6Sžf/18/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: Anna Žáková-SHR, so sídlom Ladomirová 118, 090 03 Ladomirová, IČO: 42 028 469, proti žalovanému: Daňový úrad Prešov, pobočka Svidník, so sídlom Gen. Svobodu 720/29, 089 01 Svidník, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o vyrubení pokuty za zdaňovacie obdobie november 2012, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove č. k. 4S/20/2015-12 zo 17. decembra 2015, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k. 4S/20/2015-12 zo 17. decembra 2015 p o t v r d z u j e.

Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

I.

Krajský súd v Prešove napadnutým uznesením postupom podľa § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte rozhodnutia len „O.s.p.“) zastavil konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o vyrubení pokuty žalobkyni za zdaňovacie obdobie november 2012.

V odôvodnení napadnutého uznesenia krajský súd uviedol, že vzhľadom na to, že žaloba nemala náležitosti vyžadované zákonom, uznesením č. k. 4S/20/2015-8 z 21. októbra 2015 vyzval žalobkyňu na odstránenie vád žaloby (označiť a priložiť napadnuté rozhodnutie, uviesť dôvody nezákonnosti, uviesť porušené subjektívne práva žalobkyne) a vád konania (predloženie plnomocenstva na zastupovanie v konaní advokátom). Zároveň súd poučil žalobkyňu o následku neodstránenia týchto vád spočívajúcom v zastavení konania. Ďalej uviedol, že na túto výzvu žalobkyňa v určenej lehote a ani do vydania napadnutého uznesenia nereagovala. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd v zmysle § 146 ods. 1 písm. c) v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak bolo konanie zastavené.

II.

Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa v zákonom ustanovenej lehote odvolanie a žiadala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a umožnil jej v náhradnej lehote požadované náležitosti k žalobe doplniť. Odvolanie odôvodnila tým, že od 4. októbra 2015 až do podania odvolania je dočasne práceneschopná a z uvedeného dôvodu ani nereagovala na výzvu z 21. októbra 2015. Výzvu prevzal jej syn ako splnomocnenec na preberanie pošty, pretože žalobkyňa bola kvôli poškodenej chrbtici vyše mesiaca pripútaná na lôžko bez možnosti pohybu. K podanému odvolaniu žalobkyňa pripojila potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti.

III.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 <. O.s.p., prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 1 písm. c) <. O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nemožno priznať úspech.

Podľa § 244 ods. 2 <. O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“).

Podľa § 247 ods. 1 <. O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 250d ods. 3 <. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil, a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený advokátom podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.

V prvom rade odvolací súd dáva žalobkyni do pozornosti, že žalobu doručila Okresnému súdu Svidník už dňa 4. februára 2015, v ktorej uviedla, že dôvody žaloby doplní do 10 dní od jej podania, t.j. žalobkyňa už v čase podania žaloby mala vedomosť o neúplnosti žaloby. Žalobkyňa avizované doplnenie žaloby nezrealizovala ani po postúpení veci vecne príslušnému Krajskému súdu v Prešove, ani následne po doručení uznesenia krajského súdu na odstránenie vád žaloby a predloženia plnej moci udelenej advokátovi, nakoľko ide o prípad povinného zastúpenia. Ako vyplýva z doručenky nachádzajúcej sa v spisovom materiály, predmetné uznesenie prevzal splnomocnenec žalobkyne dňa 16. novembra 2015. Z doručeného odvolania a priloženého potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti žalobkyne vyplýva, že žalobkyňa bola od 4. októbra 2015 práceneschopná s miestom liečenia na adrese: Ladomirová 118, t.j. v domácom liečení. Vychádzajúc zo skutočnosti, že uznesenie krajského súdu prevzal syn žalobkyne ako jej splnomocnenec, odvolací súd konštatuje, že rovnako syn žalobkyne v jej mene mohol požiadať súd o predĺženie lehoty na odstránenie vytýkaných vád žaloby, ako aj na predloženie plnej moci udelenej advokátovi na zastupovanie. V prípade, ak by aj súd podané odvolanie podľa jeho obsahu posúdil ako žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty, táto by nebola úspešná, nakoľko by neboli splnené kumulatívne podmienky pre úspech takejto žiadosti predpokladané zákonom v ustanovení § 53 O.s.p.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobkyňa aj napriek vedomosti o povinnosti doplniť podanú žalobu, ktorá obsahovala vady, ostala nečinná, a to aj po doručení uznesenia súdu, kde bola poučená o zastavení konania v prípade jej nečinnosti. Uznesenie o zastavení konania bolo pritom vydané mesiac po doručení uznesenia na odstránenie vád žaloby a predloženie plnomocenstva žalobkyni. Aj napriek skutočnosti, že žalobkyňa bola dočasne práceneschopná, mala dostatočný časový priestor a možnosti na odstránenie vytýkaných vád žaloby.

Vychádzajúc z uvedeného, vzhľadom na to, že žalobkyňa neodstránila vady žaloby a nepredložila plnomocenstvo udelené advokátovi v súdom stanovených lehotách, ani do vydania napadnutého uznesenia, odvolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu ako vecne správne potvrdil podľa § 219 <. O.s.p.

O náhrade trov odvolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa § 250k ods. 1 <. O. s. p. a s poukazom na § 246c <. veta prvá a § 224 ods. 1 <. O. s. p. tak, že neúspešnej žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko nebola v odvolacom konaní úspešná.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zák. č. 757/2004 o súdoch o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.