Najvyšší súd
6Sžf/44/2011
Slovenskej republiky 6Sžf/47/2012
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne Ľ. A., M. X., B., IČO: X., zastúpenej JUDr. J. M., advokátkou so sídlom v B., S. X., proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná ul. 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutí žalovaného zo dňa 15. decembra 2008, č.: I/223/6856-96475/2008/999609-r a č.: I/223/6856-96487/2008/999609-r, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/9/2009 – 62 z 27. mája 2011, jednohlasne, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/9/2009
– 62 z 27. mája 2011 v spojení s doplňujúcim rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/9/2009 zo dňa 20. apríla 2012 v napadnutej časti týkajúcej sa veci samej a náhrady
trov konania z r u š u j e a konanie vo veci z a s t a v u j e.
Žalobkyni náhradu trov konania nepriznáva.
Právnej zástupkyni žalobkyne JUDr. J. M. odmenu právneho zastúpenia žalobkyne v odvolacom konaní nepriznáva.
Štátu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove podľa § 250j ods. 2 písm. e/
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte rozhodnutia len „O.s.p.“) zrušil rozhodnutia žalovaného z 15.12.2008, č.: I/223/6856-96475/2008/999609-r a č.: I/223/6856-
96487/2008/999609-r a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň zaviazal
žalovaného nahradiť právnemu zástupcovi žalobkyne JUDr. M. S., advokátovi, trovy konania vo výške 231,08 € na jeho účet v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,
ustanovenej advokátke JUDr. J. M priznal odmenu za zastupovanie v sume 261,82 €, ktorú
uložil učtárni Krajského súdu v Prešove zaplatiť v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku z rozpočtových prostriedkov štátu.
Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že predmetom preskúmania boli
rozhodnutia žalovaného, ktorými potvrdil daňové exekučné výzvy Daňového úradu Bardejov vydané podľa § 76 a nasl. zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách
v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „zák. 6Sžf/47/2012
č. 511/1992 Zb.“) a zákona č. 446/2002 Z. z. o vzájomnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 446/2002 Z. z.“),
pričom exekučným titulom bol vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov Finančného úradu
Chemitz-Süd, Spolková republika Nemecko č. 214/195/32581-H V004 Ve zo dňa 6.11.2006.
Krajský súd poukázal na skutočnosť, že postup a podmienky, za ktorých príslušný orgán Slovenskej republiky – Ministerstvo financií SR alebo ním poverený daňový orgán alebo
colný orgán zabezpečia vymáhanie pohľadávky príslušného úradu zmluvného štátu, v čase
vydania daňových exekučných výziev, upravoval zákon č. 446/2002 Z. z., ako aj smernica Rady č. 76/308/EHS zo dňa 15.3.1976 o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok
týkajúcich sa určitých poplatkov, odvodov, daní a ďalších opatrení (ďalej len „smernica Rady
č. 76/308/EHS“). Zdôraznil, že podľa právnej úpravy Slovenskej republiky platnej v čase vydania exekučných výziev, bolo možné nariadiť výkon cudzích správnych rozhodnutí len
za podmienok upravených v § 250w a nasl. O.s.p., čo vyplýva z § 250w ods. 1 O.s.p., podľa
ktorého, ak medzinárodná zmluva, ktorou je SR viazaná, obsahuje záväzok vykonávať
rozhodnutia cudzích správnych orgánov vo veciach, o ktorých rozhodujú správne orgány (ďalej len „cudzie správne rozhodnutie“), možno nariadiť výkon cudzieho správneho
rozhodnutia, len ak krajský súd na návrh osoby, o ktorej právo v cudzom správnom
rozhodnutí ide, rozhodol, že cudzie správne rozhodnutie je vykonateľné. Vyplývalo to aj z čl. 8 ods. 2 Smernice Rady č. 76/308/EHS, podľa ktorého dokument umožňujúci vymáhanie
pohľadávky môže byť podľa potreby a v súlade s ustanoveniami platnými v členskom štáte, v ktorom sa požadovaný orgán nachádza, akceptovaný, uznaný, doplnený alebo nahradený
dokumentom oprávňujúcim vymáhanie na území členského štátu. Podľa názoru krajského
súdu v danom prípade malo vydaniu daňových exekučných výziev predchádzať uznávacie
konanie podľa 6. hlavy piatej časti O.s.p. (§ 250w a nasl. O.s.p.), ktoré vykonané nebolo, čo predstavuje takú vadu konania, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutí správneho
orgánu. Na veci nič nemení, že zákon č. 446/2002 Z. z. platný a účinný v čase vydania
daňových exekučných výziev bol zrušený zákonom č. 466/2009 Z. z. o medzinárodnej
pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinný od 15.12.2009), ktorý už od postupu podľa § 250w a nasl. O.s.p. upustil.
Krajský súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že ide o rozhodnutia procesnej povahy,
týkajúce sa vedenia exekučného konania, ktoré nezasahujú do subjektívnych práv žalobkyne, pretože v rámci týchto konaní bolo potrebné sa prejudiciálne zaoberať otázkou, či nariadeniu
výkonu rozhodnutia cudzieho správneho orgánu predchádzalo uznávacie konanie podľa
§ 250w a nasl. O.s.p., čo splnené nebolo, a teda došlo k porušeniu aj iných subjektívnych práv, ktorých ochrany sa v daňovom exekučnom konaní, resp. v konaní, ktoré mu
predchádzalo, domáhať nemohla. S poukazom na skutočnosť, že podobný názor vyslovil
v obdobnej veci najvyšší súd v uznesení 3Sžf/138/2009 z 13.5.2010, krajský súd rozhodnutia
žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že v ďalšom konaní opätovne rozhodne o odvolaniach žalobkyne proti prvostupňovým rozhodnutiam správneho orgánu
v intenciách právneho názoru krajského súdu vyslovenom v tomto rozsudku. O náhrade trov
konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a priznal úspešnej žalobkyni náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia JUDr. M. S., advokáta, ktorý
žalobkyňu pôvodne v obidvoch veciach (3S 9/09, 3S 10/09) zastupoval, v sume 231,08 €.
Zároveň v súlade s ust. § 140 ods. 2 O.s.p. súd rozhodol o náhrade trov konania pre JUDr. J. M., advokátku, ktorú ustanovil v zmysle § 30 ods. 1 O.s.p. žalobkyni a uložil
učtárni KS v Prešove zaplatiť jej trovy konania v sume 261,82 €, ktoré špecifikoval.
Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie,
domáhajúc sa jeho zmeny tak, že odvolací súd žalobu ako nedôvodnú zamietne. Ako dôvod
odvolania uviedol, že krajský súd vec posúdil po právnej stránke nesprávne. Vychádzajúc 6Sžf/47/2012
z článku 8 ods. 1, 2 smernice Rady 76/308/EHS a ustanovení § 6, § 6a ods. 2, ods. 3 zák.
č. 446/2002 Z. z., ktoré citoval, bol žalovaný toho názoru, že ustanovenie § 250w a nasl.
O.s.p. na daný prípad nie je aplikovateľné. Zákon č. 446/2002 Z. z. obsahuje osobitnú
právnu úpravu pri postupe pri vymáhaní pohľadávok, ktoré ako to vyplýva z § 3 cit. zák. sú
pohľadávkami týkajúcimi sa daní a ciel. Ustanovenie § 6 cit. zákona upravuje náležitosti žiadosti o vymáhanie pohľadávky a povinné prílohy k žiadosti, medzi ktoré patria písomnosti
s vyznačením ich právoplatnosti a vykonateľnosti alebo ich úradne osvedčené kópie, pričom
na účely vymáhania pohľadávky sa písomnosti vydané podľa právneho poriadku zmluvného štátu považujú za písomnosti vydané podľa právneho poriadku Slovenskej republiky. Len ak
treba písomnosti zmluvného štátu podľa poriadku Slovenskej republiky doplniť alebo
nahradiť inými písomnosťami, doplnenie alebo nahradenie týchto písomností zabezpečí príslušný orgán (§ 6a ods. 3 zák. č. 446/2002 Z. z.). Zdôraznil, že takto formulovaná
požiadavka je koncipovaná široko a stanovená podmieňovacím spôsobom „ak treba
písomnosti podľa odseku 2...“, pričom zákon neodkazuje na ust. § 250w O.s.p. Žalovaný
poukázal na to, že správca dane začal daňové exekučné konanie na podklade exekučného titulu, ktorým je výkaz daňových nedoplatkov vyhotovený Finančným úradom Chemitz-Süd.
Zdôraznil, že výkaz daňových nedoplatkov je zostavený z evidencie daní, resp. daňových
nedoplatkov, ktoré vznikli na základe vyrubených rozdielov dane, pričom nemá charakter rozhodnutia, ani sa ním nerozhoduje o povinnosti podľa hmotného práva. V danom prípade
finančný úrad vyrubil daň zo mzdy za rok 2003, solidárny príspevok k dani zo mzdy za rok
2003, solidárny príspevok k dani zo mzdy za rok 2004, daň z príjmov právnických osôb za rok 2003 a solidárny príspevok k dani z príjmov právnických osôb za rok 2003. Žalovaný
poukázal na to, že dožiadaný orgán v tomto prípade správca dane, nemá právo
spochybňovať zákonnosť rozhodnutí, prípadne posudzovať pri daňovej pohľadávke zhodu s jej domácim právom (jej legálnosť), ale má zabezpečiť iba samotný výkon exekučného
konania. Vychádzajúc z toho, že vzájomná pomoc pri vymáhaní pohľadávok (v podstate
pohľadávok týkajúcich sa daní a ciel) je osobitne upravená v zákone č. 446/2002 Z. z. mal
za to, že ustanovenie § 250w O.s.p. sa použije na nariadenie výkonu cudzieho správneho rozhodnutia týkajúceho sa iných oblastí ako daňových, teda ak je potrebné realizovať výkon
práva priznaný cudzím správnym rozhodnutím. Zdôraznil, že aplikácia ust. § 250w O.s.p.
na vymáhanie daňových pohľadávok pre žiadajúci orgán nie je podľa jeho názoru použiteľná aj z toho dôvodu, že návrh na výkon cudzieho správneho rozhodnutia podáva osoba, o ktorej
právo v cudzom správnom rozhodnutí ide, pričom v danom prípade správca dane – Daňový
úrad Bardejov nie je v pozícii osoby, ktorej bolo cudzím správnym rozhodnutím priznané právo, ale len na základe žiadosti vymáha daňový nedoplatok pre finančný úrad Spolkovej
republiky Nemecko. Poukázal tiež na skutočnosť, že zákon č. 446/2002 Z. z. bol zrušený
zákonom č. 466/2009 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 15.12.2009, pričom podľa § 19
zák. č. 466/2009 Z. z. – prechodné a záverečné ustanovenia – sa postupuje podľa ustanovenia tohto zákona aj ak príslušný orgán členského štátu alebo príslušný orgán zmluvného štátu
doručil žiadosť podľa § 6 až 8 alebo § 10 do 14.12.2009 a poskytovanie, požadovanie a prijímanie medzinárodnej pomoci pri vymáhaní pohľadávky bude prebiehať po 14.12.2009,
podľa § 9 ods. 3 cit. zákona sa ustanovenia osobitného predpisu o uznávaní vykonateľnosti
rozhodnutí cudzích správnych orgánov nepoužijú, pričom v poznámke pod čiarou je odkaz
na § 250w O.s.p. Žalovaný uviedol, že v súčasnej dobe ešte stále prebieha exekúcia na vymoženie daňového nedoplatku, pretože správca dane po doručení rozhodnutia
odvolacieho orgánu o odvolaní proti daňovej exekučnej výzve postupoval podľa § 77 ods. 1
zák. č. 511/1992 Zb. a vydal daňový exekučný príkaz. Zdôraznil, že podanie žaloby na súd o preskúmanie daňovej exekučnej výzvy nemá odkladný účinok. Záverom uviedol, že prijatím
názoru krajského súdu, že správca dane pred začatím daňového exekučného konania mal
požiadať o uznávacie konanie podľa 6. hlavy piatej časti O.s.p., následná náprava vady 6Sžf/47/2012
konania vzhľadom na novú právnu úpravu a prechodné a záverečné ustanovenia už nie je potrebná, pretože v poskytovaní medzinárodnej pomoci pri vymáhaní pohľadávky sa naďalej
pokračuje a to v zmysle novej právnej úpravy – zákona č. 466/2009 Z. z. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil a žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil.
Dopĺňacím rozsudkom č. k. 3S/9/2009 zo dňa 20. apríla 2012 krajský súd rozhodol, že výrok rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/9/2009 – 62 z 27. mája 2011 vo výroku
o náhrade trov sa dopĺňa tak, že k pôvodným výrokom doplnil ďalší výrok: „Náhradu trov
štátu nepriznáva“. Odôvodnenie tohto dopĺňacieho rozsudku oprel ust. § 151 ods. 6 O.s.p.
s tým, že štátu podľa výsledkov konania vzniklo právo na náhradu trov konania proti
rozpočtovej organizácii (Finančnému riaditeľstvu SR ako nástupcovi bývalého Daňového riaditeľstva SR), ktorá je v zmysle § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch oslobodená od súdnych poplatkov, a preto súd náhradu trov štátu nepriznal.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c
ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu podľa §§ 212 ods. 1 a nasl. O.s.p. v rozsahu
dôvodov odvolania žalovaného a dospel k záveru, že rozsudok Krajského súdu v Prešove je potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 2 O.s.p. a konanie zastaviť podľa § 250d ods. 3 O.s.p.,
a to z dôvodu neexistencie spôsobilého predmetu súdneho prieskumu.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia
alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb.
Z podkladov súdneho spisu je zrejmé, že žalobkyňa sa svojou žalobou domáhala
preskúmania zákonnosti horeoznačených rozhodnutí žalovaného, ktorými potvrdil daňové
exekučné výzvy Daňového úradu Bardejov vydané podľa § 76 a nasl. zákona č. 511/1992 Zb. a zákona č. 446/2002 Z. z.
Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa sa domáhala postupu súdu podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, upravujúcej rozhodovanie
o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov (§ 247 a nasl. O.s.p.).
Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo
zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
Podľa § 248 písm. a) O.s.p. súdy nepreskúmavajú rozhodnutie správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania.
V posudzovanej veci odvolací súd v prvom rade venoval pozornosť otázke existencie
spôsobilosti napadnutých rozhodnutí byť predmetom súdneho prieskumu, t.j. či napadnuté rozhodnutia spĺňajú zákonné atribúty v zmysle citovaného ustanovenia § 244 ods. 3 O.s.p.
V tomto smere dospel k nasledovným záverom.
6Sžf/47/2012
Daňová exekučná výzva v zmysle ust. § 76 ods. 2 zák. č. 511/1992 Zb. má len povahu
procesného úkonu. Pri jej zasielaní sa totiž vychádza zo skutočnosti, že jej adresát je už
v pozícii daňového dlžníka s presne stanovenou daňovou povinnosťou. Doručením tejto
výzvy nedochádza k zmene práv jej adresáta a tým menej možno tvrdiť, že by ňou dochádzalo k ich zakladaniu. Daňová exekučná výzva predstavuje iba prvý úkon v rámci daňovej
exekúcie. Na základe uvedeného možno konštatovať, že táto výzva má povahu procesného
rozhodnutia, lebo nerieši ani neukladá hmotnoprávne povinnosti platenia dane. Takéto rozhodnutie je podľa § 248 písm. a/ O.s.p. rozhodnutím procesnej povahy, ktoré nepodlieha
súdnemu prieskumu.
Za tohto stavu vo veci odvolací súd právne kvalifikoval predmetnú žalobu, podanú
na krajský súd, ako žalobu smerujúcu proti rozhodnutiam, ktorými neboli založené nové
práva a povinnosti žalobkyne, t.j. proti rozhodnutiam vylúčeným z prieskumu v správnom
súdnictve, ktorému podliehajú len tie rozhodnutia, ktorými sa zakladajú, menia alebo rušia práva a povinnosti.
S poukazom na uvedené skutočnosti, odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné, ako
napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 221 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c O.s.p. zrušiť
a konanie podľa § 250d ods. 3 O.s.p. zastaviť.
O trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1
O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím § 246c ods. 1 vety prvej
O.s.p. tak, že žalobkyni, ktorá v konaní nemala úspech, ich náhradu nepriznal.
Ustanovenej právnej zástupkyni odvolací súd odmenu právneho zastúpenia žalobkyne
z dôvodu nevyčíslenia trov právneho zastúpenia v rámci odvolacieho konania nepriznal
(§ 140 ods. 2 veta druhá O.s.p., § 151 ods. 1 veta druhá O.s.p. v spojení s § 246c O.s.p.).
Odvolací súd štátu náhradu trov odvolacieho konania podľa § 148 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c O.s.p. s poukazom na výsledok konania nepriznal.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne
(§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave, dňa 22. augusta 2012
JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Peter Szimeth
6Sžf/47/2012