Najvyšší súd
6Sž/2/2010
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky
senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a členov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej
a JUDr. Jozefa Hargaša v právnej veci navrhovateľky: M., s.r.o., so sídlom v B,
B., IČO: X., zastúpenej Advokátskou kanceláriou B., s.r.o., so sídlom v B, D.,
IČO: X. proti odporkyni: Rada pre vysielanie a retransmisiu, so sídlom
v Bratislave, Dobrovičova 8, o opravnom prostriedku navrhovateľky proti
rozhodnutiu odporkyne č. RZL/180/2009 z 8.12.2009, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne
č. RZL/180/2009 zo dňa 8.12.2009 z r u š u j e a vec jej vracia na ďalšie
konanie.
Navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozhodnutím odporkyňa ako orgán vecne príslušný podľa
§ 5 ods. 1 písm. g/ zákona č. 308/2000 Z. z. na základe § 68 ods. 6 písm. c/
zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona
č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách s odkazom na § 69 ods. 2 zákona
č. 220/2007 Z. z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní
iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (zákon o digitálnom vysielaní) odňala
navrhovateľke frekvencie, špecifikované vo výroku rozhodnutia, ktoré z väčšej časti zasahujú do frekvenčného vyhradenia a nevyužívajú sa analógovým
vysielateľom na lokálne vysielanie. V odôvodnení rozhodnutia odporkyňa
konštatovala, že:
a) právnym dôvodom odňatia frekvencií navrhovateľke podľa § 69
ods. 2 zákona č. 220/2007 Z. z. je skutočnosť, že tieto frekvencie
navrhovateľky ako analógového vysielateľa z väčšej časti zasahujú
do frekvenčných vyhradení uvedených vo výrokovej časti
rozhodnutia,
b) skutočnosť, že frekvencie navrhovateľky z väčšej časti zasahujú
do uvedených frekvenčných vyhradení, vyplýva z Oznámenia
Telekomunikačného úradu SR, ktorý ako orgán štátnej správy
vykonáva podľa § 6 ods. 3 písm. c/ zákona č. 610/2003 Z. z. správu
frekvenčného spektra,
c) Oznámenia Telekomunikačného úradu SR vydané na základe § 2
Opatrenia Telekomunikačného úradu SR č. O-17/2008 a odporkyni
riadne doručené dňa 7.10.2009, 18.11.2009 resp. 7.12.2009, obsahujú
taxatívny výpočet frekvencií, ktorých sa týka povinnosť odporkyne
odňať ich analógovému vysielateľovi,
d) nie je vecou správnej úvahy odporkyne, či tieto frekvencie odníme
alebo neodníme, ide o zákonom uloženú povinnosť vo veci konať
a rozhodnúť,
e) odňatie analógovej frekvencie nezbavuje navrhovateľku práva naďalej
využívať danú analógovú frekvenciu, a to v rozsahu a spôsobom,
ktoré sú stanovené v § 69 zákona č. 220/2007 Z. z.,
f) navrhovateľka má právo požiadať Telekomunikačný úrad SR
o určenie alternatívnej analógovej frekvencie podľa § 69 ods. 14
zákona č. 220/2007 Z. z., tak ale môže urobiť až po tom, čo jej bola
analógová frekvencia podľa § 69 ods. 1 zákona č. 220/2007 Z. z.
odňatá,
g) navrhovateľka má právo podľa § 69 ods. 7 zákona č. 220/2007 Z. z.
vysielať programovú službu terestriálnym multiplexom poskytovateľa
multiplexu (spoločnosti Towercom, a.s.), kvôli ktorému sa jej
frekvencia odňala alebo v ktorého prospech sa jej účastník konania
vzdal, najdlhšie však na čas platnosti licencie, udelenej podľa
osobitného predpisu.
Odporkyňa považovala vyjadrenia navrhovateľky k predmetu správneho
konania za bezpredmetné.
Proti tomuto rozhodnutiu odporkyne podala navrhovateľka v zákonom
stanovenej lehote opravný prostriedok podľa § 68 ods. 8 zákona č. 308/2000
Z. z. a § 250l a nasl. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“)
navrhujúc, aby ho Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil a priznal
navrhovateľke náhradu trov konania, nakoľko vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada,
ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a rozhodnutie
je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov.
Za obzvlášť závažnú skutočnosť považovala navrhovateľka to, že v predmetnom
správnom konaní a v napadnutom rozhodnutí odporkyňa neodôvodnene
prekročila medze právnych predpisov, keď pristúpila k odňatiu všetkých
analógových frekvencií (spolu s ďalšími dvoma správnymi konaniami
a rozhodnutiami). Dôvodom tohto postupu bolo zrejmé nesprávne právne
posúdenie veci odporkyňou z časti vyvolané aj postupom Telekomunikačného
úradu SR v danej veci. Namietala, že odporkyňa v dotknutom správnom konaní
až do dňa 7.12.2009 nemala náležite zistený stav veci ohľadom zákonnej
podmienky, podľa ktorej frekvencie možno odňať vysielateľovi len vtedy, ak
z väčšej časti zasahujú do príslušných frekvenčných vyhradení, pričom splnenie
resp. preukázanie tejto podmienky je nevyhnutným predpokladom
pre rozhodnutie o odňatí frekvencií podľa § 69 ods. 2 zákona o digitálnom
vysielaní. Namietala, že odporkyňa nesprávne právne posúdila vec, keď
v dôsledku chybného výkladu pojmu „frekvenčné vyhradenie“ nesprávne
aplikovala ustanovenie § 69 ods. 2 zákona o digitálnom vysielaní a na základe
uvedenej chyby neprávne posúdila resp. vyhodnotila splnenie zákonnej
podmienky prípadného zásahu odnímaných frekvencií do príslušných
frekvenčných vyhradení. Podľa názoru navrhovateľky neprehľadná a doposiaľ
nevysvetlená situácia v súvislosti s oznámeniami Telekomunikačného úradu SR
spôsobuje nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia. Mala za to, že
odporkyňa sa v súlade s jedným zo základných princípov správneho konania
mala vysporiadať s vecnou správnosťou všetkých oznámení Telekomunikačného
úradu SR, odôvodnenie napadnutého rozhodnutia však neobsahuje žiadne
vyhodnotenie vecnej správnosti predmetných oznámení a v tomto smere sa dá
konštatovať nedostatok dôvodov napadnutého rozhodnutia. Uviedla, že
v záujme dodržania podmienky zrozumiteľnosti rozhodnutia a dostatku jeho
dôvodov bolo potrebné zo strany odporkyne vysporiadať sa pri vydaní
a odôvodnení rozhodnutia so zákonnou podmienkou pre odňatie analógových
frekvencií vysielateľovi podľa § 69 ods. 2 zákona o digitálnom vysielaní,
a keďže sa tak nestalo, v tomto smere možno konštatovať nedostatok dôvodov
napadnutého rozhodnutia. Namietala, že napadnuté rozhodnutie odporkyne
je neurčité a nezrozumiteľné aj v samotnej výrokovej časti, keď odporkyňa
uvádza, že vysielateľovi (navrhovateľke) odníma frekvencie, pričom každá
z uvedených frekvencií je nedostatočne identifikovaná. Naviac je podľa
navrhovateľky pravdepodobné, že frekvenčné listy neboli súčasťou spisu v tejto
veci ani súčasťou podkladov pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Ďalej
namietala, že sa jej nezákonným postupom správneho orgánu odňala možnosť
vyjadriť sa ku všetkým podkladom rozhodnutia, čo malo za následok nezákonné
rozhodnutie, spôsobené procesným pochybením správneho orgánu, ktorý
neumožnil navrhovateľke uplatniť všetky jej procesné práva v správnom konaní. Navrhovateľka poukázala na to, že existenciu a obsah Oznámenia
Telekomunikačného úradu SR č. 6279/10/2009, ktoré jej bolo doručené
7.12.2009, boli pre ňu neznáme v čase vydania rozhodnutia; o oznámení sa
dozvedela až z textu odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia, a nebol
jej doručený ani jeden z podkladov, na ktoré sa odporkyňa odvoláva
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, a to rozhodnutie Telekomunikačného
úradu SR o udelení terestriálneho prevádzkového povolenia spoločnosti
Towercom, a.s.. Navrhovateľka preto namietala, že odporkyňa vydala
rozhodnutie bez splnenia zákonnej podmienky § 33 ods. 2 správneho poriadku,
čo je odopretím možnosti konať účastníkovi konania pred správnym orgánom
a takéto rozhodnutie nespĺňa ani podmienky § 46 správneho poriadku. Napokon
navrhovateľka konštatovala, že vydanie napadnutého rozhodnutia má pre ňu
zásadný význam z hľadiska jej existencie ako vysielateľa a ďalšej činnosti.
Poukázala na to, že všetky frekvencie na analógové vysielanie jej boli pridelené
na základe právoplatných rozhodnutí orgánov verejnej moci v súlade s platnými
právnymi predpismi v čase vydania týchto rozhodnutí, pričom všetky frekvencie
sa stali prostredníctvom Frekvenčných listov súčasťou licencie vysielateľa
č. T/39 na prevádzku televíznej programovej služby, ktorá jej bola ako
vysielateľovi predĺžená rozhodnutím odporkyne právoplatným dňa 26.1.2006
o 12 rokov (do roku 2019). Uviedla, že budovala a udržiavala sieť analógových
vysielačov najmenej v období posledných desiatich rokov s vynaložením
rozsiahlych investícií predpokladajúc, že túto sieť využije počas celej doby
platnosti licencie č. T/39, alebo jej bude poskytnutá kompenzácia pre prípad, že
by štát pristúpil k obmedzeniu možnosti využívania analógových frekvencií.
Zmena právnych predpisov v súvislosti s prechodom na digitálne vysielanie
v Slovenskej republike však podľa jej názoru nereflektuje na zachovanie jej práv
ako vysielateľa, nadobudnutých na základe právoplatných rozhodnutí štátnych
orgánov, nereflektuje na práva, ktoré má ako vysielateľ podľa licencie č. T/39.
Preto sa navrhovateľka domnieva, že postup štátu v súvislosti s odňatím
analógových frekvencií vysielateľom nie je v súlade s ustanoveniami článku 1
Ústavy Slovenskej republiky a je v rozpore s princípom právnej istoty ako
jedným zo základných princípov právneho štátu. S poukazom na rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky (PL.ÚS 16/95, PL.ÚS 36/95)
sa navrhovateľka domnieva, že postup štátu, ktorého vyvrcholením je v tomto
prípade napadnuté rozhodnutie o odňatí frekvencií, nie je adekvátny vo vzťahu
ku chráneným právam vysielateľa nadobudnutým v zmysle licencie č. T/39. Štát
podľa navrhovateľky v súvislosti s odnímaním frekvencií nezohľadnil
primeraným spôsobom legálne nadobudnuté a chránené práva vysielateľa,
týkajúce sa analógových frekvencií. Tým, že štát pristúpil prostredníctvom
zmeny právnych predpisov a troch správnych konaní k odňatiu všetkých
frekvencií vysielateľovi, prekročil hranicu primeraného zásahu do práv
vysielateľa, a tým aj princíp právnej istoty, garantovaný v článku 1 Ústavy
Slovenskej republiky, a takýto postup štátu navrhovateľka pociťuje ako neprimerané obmedzenie jej práva v zmysle článku 35 odsek 1 Ústavy
Slovenskej republiky. Z uvedených dôvodov mala za to, že konanie správneho
orgánu vykazuje takú vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia.
Odporkyňa v písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku navrhla
opravným prostriedkom napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Mala za to, že ako
príslušný správny orgán v dostatočnej miere zistila skutkový stav veci, na ktorý
správne aplikovala relevantné ustanovenia zákona, že jej rozhodnutie má všetky
náležitosti ustanovené v § 47 správneho poriadku, nevykazuje formálne ani
logické nedostatky, je riadne odôvodnené a vychádza zo skutkového stavu,
zisteného v zmysle ustanovení správneho poriadku, a že navrhovateľka nebola
na svojich právach ukrátená rozhodnutím ani postupom správneho orgánu, teda
napadnuté rozhodnutie a postup je v súlade so zákonom. V súvislosti
s namietanou protiústavnosťou postupu odporkyne a vydaného rozhodnutia
odporkyňa poukázala na to, že prechod z analógového terestriálneho vysielania
na digitálne televízne vysielanie je mimoriadne komplexným procesom
a predstavuje jednu z priorít Európskej únie v audiovizuálnej a mediálnej
oblasti. Komisia Európskych spoločenstiev prijala 24.5.2005 dokument, týkajúci
sa urýchlenia prechodu z analógového na digitálne vysielanie, na základe
ktorého vyzvala Rada Európskej únie členské štáty Európskej únie, aby
o. i. ukončili prechod z analógového na digitálne pozemské televízne vysielanie
a konštatovala, že „prechod z analógového na digitálne vysielanie je komplexný
proces so sociálnymi a ekonomickými dopadmi, pričom je však veľkou výzvou
pre priemysel, používateľov a štátne orgány“. Slovenská republika ako členský
štát Európskej únie sa zaviazala ukončiť proces digitalizácie terestriálneho
televízneho vysielania do konca roku 2012. Odporkyňa uviedla, že jej povinnosť
odňať analógové frekvencie podľa § 69 ods. 1 a ods. 2 zákona o digitálnom
vysielaní je len parciálnym krokom v celom procese prechodu na digitálne
vysielanie, pri ktorom sa dôsledne dbalo najmä na zachovanie právnej istoty
tých vysielateľov, ktorým sa odnímu analógové frekvencie. Ďalej uviedla, že
odňatie analógovej frekvencie, hoci ide nepopierateľne o zásah do práv
navrhovateľky, je nevyhnutným predpokladom pre úplný prechod na digitálne
vysielanie a naplnenie záväzkov, vyplývajúcich pre Slovenskú republiku
z členstva v Európskej únii. Tento proces, v Slovenskej republike započatý
uzneseniami vlády SR (napr. „Stratégia a technické kritériá na zavedenie
pozemského digitálneho TV vysielania v systéme DVB-T na Slovensku“,
schválená uznesením vlády SR č. 589/2001; „Národná politika pre elektronické
telekomunikácie“, schválená uznesením vlády SR č. 196/2003; „Politika
využívania frekvenčného spektra na širokopásmový prístup“, schválená
uznesením vlády SR č. 5/2006;) legislatívne upravený zákonom o digitálnom
vysielaní a následne precizovaný podmienkami prechodu, kulminoval udelením
prevádzkového povolenia spoločnosti Towercom, a.s. a na to nadväzujúcim odnímaním frekvencií analógovým vysielateľom odporkyňou. Celý tento proces
bol konzultovaný s predstaviteľmi televízneho priemyslu tak, aby prípadné
ekonomické a hospodárske dopady prechodu, na ktoré vopred upozorňovala
aj Rada Európskej únie a boli zrejmé zo samotnej podstaty prechodu z jedného
spôsobu vysielania na iný, boli zmiernené v čo najväčšej možnej miere.
Legislatívne sú tieto zmiernenia možných dopadov vyjadrené v zákone
o digitálnom vysielaní (§ 69 ods. 4, 7 a 14). Ku komplexnému spochybňovaniu
procesu prechodu na digitálne terestriálne vysielanie, ktorého iba parciálnou
súčasťou je správne konanie vedené odporkyňou vo veci odňatia analógových
frekvencií, odporkyňa poukázala na to, že je orgánom štátnej správy ktorý sa
pri výkone svojej právomoci riadi ustanoveniami zákona o vysielaní
a retransmisii, t.j. je oprávnený konať v rozsahu a spôsobom, ktorý je upravený
v tomto právnom predpise, a nie je oprávnený posudzovať súkromnoprávne
alebo ústavnoprávne aspekty procesu prechodu na digitálne vysielanie, ani
neposudzuje vhodnosť alebo účelnosť použitia jednotlivých právnych nástrojov,
použitých v celom procese prechodu na digitálne vysielanie, naopak, je povinný
konať tak, ako mu to ukladá zákon o vysielaní a retransmisii, zákon o digitálnom
vysielaní a Podmienky prechodu.
Na pojednávaní dňa 23.2.2011 odporkyňa uviedla, že v predmetnej veci
bolo dodatočne zistené, že rozsah zoznamu frekvencií, ktorý jej bol dodaný
Telekomunikačným úradom SR, bol vo väčšom rozsahu, preto navrhla
napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec jej vrátiť na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd vecne príslušný podľa
§ 246 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s § 250l a nasl. OSP a s § 68 ods. 8
zákona č. 308/2000 Z. z. preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo, z dôvodov, uvedených v opravnom prostriedku,
prihliadnuc tiež na návrh odpokyne na zrušenie napadnutého rozhodnutia,
dospel k záveru, že podanému opravnému prostriedku je potrebné
vyhovieť.
Vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľky, ktorá
faxovým podaním doručeným súdu dňa 11.2.2011, doplneným písomne dňa
14.2.2011, ospravedlnila neprítomnosť právneho zástupcu na pojednávaní
z dôvodu dlhodobo plánovanej zahraničnej dovolenky advokáta
Mgr. Ď., ktorého zastúpenie nie je možné zabezpečiť a tiež z dôvodu, že aj
druhý z advokátov advokátskej kancelárie bude na dovolenke, pričom na
základe výslovnej požiadavky klienta nebolo možné zabezpečiť zastúpenie
advokátom na základe substitúcie, a to aj s ohľadom na špecifickosť
problematiky a náročnosť jej naštudovania, žiadala o odročenie
pojednávania.
Podľa § 101 ods. 2 OSP súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci
nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani
nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať
v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ
vykonané dôkazy.
Pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti (t. j. piata
časť - správne súdnictvo), sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej
časti tohto zákona (§ 246c ods. 1 veta prvá OSP).
Podľa § 250g ods. 2 OSP ak sa účastníci na pojednávanie nedostavia,
môže sa vec prejednať v ich neprítomnosti; konanie sa nesmie z tohto dôvodu
prerušiť.
Zákonná úprava správneho súdnictva je obsiahnutá v piatej časti
Občianskeho súdneho poriadku, kde v ustanovení § 250g ods. 2 je priamo
upravený postup súdu v prípade, ak sa účastník na pojednávanie nedostaví.
Z tejto osobitnej úpravy vyplýva, že ustanovenie § 101 ods. 2 OSP sa
v správnom súdnictve nepoužije. Odročenie pojednávania pre neprítomnosť
účastníka z dôležitých dôvodov však nemožno vylúčiť, ak by účastníkovi mohla
byť odňatá možnosť konať pred súdom.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým
znemožnil účastníkovi realizáciu procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny
poriadok dáva. Postupom súdu v priebehu konania je činnosť, ktorá vydaniu
konečného súdneho rozhodnutia predchádza. V predmetnom prípade súd
prejednal vec v neprítomnosti právneho zástupcu navrhovateľky, ktorý svoju
neúčasť na pojednávaní písomne ospravedlnil z dôvodu čerpania plánovanej
dovolenky v zahraničí a požiadal o odročenie pojednávania. Právny zástupca
navrhovateľky predvolanie na pojednávanie nariadené na deň 23.2.2011 prevzal
dňa 9.2.2011, teda s dostatočným časovým predstihom, a preto v čerpaní
dovolenky týmto zástupcom v čase pojednávania nemožno vidieť dôležitý
dôvod pre jeho odročenie. Z predloženého písomného plnomocenstva zo dňa
5.1.2010 vyplynulo, že navrhovateľka súhlasila s tým, aby splnomocnená
advokátska kancelária ustanovila za seba zástupcu. Existenciu tvrdeného
dôležitého dôvodu právny zástupca neosvedčil žiadnym dokladom. Súd preto
rozhodol o prejednaní veci v neprítomnosti navrhovateľky.
V prejednávanom prípade navrhovateľka na základe opravného
prostriedku podrobila súdnemu prieskumu rozhodnutie odporkyne, ktorým
odňala navrhovateľke frekvencie, špecifikované vo výroku rozhodnutia, z väčšej
časti zasahujúce do frekvenčného vyhradenia a nevyužívajúce sa analógovým vysielateľom na lokálne vysielanie, podľa § 69 ods. 2 zákona o digitálnom
vysielaní. Odporkyňa na základe zákonného zmocnenia ako orgán verejnej
správy dohliada na dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich vysielanie
a retransmisiu a vykonáva štátnu správu v oblasti vysielania a retransmisie
v rozsahu vymedzenom zákonom o vysielaní a retransmisii.
Odňatie analógovej frekvencie navrhovateľke je nevyhnutným
predpokladom pre úplný prechod na digitálne vysielanie a správne konanie
vedené odporkyňou vo veci odňatia analógových frekvencií je len čiastočnou
súčasťou tohto komplexného prechodu, ktorého nevyhnutnosť vyplýva
zo záväzkov Slovenskej republiky ako členského štátu Európskej únie. Tento
proces je legislatívne upravený zákonom o digitálnom vysielaní a následne
precizovaný Podmienkami prechodu vydanými Telekomunikačným úradom SR.
Udelením prevádzkového povolenia spoločnosti Towercom, a.s. mala
pravdepodobne nastať situácia predpokladaná v § 69 ods. 2 zákona o digitálnom
vysielaní a odporkyňa bola povinná do 90 dní rozhodnúť o odňatí príslušných
frekvencií navrhovateľke.
Do zápisnice z pojednávania pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky
zo dňa 23.2.2011 odporkyňa uviedla, že skutkové okolnosti prípadu sa
pravdepodobne zmenia, nakoľko rozsah zoznamu frekvencií, ktorý jej bol
dodaný Telekomunikačným úradom SR, bol vo väčšom rozsahu, ktorý
nedostatok svojho rozhodnutia mieni odstrániť novým rozhodnutím, preto
navrhla napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec jej vrátiť na ďalšie konanie.
Podľa § 250l ods. 1 OSP, podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje
v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných
prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia pokiaľ v tejto hlave nie je
ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy
s výnimkou § 250a.
Podľa § 250q ods. 1 OSP ak nedôjde k vybaveniu opravného
prostriedku spôsobom uvedeným v § 250f, 250o alebo 250p, nariadi súd
pojednávanie. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
napadnutého rozhodnutia.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia o opravnom prostriedku
rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí,
alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí
obdobne.
Podľa § 250j ods. 2 písm. e/ OSP súd zruší napadnuté rozhodnutie
správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu
prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie
konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu
v medziach žaloby dospel k záveru, že v konaní správneho orgánu bola
zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia.
Vzhľadom k tomu, že z vyjadrenia odporkyne je zrejmé, že pôvodné
skutkové zistenia, na základe ktorých vydala napadnuté rozhodnutie, boli
spochybnené ako nesprávne zistené, pričom sama odporkyňa žiadala zrušiť
toto rozhodnutie a vrátiť jej vec na ďalšie konanie, Najvyšší súd
Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa § 250q
ods. 2 OSP zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.
O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
s poukazom na § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 250l ods. 2 OSP, avšak v konaní
úspešnej navrhovateľke ich náhradu nepriznal, keďže trovy právneho zastúpenia
v lehote podľa § 151 ods. 1 vety druhej OSP nevyčíslila a iné trovy ku dňu
vyhlásenia rozhodnutia zo spisu nevyplynuli. V takomto prípade nebol súd
viazaný vyhláseným rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania
navrhovateľke (§ 151 ods. 2 OSP).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, dňa 23. februára 2011
JUDr. Jaroslava Fúrová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Peter Szimeth