UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: ROYAL TOKAJ SK s.r.o., so sídlom Malá Tŕňa 181, Malá Tŕňa, IČO: 36 603 112, v zastúpení JUDr. Pavol Gombos, advokát, Moldavská cesta 21/A, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná ul. 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100308/1/43254/2013 zo dňa 19.2.2013, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach, č. k. 6S 80/2013-46, zo dňa 27. marca 2014, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach, č. k. 6S 80/2013-46, zo dňa 27. marca 2014 p o t v r d z u j e.
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Krajský súd v Košiciach, uznesením, č. k. 6S 80/2013-46, zo dňa 27. marca 2014 poukazom na ust. § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o súdnych poplatkoch) zastavil konanie, v ktorom sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100308/1/43254/2013 zo dňa 19.2.2013, ktorým bol potvrdený dodatočný platobný výmer Daňového úradu Košice, č. 9813401/1/1556626/2012 zo dňa 9.7.2012, z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku za podanú žalobu v sume 70 Eur. O trovách konania rozhodol súd poukazom na ust. § 146 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) v spojení s ust. § 246c ods. 1 O.s.p..
Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a zároveň podal návrh pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Vo svojom odvolaní poukazoval najmä na skutočnosť, že žalobca je spoločnosť personálne prepojená s Mikulášom Varehom a s ohľadom na neprimerané zaťaženie spoločnosti zo strany Daňových úradov, nezákonného zadržiavania finančných prostriedkov ako i negatívnej medializácie zo strany daňových úradov nemôžu tieto spoločnosti vykonávať žiadnu podnikateľskú činnosť. Z uvedeného dôvodu sa tieto spoločnosti dostali do finančnej tiesne a ani žalobca nedisponuje žiadnou finančnou hotovosťou. Taktiež poukázal na to, že nevlastní žiadny hnuteľný, činehnuteľný majetok relevantnej hodnoty. Žalobca uviedol, že súdom vyrubená povinnosť uhradiť súdny poplatok mu prakticky znemožňuje domáhať sa ochrany svojich práv súdnou cestou. Okrem uvedeného má žalobca za to, že v predmetnej veci nejde o zjavné bezúspešné uplatnenie práva, keď poukázal na spory, v ktorých bola nezákonnosť postupu daňových orgánov preukázaná (napr. rozhodnutie KS v Košiciach sp. zn. 7S/110/2011-92 zo dňa 11.1.2012 čo potvrdil aj Najvyšší súd SR sp. zn. 2Sžf/16/2012 zo dňa 23.10.2012), pričom mal za to, že mu oslobodenie od súdneho poplatku patrí aj s ohľadom na to, že sa jedná o podnikateľský subjekt. Záverom žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, ktorý mu v konaní č. k. 4Cob/39/2012-135 oslobodenie od súdnych poplatkov priznal a to z tých istých dôvodov ako uvádza v tomto odvolaní. Z uvedených dôvodov mal žalobca za to, že sú u neho splnené podmienky pre jeho oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, a preto navrhol, aby bolo vydané uznesenie, ktorým sa mu prizná oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu.
Krajský súd v Košiciach, uznesením č. k. 6S 80/2013-41, zo dňa 6.2.2014 nepriznal žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov podľa ust. § 138 O.s.p.. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.3.2014.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu proti uzneseniu o zastavení konania nie je možné priznať úspech.
Najvyšší súd z predloženého spisového materiálu krajského súdu zistil, že žalobca sa žalobou podanou na krajskom súde dňa 23. apríla 2013 domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 1100308/1/43254/2013 zo dňa 19.2.2013, ktorým žalovaný potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Košice č. 9813401/1/1556626/2012 zo dňa 9. júla 2012.
Podľa ust. § 2 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch, poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.
Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch, poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.
Podľa ust. § 10 ods. 1 veta prvá a druhá zákona o súdnych poplatkoch, Ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania alebo dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, 5a*) súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený.
Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že žalobca nezaplatil súdny poplatok za žalobu súčasne s jej podaním, preto krajský súd výzvou č.k. 6S/80/2013-18 zo dňa 7.5.2013 vyzval, žalobcu, aby v lehote 10 dní od doručenia výzvy zaplatil súdny poplatok za žalobu v sume 70 eur podľa položky č. 10a) sadzobníka súdnych poplatkov zákona SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Z výzvy je jednoznačne zrejmé, že žalobca bol poučený, že ak v určenej dobre nezaplatí súdny poplatok, súd konanie podľa ust. § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch zastaví.
Z vyššie citovaných ustanovení zákona o súdnych poplatkoch nepochybne vyplýva, kto je poplatníkom, kedy vzniká poplatková povinnosť i aké sú následky nezaplatenia súdneho poplatku v súdom stanovenej lehote. Tým, že žalobca na výzvu súdu súdny poplatok v zákonnej lehote nezaplatil, postupoval krajský s úd v súlade s ust. § 10 ods. 1 citovaného zákona, keď konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku zastavil uznesením č.k. 6S/80/2013-22 zo dňa 3.7.2013. V dôsledku odvolania žalobcu proti uvedenémurozhodnutiu súdu prvého stupňa, prvostupňový súd uznesením č.k. 6S/80/213-41 zo dňa 6.2.2014 postupom v zmysle § 246c ods.1 v spojení s § 210a O.s.p. zrušil rozhodnutie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku a súčasne žalobcovi nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.3.2014. Žalobca súdny poplatok za žalobu, splatný podaním žaloby napriek nepriznaniu oslobodenia od súdnych poplatkov, nezaplatil. V danej súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti žalobcu, že zo samotnej výzvy, ktorou bol vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku v správnej výške podľa položky 10a sadzobníka, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch, je zrejmé, že žalobca bol zároveň konajúcim súdom poučený o následkoch nezaplatenia poplatku. Pokiaľ žalobca napriek poučeniu o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku po právoplatnosti rozhodnutia súdu o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov, súdny poplatok nezaplatil, nezostávalo krajskému súdu iné, než konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku v zmysle citovaného ustanovenia § 10 ods.1 zákona o súdnych poplatkoch zastaviť.
Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie krajského súdu podľa 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s §246c ods.1 a s § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil, dospejúc k záveru, že krajský súd vo veci rozhodol po vecnej i právnej stránke správne.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 250k ods.1 O.s.p. v spojení s § 246c ods.1 a s § 224 ods.1. Žalobcovi nepriznal náhradu trov tohto konania, pretože v tomto konaní bol neúspešný.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zák. č. 757/2004 o súdoch o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.