6Sžf/20/2014

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne obchodnej spoločnosti ROYAL TOKAJ SK s.r.o., so sídlom 181 Malá Tŕňa 076 82, IČO : 36 603 112, zastúpenej JUDr. Pavlom Gombosom, advokátom so sídlom v Košiciach, Moldavská cesta 21/A, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 19. februára 2013 č. 1100308/1/43249/2013, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/67/2013-19 zo 7. augusta 2013, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/67/2013-19 zo 7. augusta 2013 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Krajský súd v Košiciach (ďalej len ako „krajský súd“ alebo „súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením zastavil podľa § 10 ods. 1 zákona SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch) konanie vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100308/1/43249/2013 z 19. februára 2013, pre nezaplatenie súdneho poplatku, nakoľko žalobkyňa na výzvu na zaplatenie súdneho poplatku, ktorá bola riadne doručená jej právnemu zástupcovi dňa 9. mája 2013 (č.l. 11), nereagovala a súdny poplatok nezaplatila. Zároveň vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania [§ 146 ods. 1 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP].

Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie žiadajúc o oslobodenie od súdnych poplatkov s odôvodnením, že je podnikateľským subjektom a jej súčasná finančná situácia jej nedovoľuje súdny poplatok zaplatiť. Poukazovala na to, že je subjektom spojeným s p. V. a účastníčkou množstva súdnych sporov a celková suma poplatkov, ktorými je zaťažená predstavuje sumy až niekoľko desiatok tisíc eur. Preto súdom vyrubená poplatková povinnosť jej prakticky znemožňuje domáhať sa ochrany svojich práv súdnou cestou.

Krajský súd uznesením č. k. 7S/67/2013-34 z 19. septembra 2013 oslobodenie od súdnych poplatkov žalobkyni nepriznal. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24. februára 2014.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobkyne (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods. 2 veta prvá OSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd) z predloženého spisového materiálu krajského súdu zistil, že žalobkyňa sa žalobou podanou na krajskom súde dňa 24.04.2013 domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 1100308/1/43249/2013 z 19. februára 2013, ktorým žalovaný potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Košice č. 9813401/15556377/2012 z 9. júla 2012.

Krajský súd výzvou zo 6. mája 2013 vyzval žalobkyňu, aby v lehote 10 dní zaplatila súdny poplatok v sume 70 eur podľa položky č. 10 písm. c) Sadzobníka súdnych poplatkov ako Prílohy zákona o súdnych poplatkoch. Zároveň žalobkyňu poučil o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a/ zákona o súdnych poplatkoch, poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.

Podľa § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch, ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania alebo dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený. Súd vyzve poplatníka na zaplatenie poplatku splatného podaním návrhu na začatie konania predtým, ako nariadi pojednávanie tak, aby lehota od zaplatenia poplatku do pojednávania, vydania platobného rozkazu a rozkazu na plnenie alebo rozhodnutia bez nariadenia pojednávania nebola dlhšia ako dva mesiace; túto lehotu môže predseda súdu z dôležitých dôvodov predĺžiť.

Žalobkyňa súdny poplatok nezaplatila a to ani po vydaní negatívneho rozhodnutia (právoplatného dňa 24.02.2014), ktorým jej krajský súd nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov.

Najvyšší súd považuje za potrebné dodať, že platobná nedisciplinovanosť účastníka je sama o sebe nežiaduca, nakoľko súdy zbytočne zaťažuje a ak účastník v tejto nedisciplinovanosti napriek výzve a upozorneniu na následky pokračuje, ide o konanie, za ktoré musí niesť procesnú zodpovednosť (k tomu pozri bližšie napr. uznesenie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. III. ÚS 59/2000 zo 16.3.2000).

Z vyššie uvedených dôvodov preto najvyšší súd zastal názor, že postup a rozhodnutie krajského súdu bolo vydané v súlade s § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch a preto napadnuté uznesenie krajského súdu ako vecne správne potvrdil (§ 250ja ods. 3 OSP v spojení s § 219 ods. 1 OSP).

O trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 OSP a účastníkom ich náhradu nepriznal, pretože žalobkyňa nemala v odvolacom konaní úspech a žalovanému náhrada trov konania neprináleží.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zák. č. 757/2004 o súdoch o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.