) je odôvodnená a nejde o zjavne neúspešné uplatnenie práva. Taktiež s ohľadom na neprimerané zaťaženie spoločností spojených s Mikulášom Varehom zo strany daňových úradov, nezákonné zadržiavanie finančných prostriedkov zo strany daňových úradov ako i negatívnej medializácie osoby nerešpektujúce prezumpciu neviny nemôže ani žalobca vykonávať žiadnu podnikateľskú činnosť. Žalobca preto nedisponuje žiadnou voľnou finančnou hotovosťou, taktiež žalobca nemá žiadny nehnuteľný, či hnuteľný majetok relevantnej hodnoty, ktorý by bolo možné speňažiť a s ktorým môže disponovať. Nestotožňuje sa s konštatovaním krajského súdu, že tieto okolnosti nie sú pre posúdenie žiadosti o oslobodenie irelevantné, nakoľko práve tieto okolnosti vytvárajú situáciu, ktorá znemožňuje žalobcovi súdny poplatok uhradiť t.j. pomery žalobcu oslobodenie od súdneho poplatku odôvodňujú. Konštatoval, že súdom vyrubená povinnosť uhradiť súdny poplatok žalobcovi prakticky znemožňuje domáhať sa ochrany svojich práv súdnou cestou, ktoré predstavuje jeho ústavné právo zaručené Ústavou SR. Taktiež poukazovanie krajským súdom na prenášanie podnikateľského rizika na štát v prípade oslobodenia právnickej osoby od platenia súdnych poplatkov nemá oporu v súčasnej právnej praxi a nie je v súlade s judikatúrou NS SR. Žalobca na podporu svojho tvrdenia poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo/127/2008, 5obo/129/2008 z ktorého je zrejmé, že.. zákon stanovuje rovnaké kritériá pre všetkých účastníkov bez rozlišovania, či ide o fyzickú osobu, alebo právnickú osobu a podnikateľa, alebo nepodnikateľa. Zamietnutie návrhu obchodnej spoločnosti s odôvodnením, že by sa tým prenášalo podnikateľské riziko na štát, nemá oporu v zákone... Taktiež poukázal na uznesenie Krajského súdu v Košiciach, č. k. 4 Cob/39/2012-135, ktorým bolo priznané žalobcovi - podnikateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov z obdobných dôvodov ako uviedol žalobca. Záverom žalobca uviedol, že konajúci súd okrem uvedeného nevyzval žalobcu na doplnenie žiadnych dôkazov, nevykonal žiadne dokazovanie a bez ďalšieho vec rozhodol v neprospech žalobcu, čo považuje žalobca za rozporné so zákonom. Vzhľadom na vyššie uvádzané dôvody navrhol žalobca odvolaciemu súdu uznesenie krajského súdu zmeniť a žalobcovi priznať oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd príslušný podľa ust. § 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) preskúmal vec v medziach podaného odvolania podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 246c ods. 1 veta prvá bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 250 ja ods. 2 prvá veta O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť.
Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa ust. § 246c ods. 1 O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný.
Podľa ust. § 138 ods. 1, 2 O.s.p., na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú. V návrhu musia byť pomery účastníka dokladované a) vyplneným tlačivom, ktorého vzor uverejní ministerstvo spravodlivosti na svojom webovom sídle, alebo b) rozhodnutím o hmotnej núdzi podľa osobitných predpisov.
Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobcovi vznikla poplatková povinnosť podaním návrhu - žaloby v sume 70 Eur, podľa pol. č. 10a sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 ZB. o súdnych poplatkoch, na zaplatenie ktorého bol žalobca vyzvaný výzvou konajúceho súdu zo dňa 22. marca 2013, č. k. 6S/41/2013-14. Žalobca písomným podaním doručeným krajskému súdu dňa 4. apríla2013 požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov, bez toho aby zdokladoval svoje pomery vyplneným tlačivom, ktorého vzor je uverejnený na webovej stránke ministerstva spravodlivosti SR www.justice.gov.sk. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 30. apríla 2013, č. k. 6S/41/2013-18 nevyhovel žiadosti žalobcu o oslobodenie od súdnych poplatkov. Odvolanie proti uvedenému rozhodnutiu je predmetom tohto konania na odvolacom súde.
V súlade s ust. § 138 ods. 1 O.s.p. môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Predpokladom priznania oslobodenia od súdnych poplatkov je jednak samotný návrh pre priznanie oslobodenia a jednak naplnenie podmienky, že to pomery účastníka odôvodňujú a, že nejde o svojvoľné alebo zrejmé bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Úlohou súdu je posudzovaní splnenia zákonnej podmienky pre priznanie oslobodenia dostatočne preskúmať pomery účastníka a v prípade, že to jeho pomery odôvodňujú žiadosti o priznanie oslobodenia vyhovieť za súčasného splnenia druhej podmienky a to, že sa nejedná o svojvoľné alebo zrejmé bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Zákonodarca od 1. januára 2012 zákonom č. 388/2011 Z. z. zaviedol povinnosť dokladovania pomerov účastníka konania a to vyplneným tlačivom, ktoré je zverejnené na webovej stránke ministerstva spravodlivosti (Tlačivo pre dokladovanie pomerov účastníka konania, ktorý navrhuje, aby mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov (Právnická osoba) (ďalej len tlačivo)), ktoré sa k návrhu na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov prikladá. V predmetnej veci žalobca k návrhu na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov uvedené tlačivo nepriložil, pričom krajský súd pochybil, pokiaľ žalobcu pre začatím posudzovania splnenia podmienok pre oslobodenie a samotným rozhodnutím na jeho doloženie nevyzval. Tým, že žalobcu nevyzval na predloženie uvedeného tlačiva nedostatočne zistil skutkový stav, hoci vec správne právne posúdil a aplikoval relevantné ustanovenia zákona. Konštatovanie krajského súdu v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia, že svoju žiadosť žalobca ničím nedokladoval, by mala opodstatnenie až vtedy, pokiaľ by súd neúčinne žalobcu na predloženie tlačiva vyzýval a žalobca by napriek výzve uvedené nepredložil resp. by na výzvu vôbec nereagoval.
Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol odvolací súd tak, že rozhodnutie krajského súdu podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že krajský súd pri opätovnom rozhodovaní vo veci bude brať ohľad aj na odvolacie námietky žalobcu uvedené v odvolaní s ktorými sa v novom rozhodnutí vysporiada. Podľa ust. § 226 O.s.p. v novom konaní je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.