UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: SLOVAKIA PLAY spol. s.r.o., so sídlom Senica, Hviezdoslavova 315, IČO: 18 048 595, zastúpený advokátkou JUDr. Agátou Džačovskou, Advokátska kancelária so sídlom v Senici, Hviezdoslavova 315, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, o vydanie vykonateľného výkazu nedoplatkov č. 9300450/5/2924212/2012/Mas, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/157/2013-12 zo 29. januára 2014, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/157/2013-12 zo dňa 29. januára 2014 p o t v r d z u j e.
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Uznesením č. k. 13S/157/2013-12 zo dňa 29. januára 2014 Krajský súd v Trenčíne (ďalej krajský súd) zastavil konanie o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi originál vykonateľného výkazu nedoplatkov zo dňa 11. októbra 2012 č. 9300450/5/2924212/2012/Mas do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Krajský súd v odôvodnení uvedeného uznesenia konštatoval, že žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, o vydanie ktorého nemôže žalobca v správnom súdnictve žiadať (v správnom súdnictve nie je možné vydať rozhodnutie v znení, v akom žalobca požaduje, t.j. v správnom súdnictve sa nemôže žalobca domáhať, aby súd uložil či už Daňovému úradu Trenčín, alebo žalovanému, aby žalobcovi doručil originál vykonateľného výkazu nedoplatkov). Poukazom na skutkové okolnosti daného prípadu a právnu úpravu správneho súdnictva ustanovenú v piatej časti Občianskeho súdneho poriadku so zameraním pozornosti najmä na právnu úpravu ustanovenú v piatej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§ 250v O.s.p.) krajský súd ďalej konštatoval, že v súdenej veci je zrejmé, že žalovaný nevykonal voči žalobcovi žiaden z útokov ( uvedených v odôvodnení napadnutého uznesenia krajského súdu), ktorým by porušil žalobcovo právo na život, osobnú slobodu, ochranu vlastníctva, ochranu obydlia. Podľa názoru krajského súdu v danejveci nejde o prípad nezákonného zásahu orgánu verejnej správy (nedoručenie vykonateľného výkazu nedoplatkov žalobcovi zo strany správcu dane nemohlo ani hypoteticky zasiahnuť do práva žalobcu na život, osobnú slobodu, ochranu vlastníctva, ochranu obydlia), a preto nedoručenie vykonateľného výkazu nedoplatkov žalobcovi zo strany správcu dane nie je nezákonným zásahom orgánu verejnej správy. Uviedol, že to, že sa žalobca cítil byť ukrátený na svojich procesných právach v rámci daňovej exekúcie, keď nesúhlasil s procesným postupom správcu dane, ktorý mu nedoručil výkaz nedoplatkov (i keď v zmysle ust. § 89 ods. 3 veta druhá daňového priadku sa daňový dlžník neupovedomuje o zostavení výkazu daňových nedoplatkov ani o jeho vykonateľnosti, t.j. správca dane nedoručením výkazu nedoplatkov žalobcovi žiadnym spôsobom nezasiahol do jeho procesných ani hmotných práv daňového subjektu) bez ďalšieho ešte neznamená, že zo strany správcu dane došlo voči žalobcovi k nezákonnému zásahu, ktorý by bolo možné riešiť prostredníctvom správneho súdnictva. Poukazom na právnu úpravu ustanovenú v § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p., ktorú právnu normu citoval, krajský súd konštatoval, že v rámci správneho súdnictva sa nemôže žalobca domáhať, aby súd uložil či už Daňovému úradu Trenčín, alebo žalovanému, aby žalobcovi doručil originál vykonateľného výkazu nedoplatkov. Krajský súd pre nedostatok podmienky konania v zmysle ustanovenia § 104 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. konanie zastavil.
Proti uvedenému rozhodnutiu podal v lehote ustanovenej zákonom žalobca odvolanie. Žiadal napadnuté uznesenie krajského súdu zrušiť a návrhu v celom rozsahu vyhovieť. Uplatnil si náhradu trov konania. V dôvodoch odvolania uviedol, že postupom orgánu verejnej správy bolo porušené jeho právo na ochranu vlastníckeho práva a to tým, že bez zdokladovania, z čoho daňový alebo nedaňový nedoplatok vznikol a na základe čoho ho daňový úrad vyrubil a zinkasoval. Poukazom na to, že daňový subjekt má právo na doručenie výkazu nedoplatkov, nakoľko podľa tohto môže vo svojom účtovníctve účtovať, uviedol, že nie je možné bez predchádzajúceho doručenia tohto výkazu zistiť rozhodné skutočnosti. Žalobca dôvodil, že nemohol napadnúť žiadne rozhodnutie správneho orgánu, pretože žiadne rozhodnutie neobdŕžal, aj keď výkaz nedoplatku mal vyhotoviť žalovaný pred vydaním exekučnej výzvy. Súhlasiac s tým, že je pravda, že pred vydaním exekučnej výzvy, tento výkaz nemusel doručovať žalobcovi, ale na základe výzvy, aby mohol byť dodržaný zákon o účtovníctve, túto povinnosť žalovaný mal, a preto jeho nedoručením a exekúciou porušil právo žalobcu na ochranu vlastníctva.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Najvyšší súd z predloženého spisového materiálu krajského súdu zistil, že žalobca sa žalobou podanou na krajskom súde dňa 2. októbra 2013 domáhal o vydanie vykonateľného výkazu nedoplatkov č. 9300450/5/2924212/2012/Mas. V dôvodoch žaloby žalobca uviedol, že je prevádzkovateľom výherných prístrojov, na každý výherný prístroj má vydané rozhodnutie jednotlivými obcami a mestami na kalendárny rok, v uvedených rozhodnutiach je špecifikované obdobie, na ktoré je udelené povolenie výrobné čísla jednotlivých výherných prístrojov a prevádzka, kde budú výherné prístroje umiestnené. Ďalej uviedol, že dňa 22. júla 2013 mu bola doručená exekučná výzva, kde Daňový úrad Trenčín uvádza, že na základe exekučného titulu a to vykonateľného výkazu nedoplatkov Daňového úradu Trenčín číslo 9300450/5/2924212/2012/Mas zo dňa 11. októbra 2012 vo výške 22 800,00 eur, pričom predmetný vykonateľný výkaz nedoplatkov však neobdŕžal, a preto žiadal Daňový úrad Trenčín listom zo dňa 24. júna 2013 o jeho doručenia, avšak daňový úrad mu listom zo dňa 2. júla 2013 oznámil, že vykonateľný výkaz nedoplatkov mu nedoručí. Poukázal na to, že vykonateľný výkaz nedoplatkov je rozhodujúci doklad pre navrhovateľa, lebo len z tohto môže zistiť ako a z čoho Daňový úrad v Trenčíne vypočítal nedoplatky. Uviedol, že poplatky uhrádzal v zmysle platných rozhodnutí a nie je si vedomý akýchkoľvek nedoplatkov, avšak nedoručením vykonateľného výkazu nedoplatkov nevie odkontrolovať čoho sa tieto skladajú a taktiež sa nemôže domáhať preskúmania rozhodnutia na príslušnom súde.
Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov §§ 247 a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Podľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Podľa § 250t ods. 1, O.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Podľa § 250v ods. 1,2 O.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie. Orgán, proti ktorému návrh smeruje, je orgán, ktorý podľa tvrdenia uvedeného v návrhu vykonal zásah; v prípade zásahu ozbrojených síl, ozbrojeného zboru alebo iného verejného zboru je to orgán, ktorý tento zbor riadi, alebo ktorému je taký zbor podriadený. Súd v rámci súdneho prieskumu v zmysle právnej úpravy ustanovenej v piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nie je súdom skutkovým a v preskúmavacom konaní posudzuje len zákonnosť rozhodnutí a postupu, resp. nečinnosť alebo zásahu žalovaného správneho orgánu. Súd preskúmava zákonnosť postupu, resp. nečinnosť, zákonnosť rozhodnutia ako aj zákonnosť zásahu žalovaného správneho orgánu v súlade so zásadou dispozičnou, v zmysle ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi nároku žalobcu uplatneného v jeho žalobe.
Podľa § 88 ods.1,2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( ďalej len zákon č. 563/2009 Z. z.) daňovým exekučným konaním je konanie, v ktorom správca dane z úradnej moci vymáha daňový nedoplatok, iné peňažné plnenie uložené rozhodnutím, exekučné náklady a hotové výdavky podľa § 149. Daňové nedoplatky podľa tohto zákona môže vymáhať len správca dane; to neplatí, ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa osobitného predpisu. Správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, je oprávnený vykonávať v daňovom exekučnom konaní všetky úkony v mene štátu. Ak je správcom dane obec, môže zabezpečiť vymáhanie daňových nedoplatkov aj podľa osobitného predpisu.
Podľa § 89 ods.1,2,3 zákona č. 563/2009 Z.z. exekučným titulom je a) právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, ktorým bolo uložené peňažné plnenie, b) vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov, c) jednotný exekučný titul podľa osobitného predpisu. Výkaz daňových nedoplatkov, ktorý správca dane zostaví z údajov evidencie daní, obsahuje a) označenie daňového dlžníka, b) výšku daňových nedoplatkov podľa daňových priznaní, opravných daňových priznaní, dodatočných daňových priznaní alebo oznámení podľa osobitných predpisov, c) výšku daňových nedoplatkov vzniknutých nezaplatením dane bez podania daňového priznania, d) výšku daňových nedoplatkov podľa právoplatných rozhodnutí v členení podľa jednotlivých druhov daní, e) pôvodnú splatnosť daní, f) deň, ku ktorému je výkaz daňových nedoplatkov zostavovaný.
Deň vyhotovenia výkazu daňových nedoplatkov je dňom jeho vykonateľnosti. Daňový dlžník sa neupovedomuje o zostavení výkazu daňových nedoplatkov ani o jeho vykonateľnosti.
Podľa § 90 ods. 1, zákona č. 563/2009 Z. z. daňové exekučné konanie začína správca dane na podklade exekučného titulu vydaním rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania. Dňom vydania rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania správcom dane je toto rozhodnutie právoplatné a nie sú proti nemu prípustné opravné prostriedky.
Podľa § 91 ods.1,5,6 zákona č. 563/2009 Z. z. správca dane doručí daňovú exekučnú výzvu bezodkladne po doručení rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania osobám uvedeným v § 90 ods. 2 písm. f). Do 15 dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy môže daňový dlžník podať u správcu dane odvolanie, ak a) nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, b) sú iné dôvody, pre ktoré je daňová exekúcia neprípustná. Odvolanie musí byť odôvodnené, pričom na neskôr uplatnené dôvody sa neprihliada. Na rozhodovanie o odvolaní sa vzťahujú § 72 až 74.
Z citovanej právnej úpravy podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že výkaz nedoplatkov nie je rozhodnutím v zmysle ustanovenia § 244 ods. 3 O.s.p., ale je len administratívnym dokumentom, ktorý zostavuje správca dane z údajov evidencie daní (§ 89 ods.2 zákona č. 563/2009 Z. z.) a ktorý sa v zmysle právnej úpravy ustanovenej v § 90 ods. 1 v spojení s § 89 ods. 1, písm. b/ zákona č. 563/2009 Z. z. stáva exekučným titulom, pričom dňom jeho vykonateľnosti je deň jeho vyhotovenia a daňový dlžník sa neupovedomuje o jeho zostavení ani o jeho vykonateľnosti.(§ 89 ods.3 zákona č. 563/2009 Z. z.).
Daňové exekučné konanie sa začína až na základe vydania rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania a to dňom vydania tohto rozhodnutia, pričom ani toto rozhodnutie sa nedoručuje daňovému dlžníkovi. Dňom vydania rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania správcom dane je toto rozhodnutie právoplatné a nie sú proti nemu prípustné opravné prostriedky (§ 90 zákona č. 563/2009 Z. z.).
Vo vzťahu ku začatiu daňového exekučného konania plnia významnú úlohu dva procesné úkony správcu dane, ktoré na seba bezprostredne nadväzujú, a to sú daňová exekučná výzva, proti ktorej je prípustný riadny opravný prostriedok v zákone obmedzenom rozsahu, a daňový príkaz, ktorý je právoplatný dňom jeho vydania a nie sú proti nemu prípustné opravné prostriedky (§ 92 ods.4 zákona č. 563/2009 Z. z.). Uvedené procesné rozhodnutia sa doručujú daňovému dlžníkovi. Až právoplatné rozhodnutie o daňovej exekučnej výzve možno v obmedzenom rozsahu preskúmať súdom podľa ustanovení §§ 247 a nasl. O.s.p.. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ súd prvého stupňa vo výroku napadnutého uznesenia konanie zastavil, rozhodol vo veci vecne správne, keď zo spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného o vydanie originálu vykonateľného výkazu nedoplatkov č. 9300450/5/2924212/2012/Mas, teda je zrejmé, že predmetom žaloby je výkaz nedoplatkov, ktoré nie je rozhodnutím podliehajúcim súdnemu prieskumu, čo je dôvodom pre zastavenie konania podľa § 250d ods. 3 O.s.p.. Súčasne odvolací súd zastáva názor, že v danom prípade podľa právnej úpravy ustanovenej v piatej časti Občianskeho súdneho poriadku súd nemá dostatok právomoci na rozhodnutie o uplatnenom nároku žalobcu uvedeného v petite žaloby a t. j. na zaviazanie žalovaného k povinnosti vydať mu predmetný výkaz nedoplatkov, čo je základnou podmienkou konania a pre jej nedostatok súd konanie zastaví v zmysle § 246c ods. 1 v spojení s § 104 ods. 1 O.s.p..
Vzhľadom k uvedenému odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil v zmysle § 250ja ods. 3 veta druhá v spojení s § 219 ods.1 O.s.p..
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods.1 a s § 224 ods. 1 O.s.p.. Žalobcovi pre jeho neúspech v tomto konaní náhradu trov tohtokonania nepriznal.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zák. č. 757/2004 o súdoch o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.