Najvyšší súd  

6Sžf/46/2011

  Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu   JUDr. Jozefa Hargaša a členiek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Zdenky Reisenauerovej, v právnej veci žalobcu: U. p., a.s., B. X., B., zastúpeného JUDr. O. K., advokátom, Advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, S. X., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (predtým Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky), Vazovova 2, Bratislava, za účasti G., a.s., Ž. X., IČO: X., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia   žalovaného č. 1846/06/2 zo 7. augusta 2006, o odvolaní žalovaného proti rozsudku   Krajského súdu v Bratislave z 10. mája 2011, č. k. 2S 389/2006-76, jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave   z 10. mája 2011, č. k. 2S 389/2006-76,   p o t v r d z u j e.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 157,09 €, na účet právneho zástupcu žalobcu, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“ alebo „prvostupňový súd“) postupom podľa ust. § 250j ods.2 písm. a/, d/ a e/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. 1846/06/2 zo 7.8.2006 a rozhodnutie Colného úradu Košice zn. 41999/5664/2005-R3 z 12.11.2005   a zn. 41999/5664/2005-R4 z 12.11.2005 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 1.140,10 € k rukám právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný rozhodnutím č. 1846/06/2 zo 7.8.2006 ako odvolací orgán podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozhodnutia len „zák. č. 71/1967 Zb.“ alebo „správny poriadok“) potvrdil napadnuté rozhodnutia Colného úradu Košice:

1./   zn. 41999/5664/2005-R3 z 12.11.2005, o vymeraní colného dlhu - ktorý vznikol v okamihu nesplnenia povinnosti vyviesť tovar v určenej lehote, vyplývajúcej z režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozných platieb, t.j. dňa 1.5.2004 - podľa ust. § 397 ods. 8 zákona č. 238/2001 Z. z. Colný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „colný zákon“) na základe nesplnenia povinnosti vyviesť v určenej lehote tovar – časť rotačného tlačiarenského stroja zn. HARRIS M 850A v rozmontovanom stave špecifikovaného podľa dielčích dovozných faktúr č. WEB 1036-01 až WEB- 1036-09,   výrobné číslo 135067 v hodnote 36.318.760,--Sk o hmotnosti 111.669 kg, ktorý bol prepustený do režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozných platieb na základe povolenia Colného úradu Košice ev.č. DC05664101801 rozhodnutím v colnom konaní   ev.č. JCD 0566406102240 z 30.10.2001, pričom colná hodnota predmetného tovaru pri jeho prepustení do režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozného cla podľa ust. § 59 ods. 1 colného zákona bola určená vo výške 36.318.760,--Sk, výška colného dlhu   za obdobie, počas ktorého bol tovar v režime dočasné použitie s čiastočným oslobodením   od dovozného cla z iného dôvodu, ako je prepustenie tovaru do tohto režimu, bola určená   na základe § 352 ods. 5 colného zákona a v súlade s ust. § 407 ods. 3 písm. a/ colného zákona,   colný úrad vymeral colný dlh vo výške 584.732,--Sk, ktorú sumu uložil podľa § 412 ods. 1 colného zákona spoločne a nerozdielne zaplatiť dlžníkovi colného dlhu, t.j. právnickej osobe G., a.s., Ž. X., IČO: X. a ručiteľovi colného dlhu, t.j. žalobcovi a to v lehote 10 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia o vymeraní colného dlhu.

2./   zn. 41999/5664/2005-R4 z 12.11.2005, o vymeraní colného dlhu - ktorý vznikol v okamihu nesplnenia povinnosti vyviesť tovar v určenej lehote, vyplývajúcej z režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozných platieb, t.j. dňa 1.5.2004 - podľa ust. § 397 ods. 8 colného zákona, na základe nesplnenia povinnosti vyviesť v určenej lehote tovar – časť rotačného tlačiarenského stroja zn. HARRIS M 850A v rozmontovanom stave špecifikovaného podľa dovoznej faktúry č. WEB 1036-10, výrobné číslo 135067 v hodnote 3.042.931,--Sk o hmotnosti 1.842 kg, ktorý bol prepustený do režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozných platieb na základe povolenia Colného úradu Košice ev.č. DC05664101801 rozhodnutím v colnom konaní ev.č. JCD 0566413102650   zo 16.11.2001, pričom colná hodnota predmetného tovaru pri jeho prepustení do režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozného cla podľa ust. § 59 ods. 1 colného zákona bola určená vo výške 3.042.931,--Sk, výška colného dlhu za obdobie, počas ktorého bol tovar v režime dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozného cla z iného dôvodu, ako je prepustenie tovaru do tohto režimu bola určená na základe § 352 ods. 5 colného zákona a v súlade s ust. § 407 ods. 3 písm. a/ colného zákona colný úrad vymeral colný dlh vo výške 69.987,--Sk, ktorú sumu uložil spoločne a nerozdielne zaplatiť dlžníkovi colného dlhu, t.j. právnickej osobe G., a.s., Ž. X., IČO: X. a ručiteľovi colného dlhu, t.j. žalobcovi a to v lehote 10 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia o vymeraní colného dlhu.

V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že podľa jeho názoru žalovaný ako aj Colný úrad Košice postupovali v súlade s ust. § 91 ods. 1 zák. č. 199/2004 Z. z., keď   na posúdenie hmotnoprávnej stránky veci použili právne predpisy platné a účinné v čase začatia konania, t.j. pri prepustení uvedeného tovaru do režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozného cla. Námietku žalobcu o nesprávnom použití právneho predpisu preto považoval za neopodstatnenú. Súd konštatoval, že na základe colných vyhlásení podaných deklarantom – právnická osoba K. t., a.s., K. v prvostupňovom konaní v postavení deklaranta a zároveň primárneho dlžníka colného dlhu Colný úrad Košice rozhodnutiami ev.č. 0566406102240 z 30.10.2001 a ev.č. 0566413102650 zo 16.11.2001 vydanými na základe povolenia značky DC05664101801 z 30.10.2001 na režim dočasného použitia prepustil do navrhovaného colného režimu (dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozného cla) zahraničný tovar - 1ks rotačný tlačiarenský stroj HARRIS M 850 A, výr.č. 135067 s tým, že v nich zároveň určil lehotu na spätný vývoz tovaru, resp. pridelenie iného colne schváleného určenia do 31.12.2002, ktorá bola následne na základe žiadosti deklaranta predĺžená až do 30.4.2004.

Súd zistil, že rozhodnutím Colného úradu Košice zn. 41999/5664/2005-R3 z 12.11.2005 bol vymeraný colný dlh vo výške 584.732,--Sk za obdobie, počas ktorého bol tovar v režime dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozného cla z iného dôvodu, ako je prepustenie tovaru do tohto režimu, výšku ktorého určil v zmysle § 352 ods. 5 a v súlade s § 407 ods. 3 písm. a/ zák. č. 238/2001 Z. z. Podľa tohto rozhodnutia vznikol colný dlh podľa § 397 ods. 8 colného zákona v okamihu nesplnenia povinnosti vyviesť tovar v určenej lehote vyplývajúcej z režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením   od dovozných platieb, t.j. od 1.5.2004. Krajský súd skonštatoval, že uvedené rozhodnutie o vymeraní colného dlhu nie je právne opodstatnené, pretože colný režim - dočasné použitie s čiastočným oslobodením v zmysle § 284 zák. č. 238/2001 Z. z. končí pridelením iného colne schváleného určenia. O prepustení do navrhovaného režimu alebo o pridelení iného colne schváleného určenia rozhodujú colné orgány v colnom konaní a to v zmysle § 76 zák.   č. 238/2001 Z. z. S poukazom na ust. § 76 ods. 3 a § 79 ods. 6 cit. zákona, ktoré citoval, uviedol, že z colného zákona vyplýva, že režim dočasné použitie, ktorý začal v okamihu prepustenia tovaru do režimu dočasné použitie, čo colný úrad potvrdil v colnom vyhlásení v súlade s § 155 ods. 3 colného zákona, môže skončiť iba vtedy, ak v novom colnom konaní bude v súlade s § 340 colného zákona, tovaru, ktorý bol prepustený do režimu dočasného použitia s čiastočným oslobodením pridelené niektoré z colne schválených určení (§ 2 písm. h/ cit. zákona). V tomto smere krajský súd zdôraznil, že z administratívneho spisu vyplýva, že takéto rozhodnutie o prepustení tovaru do iného režimu nebolo vydané.

Ďalej krajský súd uviedol, že Colný úrad Košice rozhodnutím zn. 41999/5664/2005- R4 z 12.11.2005 rozhodol o vymeraní colného dlhu - ktorý vznikol podľa ust. § 397 ods. 8 colného zákona, na základe nesplnenia povinnosti vyviesť v určenej lehote tovar, ktorý bol prepustený do režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozných platieb   na základe povolenia Colného úradu Košice, pričom výška colného dlhu za tovar, ktorý bol v okamihu prepustenia do režimu voľný obeh je vo výške 69.987,--Sk, čo predstavuje daň z pridanej hodnoty, ktorá bola vyrubená v súlade s ust. § 49 ods. 1 zákona č. 289/1995 Z. z. S poukazom na ust. § 2 písm. n/ colného zákona a § 48 ods. 1 a 2 zákona o DPH, ktoré zároveň citoval, uviedol, že len v prípade, ak došlo k skutočnostiam skutkovo vymedzeným v týchto ustanoveniach, dôjde k vzniku daňovej povinnosti a to bez ohľadu na to, či došlo k povinnosti zaplatiť clo. Krajský súd uviedol, že daňovú povinnosť je možné stanoviť len vtedy, ak ju zákon o DPH skutkovo vymedzuje, a je teda vylúčené, aby podľa zákona o DPH bolo možné uložiť daňovú povinnosť pri vzniku colného dlhu podľa § 397 ods. 8 colného zákona v dôsledku alebo v súvislosti s tým, že vznikla v dôsledku toho, že tovar bol prepustený do režimu dočasného použitia. Zdôraznil, že vznik colného dlhu podľa § 397   ods. 1 písm. b/ colného zákona a vznik colného dlhu podľa § 397 ods. 8 colného zákona   sú samostatnými právnymi skutočnosťami, rovnako ako vznik daňovej povinnosti podľa § 48 ods. 2 písm. c/ zákona o DPH, ktorá je spojená výlučne so vznikom colného dlhu podľa § 397 ods. 1 písm. b/ colného zákona a nie je možné na základe cit. ustanovenia určiť daňovú povinnosť aj v spojení s § 397 ods. 8 colného zákona. Súd konštatoval, že vznik colného dlhu je suma platieb, ktoré sa uplatňujú za dovážaný tovar, pričom vznik colného dlhu vyúčtovaného podľa § 48 ods. 2 zákona o DPH bol zo strany žalovaného v rozpore s uvedeným zákonom, pretože žalobcovi bola uložená daňová povinnosť bez existencie právneho dôvodu, t.j. bez colného dlhu vyúčtovaného podľa zák. č. 238/2001 Z. z. Záverom krajský súd konštatoval, že aj napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 1846/06/2 je v rozpore s citovanými ustanoveniami colného zákona a zákona o DPH, a preto aj toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu v zákonnej lehote podal žalovaný odvolanie, a to z dôvodov uvedeného v § 205 ods. 1 písm. d/ O.s.p., pretože rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V rámci odôvodnenia odvolania uviedol, že dôvodom zrušenia napadnutých rozhodnutí krajským súdom bola skutočnosť, že colný režim dočasné použitie s čiastočným oslobodením od cla v zmysle § 284 colného zákona   je režimom s podmienečným oslobodením od dovozného cla a režimom s ekonomickým účinkom, ktorý možno v zmysle § 287 ods. 1 colného zákona ukončiť pridelením iného colne schváleného určenia tovaru, pričom z administratívneho spisu vyplýva, že takéto rozhodnutie o prepustení tovaru do iného colného režimu nebolo vydané. Podľa názoru žalovaného, skutočnosť riadneho ukončenia colného režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozného cla je v danom prípade irelevantná, keďže colný úrad rozhodnutiami   zn. 41999/5664/2005-R3 z 12.11.2005 a zn. 41999/5664/2005-R4 z 12.11.2005 vymeral colný dlh, ktorý vznikol iným spôsobom ako prijatím colného vyhlásenia. Colný dlh v danom prípade vznikol podľa § 397 ods. 8 colného zákona na tom skutkovom základe, že deklarant tovar, prepustený do colného režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od cla z colného územia spätne nevyviezol a ani nepožiadal o pridelenie iného colne schváleného určenia. Colné orgány z uvedeného dôvodu v súlade s platnou právnou úpravou (§ 352 ods. 5 zák. č. 238/2002 Z. z.) rozhodli o vymeraní colného dlhu a zároveň o uložení povinnosti jeho zaplatenia dlžníkom, resp. jeho ručiteľom, ktorý má podľa platnej právnej úpravy postavenie solidárneho dlžníka. Zdôraznil, že rozhodujúcou skutočnosťou je teda v danom prípade porušenie povinnosti, v dôsledku ktorej došlo k vzniku colného dlhu iným spôsobom ako prijatím colného vyhlásenia, a nie skončenie režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od cla. Žalovaný sa tiež nestotožnil s právnym názorom krajského súdu, podľa ktorého uloženie daňovej povinnosti je v rozpore s § 48 ods. 2 písm. c/ zákona o DPH, v zmysle ktorého je vznik daňovej povinnosti spojený výlučne so vznikom colného dlhu podľa § 397 ods. 1 písm. b/ colného zákona a keďže v danom prípade došlo k vzniku colného dlhu podľa § 397 ods. 8 colného zákona, nie je možné na základe § 48 ods. 2 písm. c/ zákona o DPH v spojení s § 397 ods. 8 colného zákona určiť daňovú povinnosť. Žalovaný zdôraznil, že krajský súd opomenul skutočnosť, že colný dlh v danom prípade vznikol v súvislosti s dovezeným tovarom prepusteným do colného režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od cla (deklarant na colné územie predmetný tovar doviezol a na základe jeho návrhu bol tovar do tohto colného režimu prepustený). Žalovaný uviedol, že podľa § 48 ods. 1 v spojení s ods. 2 písm. c/ zákona o DPH dovážaný tovar podlieha dani a dovezeným tovarom na účely tohto zákona je tovar prepustený do režimu dočasného použitia. Zdôraznil, že nie je možné nesprávne a zároveň účelovo vyňať z objektívne daných skutočností (dovoz zahraničného tovaru na colné územie SR, ktorý bol v súlade s platnou právnou úpravou prepustený do colného režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozného cla, pričom s týmto colným režimom je spojená aj povinnosť zaplatenia colného dlhu, ktorého výška predstavuje DPH) ďalšiu právnu skutočnosť (nesplnenie si povinnosti deklarantom spätne do zahraničia predmetný tovar vyviesť), ktorej existencia má za následok vznik colného dlhu aj iným spôsobom ako prijatím colného vyhlásenia. Na základe uvedených skutočností je nepochybné, že suma dane z pridanej hodnoty je súčasťou dovoznej platby a jej vymeranie je správne a zákonné. S prihliadnutím na všetky skutočnosti a argumenty uvedené v tomto odvolaní v spojení s predloženými dôkaznými prostriedkami vyplývajúcimi   zo spisového materiálu žalovaný navrhol, aby Najvyšší súd SR napadnuté rozhodnutie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil a zaviazal žalovaného zaplatiť mu trovy odvolacieho konania vo výške 130,01 €   + DPH vo výške 26,18 € (1 úkon podľa § 14 ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z. z. – vyjadrenie á 123,50 €, režijný paušál 1x á 7,41 €) k rukám jeho právneho zástupcu JUDr. O. K..

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. s použitím § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.)   bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.   v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nemožno priznať úspech.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).

Úlohou krajského súdu v predmetnej veci bolo postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, ktorým boli potvrdené horeoznačené prvostupňové rozhodnutia o vymeraní colného dlhu, ktorý vznikol podľa ustanovenia § 397 ods. 8 colného zákona nesplnením povinnosti vyviesť v určenej lehote tovar - časť rotačného tlačiarenského stroja zn. HARRIS M 850A v rozmontovanom stave, ktorý bol prepustený   do režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozných platieb na základe povolenia Colného úradu Košice. Z obsahu prvostupňových rozhodnutí vyplýva, že povinnosť zaplatiť colný dlh bola uložená spoločne a nerozdielne dlžníkovi colného dlhu, t.j. právnickej osobe G., a.s., Ž. X., IČO: X. a ručiteľovi colného dlhu, t.j. žalobcovi.

Podľa ust. § 397 ods. 1 colného zákona, colný dlh pri dovoze vznikne prepustením tovaru, ktorý podlieha dovozným platbám do režimu

a/ voľný obeh alebo b/ dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozných platieb.

Z podkladov súdneho spisu, vrátane administratívneho spisu správnych orgánov, vyplýva, že na základe colných vyhlásení podaných deklarantom – právnická osoba K. t., a.s. (právny nástupca G., a.s.) Colný úrad Košice rozhodnutiami ev.č. 0566406102240 z 30.10.2001 a ev.č. 0566413102650 zo 16.11.2001 vydanými na základe povolenia zn. DC 0566406102240 z 30.10.2001 na režim dočasné použitie prepustil do režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozného cla zahraničný tovar (1 ks rotačný tlačiarenský stroj HARRIS M 850 A, výrobné číslo 135067) s tým, že v predmetných rozhodnutiach zároveň určil lehotu na spätný vývoz tovaru, resp. pridelenie iného colne schváleného určenia do 31.12.2002, lehota ktorá bola na základe žiadosti deklaranta následne predĺžená, naposledy do 30.4.2004. Vzhľadom na skutočnosť, že deklarant v lehote určenej colným úradom predmetný tovar spätne do zahraničia nevyviezol a ani nepožiadal o pridelenie iného colne schváleného určenia, podľa názoru colného úradu došlo aj k vzniku colného dlhu - okrem vzniku colného dlhu podľa § 397 ods. 1 písm. b/ colného zákona, zaplatenie ktorého bolo žalobcovi uložené osobitnými rozhodnutiami, zákonnosť ktorých bola predmetom osobitného súdneho konania - aj iným spôsobom ako prijatím colného vyhlásenia.

Vzhľadom na túto skutočnosť Colný úrad Košice 12.11.2005 vydal horeoznačené rozhodnutia o vymeraní colných dlhov podľa § 397 ods. 8 colného zákona, ktorými zároveň uložil povinnosť dlžníkovi colného dlhu právnickej osobe G., a.s. (právny predchodca K. t., a.s.) spolu so žalobcom, ktorý bol v postavení ručiteľa predmetných colných dlhov, sumu dovozných platieb v celkovej výške 654.719,--Sk, zodpovedajúcej daniam z pridanej hodnoty vymeranej dlžníkovi colného dlhu G., a.s. zaplatiť spolu   so žalobcom v lehote 10 dní odo dňa rozhodnutí o vzniku a vymeraní predmetných colných dlhov. Žalovaný správny orgán napadnutým rozhodnutím č. 1846/06/2 zo 7.8.2006 prvostupňové rozhodnutia Colného úradu Košice z 12.11.2005, zn. 41999/5664/2005-R3 a zn. 41999/5664/2005-R4 o vymeraní colného dlhu podľa ust. § 397 ods. 8 colného zákona, potvrdil.

Odvolací súd konštatuje, že s poukazom na obsah žaloby a napadnutých rozhodnutí   (žalovaného vrátane prvostupňových), predmetom súdneho konania bolo posúdiť, či v danom prípade boli splnené zákonné podmienky pre vymeranie colného dlhu podľa ustanovenia   § 397 ods. 8 colného zákona a určenie daňovej povinnosti v zmysle ustanovenia § 48 ods. 2 písm. c/ zákona o DPH.

Podľa ust. § 397 ods. 1 colného zákona, colný dlh pri dovoze vznikne prepustením tovaru, ktorý podlieha dovozným platbám do režimu

a/ voľný obeh alebo b/ dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozných platieb.

Podľa ust. § 397 ods. 8 colného zákona, colný dlh pri dovoze tovaru vznikne aj v iných prípadoch, ak sa preukáže, že nesplnenie povinností alebo nedodržanie podmienok na dočasné uskladnenie alebo príslušný režim má významný vplyv na ich riadne vykonávanie.

Podľa ust. § 284 ods. 1 písm. e/ colného zákona, režimom s podmienečným oslobodením od dovozného cla je režim dočasné použitie.

Podľa ust. § 284 ods. 2 písm. d/ colného zákona, režimom s ekonomickým účinkom   je režim dočasné použitie.

Podľa ust. § 287 ods. 1 colného zákona režimy s podmienečným oslobodením   od dovozného cla a režimy s ekonomickým účinkom sa ukončia pridelením iného colne schváleného určenia tovaru.

Podľa ust. § 251 ods. 1 colného zákona, režim dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozného cla skončí, ak sú splnené podmienky určené colným úradom   pre tovar prepustený do tohto režimu, ustanovenie § 287 tým nie je dotknuté. V deň ukončenia režimu colný úrad určí výšku dovozných platieb.

Podľa § 48 ods. 1 zákona o DPH dovážaný tovar podlieha dani.

Podľa § 48 ods. 2 písm. c/ zákona o DPH dovezeným tovarom na účely tohto zákona je tovar prepustený do režimu dočasného použitia.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len   na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť   na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku Krajského súdu v Bratislave po tom, ako sa oboznámil s obsahom   administratívneho a súdneho spisu a s prihliadnutím na citované ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská   pre vyslovenie výroku rozsudku.

Úlohou krajského súdu v posudzovanej veci bolo vysporiadať sa so v žalobe nastolenými otázkami, a to, či v danom prípade boli splnené zákonné podmienky pre:

- vymeranie colného dlhu podľa ustanovenia § 397 ods. 8 colného zákona,

- určenie daňovej povinnosti v zmysle ustanovenia § 48 ods. 2 písm. c/ zákona o DPH.

Senát odvolacieho súdu pri posudzovaní vecnej správnosti rozsudku krajského súdu, dospel k jednoznačnému záveru, že krajský súd sa s nastolenými otázkami dôsledne zaoberal a dal na ne adekvátnu odpoveď. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, zákonné podmienky   pre aplikáciu ust. § 397 ods. 8 colného zákona v predmetnej veci neboli splnené, pretože režim dočasné použitie, ktorý začal v okamihu prepustenia tovaru do režimu dočasné použitie, čo colný úrad potvrdil v colnom vyhlásení v súlade s § 155 ods. 3 colného zákona, môže skončiť iba vtedy, ak v novom colnom konaní bude v súlade s § 340 colného zákona, tovaru, ktorý bol prepustený do režimu dočasného použitia s čiastočným oslobodením pridelené niektoré z colne schválených určení (§ 2 písm. h/ cit. zákona). Je nespornou skutočnosťou, že takéto rozhodnutie o prepustení tovaru do iného režimu v čase vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného nebolo vydané. Stotožnil sa tiež s argumentáciou krajského súdu týkajúcou sa daňovej povinnosti v tom smere, že daňovú povinnosť je možné stanoviť len vtedy, ak ju zákon o DPH skutkovo vymedzuje, a je teda vylúčené, aby podľa zákona o DPH bolo možné uložiť daňovú povinnosť pri vzniku colného dlhu podľa § 397 ods. 8 colného zákona v dôsledku alebo v súvislosti s tým, že vznikla v dôsledku toho, že tovar bol prepustený do režimu dočasného použitia. Vznik colného dlhu podľa § 397 ods. 1 písm. b/ colného zákona a vznik colného dlhu podľa § 397 ods. 8 colného zákona   sú samostatnými právnymi skutočnosťami, rovnako ako vznik daňovej povinnosti podľa § 48 ods. 2 písm. c/ zákona o DPH, ktorá je spojená výlučne so vznikom colného dlhu podľa § 397 ods. 1 písm. b/ colného zákona a nie je možné na základe cit. ustanovenia určiť daňovú povinnosť aj v spojení s § 397 ods. 8 colného zákona. Vznik colného dlhu je suma platieb, ktoré sa uplatňujú za dovážaný tovar, pričom vznik colného dlhu vyúčtovaného podľa § 48 ods. 2 zákona o DPH bol zo strany žalovaného v rozpore s uvedeným zákonom, pretože žalobcovi bola uložená daňová povinnosť bez existencie právneho dôvodu, t.j. bez colného dlhu vyúčtovaného podľa zák. č. 238/2001 Z. z.

Z vyššie uvedených dôvodov preto krajský súd nepochybil, keď napadnuté rozhodnutie žalovaného, vrátane prvostupňových rozhodnutí podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, nevzhliadol dôvodnosť odvolacích námietok žalovaného, a preto postupom podľa § 250ja ods. 3 vety druhej O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1 O.s.p. napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 389/2006-76 zo dňa 10. mája 2011 ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia v sume 157,09 €. Odmena za poskytnuté právne služby advokátom pozostáva z odmeny za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu) v sume 123,50 € podľa ust. § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov   za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov + režijný paušál 7,41 € (§ 15 citovanej vyhlášky) + 26,18 € (20 % DPH podľa ust. § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky) t.j. spolu 157,09 €.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, dňa 28. novembra 2012

JUDr. Jozef Hargaš, v. r.

predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth