Najvyšší súd

6Sž/2/2010

 

Slovenskej republiky  

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky

senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a členov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej  

a JUDr. Jozefa Hargaša v právnej veci navrhovateľky: M., s.r.o., so sídlom v B,

B., IČO: X., zastúpenej Advokátskou kanceláriou B., s.r.o., so sídlom v B, D.,

IČO: X. proti odporkyni: Rada pre vysielanie a retransmisiu, so sídlom

v Bratislave, Dobrovičova 8, o opravnom prostriedku navrhovateľky proti

rozhodnutiu odporkyne č. RZL/180/2009 z 8.12.2009, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne  

č. RZL/180/2009 zo dňa 8.12.2009   z r u š u j e   a vec jej vracia na ďalšie

konanie.

Navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím odporkyňa ako orgán vecne príslušný podľa  

§ 5 ods. 1 písm. g/ zákona č. 308/2000 Z. z. na základe § 68 ods. 6 písm. c/

zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona  

č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách s odkazom na § 69 ods. 2 zákona  

č. 220/2007 Z. z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní

iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu a o zmene  

a doplnení niektorých zákonov (zákon o digitálnom vysielaní) odňala

navrhovateľke frekvencie, špecifikované vo výroku rozhodnutia, ktoré z väčšej časti zasahujú do frekvenčného vyhradenia a nevyužívajú sa analógovým

vysielateľom na lokálne vysielanie. V odôvodnení rozhodnutia odporkyňa

konštatovala, že:

a) právnym dôvodom odňatia frekvencií navrhovateľke podľa § 69  

ods. 2 zákona č. 220/2007 Z. z. je skutočnosť, že tieto frekvencie

navrhovateľky ako analógového vysielateľa z väčšej časti zasahujú  

do frekvenčných vyhradení uvedených vo výrokovej časti

rozhodnutia,

b) skutočnosť, že frekvencie navrhovateľky z väčšej časti zasahujú  

do uvedených frekvenčných vyhradení, vyplýva z Oznámenia

Telekomunikačného úradu SR, ktorý ako orgán štátnej správy

vykonáva podľa § 6 ods. 3 písm. c/ zákona č. 610/2003 Z. z. správu

frekvenčného spektra,

c) Oznámenia Telekomunikačného úradu SR vydané na základe § 2

Opatrenia Telekomunikačného úradu SR č. O-17/2008 a odporkyni

riadne doručené dňa 7.10.2009, 18.11.2009 resp. 7.12.2009, obsahujú

taxatívny výpočet frekvencií, ktorých sa týka povinnosť odporkyne

odňať ich analógovému vysielateľovi,

d) nie je vecou správnej úvahy odporkyne, či tieto frekvencie odníme

alebo neodníme, ide o zákonom uloženú povinnosť vo veci konať

a rozhodnúť,

e) odňatie analógovej frekvencie nezbavuje navrhovateľku práva naďalej

využívať danú analógovú frekvenciu, a to v rozsahu a spôsobom,

ktoré sú stanovené v § 69 zákona č. 220/2007 Z. z.,

f) navrhovateľka má právo požiadať Telekomunikačný úrad SR

o určenie alternatívnej analógovej frekvencie podľa § 69 ods. 14

zákona č. 220/2007 Z. z., tak ale môže urobiť až po tom, čo jej bola

analógová frekvencia podľa § 69 ods. 1 zákona č. 220/2007 Z. z.

odňatá,

g) navrhovateľka má právo podľa § 69 ods. 7 zákona č. 220/2007 Z. z.

vysielať programovú službu terestriálnym multiplexom poskytovateľa

multiplexu (spoločnosti Towercom, a.s.), kvôli ktorému sa jej

frekvencia odňala alebo v ktorého prospech sa jej účastník konania

vzdal, najdlhšie však na čas platnosti licencie, udelenej podľa

osobitného predpisu.

Odporkyňa považovala vyjadrenia navrhovateľky k predmetu správneho

konania za bezpredmetné.

Proti tomuto rozhodnutiu odporkyne podala navrhovateľka v zákonom

stanovenej lehote opravný prostriedok podľa § 68 ods. 8 zákona č. 308/2000  

Z. z. a § 250l a nasl. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“)

navrhujúc, aby ho Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil a priznal

navrhovateľke náhradu trov konania, nakoľko vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada,

ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a rozhodnutie  

je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov.  

Za obzvlášť závažnú skutočnosť považovala navrhovateľka to, že v predmetnom

správnom konaní a v napadnutom rozhodnutí odporkyňa neodôvodnene

prekročila medze právnych predpisov, keď pristúpila k odňatiu všetkých

analógových frekvencií (spolu s ďalšími dvoma správnymi konaniami

a rozhodnutiami). Dôvodom tohto postupu bolo zrejmé nesprávne právne

posúdenie veci odporkyňou z časti vyvolané aj postupom Telekomunikačného

úradu SR v danej veci. Namietala, že odporkyňa v dotknutom správnom konaní

až do dňa 7.12.2009 nemala náležite zistený stav veci ohľadom zákonnej

podmienky, podľa ktorej frekvencie možno odňať vysielateľovi len vtedy, ak

z väčšej časti zasahujú do príslušných frekvenčných vyhradení, pričom splnenie

resp. preukázanie tejto podmienky je nevyhnutným predpokladom  

pre rozhodnutie o odňatí frekvencií podľa § 69 ods. 2 zákona o digitálnom

vysielaní. Namietala, že odporkyňa nesprávne právne posúdila vec, keď

v dôsledku chybného výkladu pojmu „frekvenčné vyhradenie“ nesprávne

aplikovala ustanovenie § 69 ods. 2 zákona o digitálnom vysielaní a na základe

uvedenej chyby neprávne posúdila resp. vyhodnotila splnenie zákonnej

podmienky prípadného zásahu odnímaných frekvencií do príslušných

frekvenčných vyhradení. Podľa názoru navrhovateľky neprehľadná a doposiaľ

nevysvetlená situácia v súvislosti s oznámeniami Telekomunikačného úradu SR

spôsobuje nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia. Mala za to, že

odporkyňa sa v súlade s jedným zo základných princípov správneho konania

mala vysporiadať s vecnou správnosťou všetkých oznámení Telekomunikačného

úradu SR, odôvodnenie napadnutého rozhodnutia však neobsahuje žiadne

vyhodnotenie vecnej správnosti predmetných oznámení a v tomto smere sa dá

konštatovať nedostatok dôvodov napadnutého rozhodnutia. Uviedla, že

v záujme dodržania podmienky zrozumiteľnosti rozhodnutia a dostatku jeho

dôvodov bolo potrebné zo strany odporkyne vysporiadať sa pri vydaní

a odôvodnení rozhodnutia so zákonnou podmienkou pre odňatie analógových

frekvencií vysielateľovi podľa § 69 ods. 2 zákona o digitálnom vysielaní,

a keďže sa tak nestalo, v tomto smere možno konštatovať nedostatok dôvodov

napadnutého rozhodnutia. Namietala, že napadnuté rozhodnutie odporkyne  

je neurčité a nezrozumiteľné aj v samotnej výrokovej časti, keď odporkyňa

uvádza, že vysielateľovi (navrhovateľke) odníma frekvencie, pričom každá

z uvedených frekvencií je nedostatočne identifikovaná. Naviac je podľa

navrhovateľky pravdepodobné, že frekvenčné listy neboli súčasťou spisu v tejto

veci ani súčasťou podkladov pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Ďalej

namietala, že sa jej nezákonným postupom správneho orgánu odňala možnosť

vyjadriť sa ku všetkým podkladom rozhodnutia, čo malo za následok nezákonné

rozhodnutie, spôsobené procesným pochybením správneho orgánu, ktorý

neumožnil navrhovateľke uplatniť všetky jej procesné práva v správnom konaní. Navrhovateľka poukázala na to, že existenciu a obsah Oznámenia

Telekomunikačného úradu SR č. 6279/10/2009, ktoré jej bolo doručené

7.12.2009, boli pre ňu neznáme v čase vydania rozhodnutia; o oznámení sa

dozvedela až z textu odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia, a nebol

jej doručený ani jeden z podkladov, na ktoré sa odporkyňa odvoláva

v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, a to rozhodnutie Telekomunikačného

úradu SR o udelení terestriálneho prevádzkového povolenia spoločnosti

Towercom, a.s.. Navrhovateľka preto namietala, že odporkyňa vydala

rozhodnutie bez splnenia zákonnej podmienky § 33 ods. 2 správneho poriadku,

čo je odopretím možnosti konať účastníkovi konania pred správnym orgánom

a takéto rozhodnutie nespĺňa ani podmienky § 46 správneho poriadku. Napokon

navrhovateľka konštatovala, že vydanie napadnutého rozhodnutia má pre ňu

zásadný význam z hľadiska jej existencie ako vysielateľa a ďalšej činnosti.

Poukázala na to, že všetky frekvencie na analógové vysielanie jej boli pridelené

na základe právoplatných rozhodnutí orgánov verejnej moci v súlade s platnými

právnymi predpismi v čase vydania týchto rozhodnutí, pričom všetky frekvencie

sa stali prostredníctvom Frekvenčných listov súčasťou licencie vysielateľa  

č. T/39 na prevádzku televíznej programovej služby, ktorá jej bola ako

vysielateľovi predĺžená rozhodnutím odporkyne právoplatným dňa 26.1.2006

o 12 rokov (do roku 2019). Uviedla, že budovala a udržiavala sieť analógových

vysielačov najmenej v období posledných desiatich rokov s vynaložením

rozsiahlych investícií predpokladajúc, že túto sieť využije počas celej doby

platnosti licencie č. T/39, alebo jej bude poskytnutá kompenzácia pre prípad, že

by štát pristúpil k obmedzeniu možnosti využívania analógových frekvencií.

Zmena právnych predpisov v súvislosti s prechodom na digitálne vysielanie

v Slovenskej republike však podľa jej názoru nereflektuje na zachovanie jej práv

ako vysielateľa, nadobudnutých na základe právoplatných rozhodnutí štátnych

orgánov, nereflektuje na práva, ktoré má ako vysielateľ podľa licencie č. T/39.

Preto sa navrhovateľka domnieva, že postup štátu v súvislosti s odňatím

analógových frekvencií vysielateľom nie je v súlade s ustanoveniami článku 1

Ústavy Slovenskej republiky a je v rozpore s princípom právnej istoty ako

jedným zo základných princípov právneho štátu. S poukazom na rozhodnutia

Ústavného súdu Slovenskej republiky (PL.ÚS 16/95, PL.ÚS 36/95)  

sa navrhovateľka domnieva, že postup štátu, ktorého vyvrcholením je v tomto

prípade napadnuté rozhodnutie o odňatí frekvencií, nie je adekvátny vo vzťahu

ku chráneným právam vysielateľa nadobudnutým v zmysle licencie č. T/39. Štát

podľa navrhovateľky v súvislosti s odnímaním frekvencií nezohľadnil

primeraným spôsobom legálne nadobudnuté a chránené práva vysielateľa,

týkajúce sa analógových frekvencií. Tým, že štát pristúpil prostredníctvom

zmeny právnych predpisov a troch správnych konaní k odňatiu všetkých

frekvencií vysielateľovi, prekročil hranicu primeraného zásahu do práv

vysielateľa, a tým aj princíp právnej istoty, garantovaný v článku 1 Ústavy

Slovenskej republiky, a takýto postup štátu navrhovateľka pociťuje ako neprimerané obmedzenie jej práva v zmysle článku 35 odsek 1 Ústavy

Slovenskej republiky. Z uvedených dôvodov mala za to, že konanie správneho

orgánu vykazuje takú vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého

rozhodnutia.  

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku navrhla

opravným prostriedkom napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Mala za to, že ako

príslušný správny orgán v dostatočnej miere zistila skutkový stav veci, na ktorý

správne aplikovala relevantné ustanovenia zákona, že jej rozhodnutie má všetky

náležitosti ustanovené v § 47 správneho poriadku, nevykazuje formálne ani

logické nedostatky, je riadne odôvodnené a vychádza zo skutkového stavu,

zisteného v zmysle ustanovení správneho poriadku, a že navrhovateľka nebola

na svojich právach ukrátená rozhodnutím ani postupom správneho orgánu, teda

napadnuté rozhodnutie a postup je v súlade so zákonom. V súvislosti

s namietanou   protiústavnosťou postupu odporkyne a vydaného   rozhodnutia

odporkyňa poukázala na to, že prechod z analógového terestriálneho vysielania

na digitálne televízne vysielanie je mimoriadne komplexným procesom  

a predstavuje jednu z priorít Európskej únie v audiovizuálnej a mediálnej

oblasti. Komisia Európskych spoločenstiev prijala 24.5.2005 dokument, týkajúci

sa urýchlenia prechodu z analógového na digitálne vysielanie, na základe

ktorého vyzvala Rada Európskej únie členské štáty Európskej únie, aby  

o. i. ukončili prechod z analógového na digitálne pozemské televízne vysielanie

a konštatovala, že „prechod z analógového na digitálne vysielanie je komplexný

proces so sociálnymi a ekonomickými dopadmi, pričom je však veľkou výzvou

pre priemysel, používateľov a štátne orgány“. Slovenská republika ako členský

štát Európskej únie sa zaviazala ukončiť proces digitalizácie terestriálneho

televízneho vysielania do konca roku 2012. Odporkyňa uviedla, že jej povinnosť

odňať analógové frekvencie podľa § 69 ods. 1 a ods. 2 zákona o digitálnom

vysielaní je len parciálnym krokom v celom procese prechodu na digitálne

vysielanie, pri ktorom sa dôsledne dbalo najmä na zachovanie právnej istoty

tých vysielateľov, ktorým sa odnímu analógové frekvencie. Ďalej uviedla, že

odňatie analógovej frekvencie, hoci ide nepopierateľne o zásah do práv

navrhovateľky, je nevyhnutným predpokladom pre úplný prechod na digitálne

vysielanie a naplnenie záväzkov, vyplývajúcich pre Slovenskú republiku  

z členstva v Európskej únii. Tento proces, v Slovenskej republike započatý

uzneseniami vlády SR (napr. „Stratégia a technické kritériá na zavedenie

pozemského digitálneho TV vysielania v systéme DVB-T na Slovensku“,

schválená uznesením vlády SR č. 589/2001; „Národná politika pre elektronické

telekomunikácie“, schválená uznesením vlády SR č. 196/2003; „Politika

využívania frekvenčného spektra na širokopásmový prístup“, schválená

uznesením vlády SR č. 5/2006;) legislatívne upravený zákonom o digitálnom

vysielaní a následne precizovaný podmienkami prechodu, kulminoval udelením

prevádzkového povolenia spoločnosti Towercom, a.s. a na to nadväzujúcim odnímaním frekvencií analógovým vysielateľom odporkyňou. Celý tento proces

bol konzultovaný s predstaviteľmi televízneho priemyslu tak, aby prípadné

ekonomické a hospodárske dopady prechodu, na ktoré vopred upozorňovala  

aj Rada Európskej únie a boli zrejmé zo samotnej podstaty prechodu z jedného

spôsobu vysielania na iný, boli zmiernené v čo najväčšej možnej miere.

Legislatívne sú tieto zmiernenia možných dopadov vyjadrené v zákone  

o digitálnom vysielaní (§ 69 ods. 4, 7 a 14). Ku komplexnému spochybňovaniu

procesu prechodu na digitálne terestriálne vysielanie, ktorého iba parciálnou

súčasťou je správne konanie vedené odporkyňou vo veci odňatia analógových

frekvencií, odporkyňa poukázala na to, že je orgánom štátnej správy ktorý sa  

pri výkone svojej právomoci riadi ustanoveniami zákona o vysielaní  

a retransmisii, t.j. je oprávnený konať v rozsahu a spôsobom, ktorý je upravený

v tomto právnom predpise, a nie je oprávnený posudzovať súkromnoprávne

alebo ústavnoprávne aspekty procesu prechodu na digitálne vysielanie, ani

neposudzuje vhodnosť alebo účelnosť použitia jednotlivých právnych nástrojov,

použitých v celom procese prechodu na digitálne vysielanie, naopak, je povinný

konať tak, ako mu to ukladá zákon o vysielaní a retransmisii, zákon o digitálnom

vysielaní a Podmienky prechodu.

Na pojednávaní dňa 23.2.2011 odporkyňa uviedla, že v predmetnej veci

bolo dodatočne zistené, že rozsah zoznamu frekvencií, ktorý jej bol dodaný

Telekomunikačným úradom SR, bol vo väčšom rozsahu, preto navrhla

napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec jej vrátiť na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd vecne príslušný podľa  

§ 246 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s § 250l a nasl. OSP a s § 68 ods. 8

zákona č. 308/2000 Z. z. preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie,

ktoré mu predchádzalo, z dôvodov, uvedených v opravnom prostriedku,

prihliadnuc tiež na návrh odpokyne na zrušenie napadnutého rozhodnutia,

dospel k záveru, že podanému opravnému prostriedku je potrebné

vyhovieť.

Vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľky, ktorá

faxovým podaním doručeným súdu dňa 11.2.2011, doplneným písomne dňa

14.2.2011, ospravedlnila neprítomnosť právneho zástupcu na pojednávaní

z dôvodu dlhodobo plánovanej zahraničnej dovolenky advokáta  

Mgr. Ď., ktorého zastúpenie nie je možné zabezpečiť a tiež z dôvodu, že aj

druhý z advokátov advokátskej kancelárie bude na dovolenke, pričom na

základe výslovnej požiadavky klienta nebolo možné zabezpečiť zastúpenie

advokátom na základe substitúcie, a to aj s ohľadom na špecifickosť

problematiky a náročnosť jej naštudovania, žiadala o odročenie

pojednávania.

Podľa § 101 ods. 2 OSP súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci

nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani

nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať  

v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ

vykonané dôkazy.

Pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti (t. j. piata

časť - správne súdnictvo), sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej

časti tohto zákona (§ 246c ods. 1 veta prvá OSP).

Podľa § 250g ods. 2 OSP ak sa účastníci na pojednávanie nedostavia,

môže sa vec prejednať v ich neprítomnosti; konanie sa nesmie z tohto dôvodu

prerušiť.

Zákonná úprava správneho súdnictva je obsiahnutá v piatej časti

Občianskeho súdneho poriadku, kde v ustanovení § 250g ods. 2 je priamo

upravený postup súdu v prípade, ak sa účastník na pojednávanie nedostaví.

Z tejto osobitnej úpravy vyplýva, že ustanovenie § 101 ods. 2 OSP sa

v správnom súdnictve nepoužije. Odročenie pojednávania pre neprítomnosť

účastníka z dôležitých dôvodov však nemožno vylúčiť, ak by účastníkovi mohla

byť odňatá možnosť konať pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým

znemožnil účastníkovi realizáciu procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny

poriadok dáva. Postupom súdu v priebehu konania je činnosť, ktorá vydaniu

konečného súdneho rozhodnutia predchádza. V predmetnom prípade súd

prejednal vec v neprítomnosti právneho zástupcu navrhovateľky, ktorý svoju

neúčasť na pojednávaní písomne ospravedlnil z dôvodu čerpania plánovanej

dovolenky v zahraničí a požiadal o odročenie pojednávania. Právny zástupca

navrhovateľky predvolanie na pojednávanie nariadené na deň 23.2.2011 prevzal

dňa 9.2.2011, teda s dostatočným časovým predstihom, a preto v čerpaní

dovolenky týmto zástupcom v čase pojednávania nemožno vidieť dôležitý

dôvod pre jeho odročenie. Z predloženého písomného plnomocenstva zo dňa

5.1.2010 vyplynulo, že navrhovateľka súhlasila s tým, aby splnomocnená

advokátska kancelária ustanovila za seba zástupcu. Existenciu tvrdeného

dôležitého dôvodu právny zástupca neosvedčil žiadnym dokladom. Súd preto

rozhodol o prejednaní veci v neprítomnosti navrhovateľky.

V prejednávanom prípade navrhovateľka na základe opravného

prostriedku podrobila súdnemu prieskumu rozhodnutie odporkyne, ktorým

odňala navrhovateľke frekvencie, špecifikované vo výroku rozhodnutia, z väčšej

časti zasahujúce do frekvenčného vyhradenia a nevyužívajúce sa analógovým vysielateľom na lokálne vysielanie, podľa § 69 ods. 2 zákona o digitálnom

vysielaní. Odporkyňa na základe zákonného zmocnenia ako orgán verejnej

správy dohliada na dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich vysielanie

a retransmisiu a vykonáva štátnu správu v oblasti vysielania a retransmisie

v rozsahu vymedzenom zákonom o vysielaní a retransmisii.  

Odňatie analógovej frekvencie navrhovateľke je nevyhnutným

predpokladom pre úplný prechod na digitálne vysielanie a správne konanie

vedené odporkyňou vo veci odňatia analógových frekvencií je len čiastočnou

súčasťou tohto komplexného prechodu, ktorého nevyhnutnosť vyplýva  

zo záväzkov Slovenskej republiky ako členského štátu Európskej únie. Tento

proces je legislatívne upravený zákonom o digitálnom vysielaní a následne

precizovaný Podmienkami prechodu vydanými Telekomunikačným úradom SR.

Udelením prevádzkového povolenia spoločnosti Towercom, a.s. mala

pravdepodobne nastať situácia predpokladaná v § 69 ods. 2 zákona o digitálnom

vysielaní a odporkyňa bola povinná do 90 dní rozhodnúť o odňatí príslušných

frekvencií navrhovateľke.

Do zápisnice z pojednávania pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky

zo dňa 23.2.2011 odporkyňa uviedla, že skutkové okolnosti prípadu sa

pravdepodobne zmenia, nakoľko rozsah zoznamu frekvencií, ktorý jej bol

dodaný Telekomunikačným úradom SR, bol vo väčšom rozsahu, ktorý

nedostatok svojho rozhodnutia mieni odstrániť novým rozhodnutím, preto

navrhla napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec jej vrátiť na ďalšie konanie.

Podľa § 250l ods. 1 OSP, podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje

v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných

prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia pokiaľ v tejto hlave nie je

ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy  

s výnimkou § 250a.

Podľa § 250q ods. 1 OSP ak nedôjde k vybaveniu opravného

prostriedku spôsobom uvedeným v § 250f, 250o alebo 250p, nariadi súd

pojednávanie. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie

napadnutého rozhodnutia.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia o opravnom prostriedku

rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí,

alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí

obdobne.

Podľa § 250j ods. 2 písm. e/ OSP súd zruší napadnuté rozhodnutie

správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu

prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie

konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu  

v medziach žaloby dospel k záveru, že v konaní správneho orgánu bola

zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého

rozhodnutia.

Vzhľadom k tomu, že z vyjadrenia odporkyne je zrejmé, že pôvodné

skutkové zistenia, na základe ktorých vydala napadnuté rozhodnutie, boli

spochybnené ako nesprávne zistené, pričom sama odporkyňa žiadala zrušiť

toto rozhodnutie a vrátiť jej vec na ďalšie konanie, Najvyšší súd

Slovenskej republiky   napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa § 250q  

ods. 2 OSP zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

s poukazom na § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 250l ods. 2 OSP, avšak v konaní

úspešnej navrhovateľke ich náhradu nepriznal, keďže trovy právneho zastúpenia

v lehote podľa § 151 ods. 1 vety druhej OSP nevyčíslila a iné trovy ku dňu

vyhlásenia rozhodnutia zo spisu nevyplynuli. V takomto prípade nebol súd

viazaný vyhláseným rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania

navrhovateľke (§ 151 ods. 2 OSP).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, dňa 23. februára 2011

JUDr. Jaroslava Fúrová, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Peter Szimeth