UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: SLOVAKIA PLAY spol. s.r.o., so sídlom Senica, Hviezdoslavova 315, IČO: 18 048 595, zastúpený advokátkou JUDr. Agátou Džačovskou, Advokátska kancelária so sídlom v Senici, Hviezdoslavova 315, proti žalovanému: Daňový úrad Košice, so sídlom v Košiciach, Rozvojová 2, o preskúmanie výkazu nedoplatkov č. 9800450/5/1510556/2012 zo dňa 4.7.2012, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/271/2013-90 zo 10. apríla 2014 v spojení s uznesením č.k. 6S/271/2013-103 zo dňa 15. mája 2014, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/271/2013-90 zo 10. apríla 2014 v spojení s uznesením č. k. 6S/271/2013-103 zo dňa 15. mája 2014 p o t v r d z u j e.
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 6S/271/2013-90 zo 10. apríla 2014 v spojení s uznesením č.k. 6S/271/2013-103 zo dňa 15. mája 2014 zastavil konanie o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania výkazu nedoplatkov zo dňa 4. júla 2012 č. 9800450/5/1510556/2012, žiadajúc jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Krajský súd v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že žaloba žalobcu smeruje v danom prípade proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, a preto konanie o žalobe podľa § 250d ods.3 O.s.p. zastavil.
Proti uvedenému rozhodnutiu podal v lehote ustanovenej zákonom žalobca odvolanie. Žiadal napadnuté uznesenie krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Nesúhlasil s tvrdením súdu, že žaloba v danom prípade smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmania súdom, nakoľko sa jedná o správne rozhodnutie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 vetaprvá O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech.
Najvyšší súd z predloženého spisového materiálu krajského súdu zistil, že žalobca sa žalobou podanou na krajskom súde dňa 27.8.2013 domáhal o preskúmanie výkazu nedoplatkov č. 9800450/5/1510556/2012 zo dňa 4.7.2012, žiadajúc jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie. Najvyšší súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z predloženého spisu, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého prvostupňového rozhodnutia, ktoré z tohto dôvodu neopakuje a súčasne na ne poukazuje.
Podľa § 246c ods. 1, veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.
Podľa § 219 ods. 1, O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. konštatuje, že napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu je vo výroku vecne správne. Súd prvého stupňa na základe skutkových zistení dospel k správnemu právnemu záveru, ktorý uviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Nesprávne však aplikoval právnu úpravu zákona č. 511/1992 Zb. keďže v zmysle žaloby predmetom prieskumu bol výkaz nedoplatkov vydaný dňa 4.7.2012, teda za účinnosti zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej len daňový poriadok - účinného dňom 1.1.2012), ktoré pochybenie však nemôže spochybniť správnosť záveru krajského súdu, s poukazom na to, že právna úprava zákona č. 511/1992 Zb. súdom prvého stupňa citovaná, je takmer totožná s právnou úpravou ustanovenou v daňovom poriadku.
Podľa § 88 ods.1,2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( ďalej len zákon č. 563/2009 Z.z.) daňovým exekučným konaním je konanie, v ktorom správca dane z úradnej moci vymáha daňový nedoplatok, iné peňažné plnenie uložené rozhodnutím, exekučné náklady a hotové výdavky podľa § 149. Daňové nedoplatky podľa tohto zákona môže vymáhať len správca dane; to neplatí, ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa osobitného predpisu. Správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, je oprávnený vykonávať v daňovom exekučnom konaní všetky úkony v mene štátu. Ak je správcom dane obec, môže zabezpečiť vymáhanie daňových nedoplatkov aj podľa osobitného predpisu.
Podľa § 89 ods.1,2,3 zákona č. 563/2009 Z.z. exekučným titulom je a) právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, ktorým bolo uložené peňažné plnenie, b) vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov, c) jednotný exekučný titul podľa osobitného predpisu. Výkaz daňových nedoplatkov, ktorý správca dane zostaví z údajov evidencie daní, obsahuje a) označenie daňového dlžníka, b) výšku daňových nedoplatkov podľa daňových priznaní, opravných daňových priznaní, dodatočných daňových priznaní alebo oznámení podľa osobitných predpisov, c) výšku daňových nedoplatkov vzniknutých nezaplatením dane bez podania daňového priznania, d) výšku daňových nedoplatkov podľa právoplatných rozhodnutí v členení podľa jednotlivých druhov daní, e) pôvodnú splatnosť daní, f) deň, ku ktorému je výkaz daňových nedoplatkov zostavovaný. Deň vyhotovenia výkazu daňových nedoplatkov je dňom jeho vykonateľnosti. Daňový dlžník sa neupovedomuje o zostavení výkazu daňových nedoplatkov ani o jeho vykonateľnosti.
Podľa § 90 ods.1, zákona č. 563/2009 Z.z. daňové exekučné konanie začína správca dane na podklade exekučného titulu vydaním rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania. Dňom vydania rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania správcom dane je toto rozhodnutie právoplatné a nie sú proti nemu prípustné opravné prostriedky.
Podľa § 91 ods.1,5,6 zákona č. 563/2009 Z.z. správca dane doručí daňovú exekučnú výzvu bezodkladne po doručení rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania osobám uvedeným v § 90 ods. 2 písm. f). Do 15 dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy môže daňový dlžník podať u správcu dane odvolanie, ak a) nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, b) sú iné dôvody, pre ktoré je daňová exekúcia neprípustná. Odvolanie musí byť odôvodnené, pričom na neskôr uplatnené dôvody sa neprihliada. Na rozhodovanie o odvolaní sa vzťahujú § 72 až 74.
Z citovanej právnej úpravy vyplýva, že výkaz nedoplatkov nie je rozhodnutím v zmysle ustanovenia § 244 ods. 3 O.s.p., ale je len administratívnym dokumentom, ktorý zostavuje správca dane z údajov evidencie daní ( § 89 ods.2 zákona č. 563/2009 Z.z.) a ktorý sa v zmysle právnej úpravy ustanovenej v § 90 ods. 1 v spojení s § 89 ods. 1, písm. b/ zákona č. 563/2009 Z.z. stáva exekučným titulom, pričom dňom jeho vykonateľnosti je deň jeho vyhotovenia a daňový dlžník sa neupovedomuje o jeho zostavení ani o jeho vykonateľnosti. (§ 89 ods.3 zákona č. 563/2009 Z.z. ).
Daňové exekučné konanie sa začína až na základe vydania rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania a to dňom vydania tohto rozhodnutia, pričom ani toto rozhodnutie sa nedoručuje daňovému dlžníkovi. Dňom vydania rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania správcom dane je toto rozhodnutie právoplatné a nie sú proti nemu prípustné opravné prostriedky (§ 90 zákona č. 563/2009 Z.z.).
Vo vzťahu ku začatiu daňového exekučného konania plnia významnú úlohu dva procesné úkony správcu dane, ktoré na seba bezprostredne nadväzujú, a to sú daňová exekučná výzva, proti ktorej je prípustný riadny opravný prostriedok v zákone obmedzenom rozsahu, a daňový príkaz, ktorý je právoplatný dňom jeho vydania a nie sú proti nemu prípustné opravné prostriedky (§ 92 ods.4 zákona č. 563/2009 Z.z.). Uvedené procesné rozhodnutia sa doručujú daňovému dlžníkovi. Až právoplatné rozhodnutie o daňovej exekučnej výzve možno v obmedzenom rozsahu preskúmať súdom podľa ustanovení §§ 247 a nasl. O.s.p..
Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ súd prvého stupňa vo výroku napadnutého uznesenia konanie zastavil, rozhodol vo veci vecne správne, keď zo spisu je zrejmé, že žalobca sa žalobou domáhal súdneho prieskumu výkazu nedoplatkov č. 9800450/5/1510556/2012 zo dňa 4.7.2012, teda je zrejmé, že predmetom žaloby je výkaz nedoplatkov, ktoré nie je rozhodnutím podliehajúcim súdnemu prieskumu, čo je dôvodom pre zastavenie konania podľa § 250d ods.3 O.s.p..
Vzhľadom k uvedenému odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil v zmysle § 250ja ods.3 veta druhá v spojení s § 246c ods.1 a s § 219 ods.1, O.s.p..
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 250k ods.1 O.s.p. v spojení s § 246c ods.1 a s § 224 ods.1 O.s.p.. Žalobcovi pre jeho neúspech v tomto konaní náhradu trov tohto konania nepriznal.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zák. č. 757/2004 o súdoch o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.