Najvyšší súd
6Sž 19/2010
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Jaroslavy
Fúrovej, v právnej veci navrhovateľa: C., s.r.o., IČO: X., zastúpený Advokátskou kanceláriou
JUDr. P., s.r.o., so sídlom K., proti odporkyni: Rada pre vysielanie a retransmisiu,
Dobrovičova 8, 811 09 Bratislava, o opravnom prostriedku navrhovateľa proti rozhodnutiu
odporkyne zo dňa 22. júna 2010 č. RP/27/2010, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne zo dňa 22. júna 2010
č. RP/27/2010 p o t v r d z u j e.
Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť na účet Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky 66 € do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
O d ô v o d n e n i e :
Rozhodnutím zo dňa 22. júna 2010 č. RP/27/2010 vydanom v správnom konaní
č. 114-PLO/O-1803/2010 odporkyňa ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 až 3 a § 5 ods. 1,
písm. g/ a h/ postupom podľa § 71 zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii
a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisoch (ďalej
len „zákon o vysielaní a retransmisii“) rozhodla tak, že účastník správneho konania č. 114-
PLO/O-1803/2010 C., s.r.o. porušil povinnosť ustanovenú v § 31a ods. 4 zákona
o vysielaní a retransmisii tým, že v programe S. dňa 20.01.2010 o cca 16:30 hod. odvysielal
príspevok T.T., obsahujúcich informácie o automobiloch značky M. cit.: „Spravodajská televízia bude od dnešného dňa jazdiť na nových autách. Dnes si od prestížnej automobilovej
spoločnosti prevzala 6 nových vozidiel. Tie sú neodmysliteľnou súčasťou našej práce, lebo aj
vďaka nim vám prinášame každý deň aktuálne reportáže priamo z terénu.“, „Štáby
spravodajskej televízie budú odteraz ešte mobilnejšie, vďaka rýchlejším, kvalitnejším a najmä
bezpečnejším autám. Kľúče od týchto tátošov za televíziu prevzal generálny riaditeľ T. M..“,
„T. prešla za posledný rok výraznými zmenami, hlavne čo sa týka nových technológií.
Súčasťou tejto obnovy bolo samozrejme obnova vozového parku.“, “Sú to veľmi šikovné, malé
autá, s dvojitou podlahou a tým šikmým motorom, bezpečné, čiže skutočne sa môže s nimi
dostať človek všade tam, kde potrebuje hlavne spravodajstvo.“, „Po novej grafike sme tak
opäť o krok vpredu. Najväčšiu radosť z nových vozidiel majú však tí, ktorí ich budú
dennodenne využívať – naši kameramani.“, „Denne sa pohybujeme v rôznych terénoch,
a preto potrebujeme spoľahlivé a bezpečné autá.“, „Pre celý tím kameramanov je pre nás
auto veľmi dôležitá záležitosť, trávime na cestách veľa času.“, Len jeden štáb denne za
aktuálnymi informáciami priamo z terénu najazdí až okolo 100 km.“, „Nám ide o to, aby sme
mohli stále ponúkať kvalitné a rýchle spravodajstvo. Na to potrebujeme príslušnú mobilitu
a samozrejme, v neposlednej rade ide aj o bezpečnosť našich osádok.“, „Prajem im veľa
pekných kilometrov a veľa pekných reportáží.“, „Štáby spravodajskej televízie T. od ostatných
rozoznáte aj vďaka týmto automobilom, ktoré nám umožnia byť všade tam, kde sa niečo
deje.“, ktoré naplnili definíciu skrytej mediálnej komerčnej komunikácie podľa § 31a ods. 3
zákona č. 308/2000 Z.z.. Navrhovateľovi podľa § 64 ods. 1, písm. d/ zákona o vysielaní
a retransmisii uložila sankciu - pokutu určenú podľa § 67 ods. 5, písm. a/ uvedeného zákona
vo výške 4.000 €. Súčasne vyslovila, že podľa § 64 ods. 5 zákona o vysielaní a retransmisie:
„Uložením sankcie nezaniká povinnosť, za ktorej porušenie sa sankcia uložila“ a v zmysle
§ 67 ods. 10 zákona o vysielaní a retransmisii je pokuta splatná do 30 dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia a je potrebné ju uhradiť na účet uvedený
v rozhodnutí.
Proti uvedenému rozhodnutiu odporkyne v zákonnej lehote podal opravný prostriedok
navrhovateľ. Žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie
odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Namietal, že napadnuté rozhodnutie
žalovaného správneho orgánu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
a je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Konštatoval, že príspevok
nepropagoval tovar, služby, ochrannú známku, obchodné meno alebo aktivity fyzickej alebo
právnickej osoby vykonávajúcej hospodársku činnosť, a to nebolo ani jeho cieľom ani
podstatou. Poukázal na to, že okrem samotného obsahu informácií, aj ich spôsob a forma
akým boli odvysielané, nevykazovali prvky propagačného charakteru. Dôvodil, že pokiaľ
odporkyňa uviedla, že ak má byť naplnená legálna definícia skrytej mediálnej komerčnej
komunikácie, potom musí dôjsť ku kumulatívnemu splneniu kritérií, ktoré vymenovala
pod bodmi a/ až e/, teda kritérium pod písm. a/ vychádza z definície skrytej reklamy podľa
§ 32 ods. 13 zákona č. 308/2000 Z.z. v znení platnom do 14.12.2009, ktoré bolo zákonom
č. 498/2009 Z.z. zrušené a nahradené novou úpravou v ust. § 31a ods. 3 zákona č. 308/2000
Z.z., v zmysle ktorého ustanovenia by kritérium pod písm. a/ malo znieť v podobe zvukovo –
obrazová informácia, ktorá priamo alebo nepriamo propaguje tovar, služby, ochrannú
známku, obchodné meno alebo aktivity fyzickej osoby alebo právnickej osoby vykonávajúcej hospodársku činnosť, majúc za to, že odporkyňa nesprávne a nedostatočne aplikovala
uvedené kritérium. Tvrdil, že v danej veci nedošlo ku kumulatívnemu splneniu všetkých
kritérií. Nesúhlasil so záverom odporkyne, že v predmetnom príspevku prevažovala
propagačná zložka nad zložkou spravodajskou a teda informácie o automobiloch značky M.
boli využité na propagačný účel. Súčasne poukázal na to, že podstata príspevku spočívala
v informovaní o tom, že televízia T. obnovila vozový park a aj takýmto spôsobom chcela
poukázať na svoju snahu ponúknuť divákom kvalitné a promptné spravodajstvo s tým, že
dôležitou pre ňu je aj bezpečnosť jej osádok. Uviedol, že samotný príspevok neobsahoval
výraz M., a to ani v obraze ani vo zvuku a pokiaľ bolo v príspevku v niektorých záberoch
zachytené logo vozidla, bolo viditeľné len v pozadí, v žiadnom prípade nebolo detailom
záberu, resp. jeho centrálnou alebo dominantnou časťou. Ďalej tvrdil, že príspevok obsahoval
skutočnosti spravodajského charakteru, svojím spracovaním nesmeroval k propagácií,
z hľadiska obsahu a výrazových prostriedkov bol zrejmý jeho informačný a výpovedný
charakter a nevykazoval znaky zámerného manipulovania a využívania výrazových
prostriedkov štandardne sa vyskytujúcich v reklamnej praxi. Súčasne namietal, že
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu absentuje riadna
argumentácia z akých dôvodov považuje informácie v príspevku za naplnenie definície
skrytej mediálnej komunikácie a taktiež, že odôvodnenie zámernosti využitia informácie na
propagačné účely, ako aj uvádzania verejnosti do omylu o podstate tejto informácie vyznieva
veľmi všeobecne a paušálne, s poukazom na to, že Rada by mala v konkrétnom prípade
špecifikovať hranicu medzi informáciami spravodajského charakteru a skrytou mediálnou
komerčnou komunikáciou. Vytýkal žalovanému správnemu orgánu postup v rozpore s § 46
a § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov s poukazom na judikatúru –
R 33/2006, R 43/2008.
Navrhovateľ na pojednávaní súdu zotrval na skutkových a právnych dôvodoch
uvedených v odvolaní. Zdôraznil, že v dôvodoch rozhodnutia absentuje argumentácia, v čom
presahoval propagačný charakter príspevku nad charakterom spravodajským. Trval na tom, že
predmetný príspevok mal jednoznačne charakter spravodajský. Poukázal na to, že odporkyňa
v rozhodnutí odcitovala zákonné podmienky definície propagačného charakteru bez toho, aby
odôvodnila v čom spočíval na základe skutkových zistení v danej veci propagačný charakter,
ako aj že odporkyňa v odôvodnení rozhodnutia sa obmedzila len na citáciu ustanovení
uvedených vo výroku rozhodnutia bez toho, aby náležite odôvodnila ich aplikáciu na danú
vec s poukazom na komparáciu s výrokmi spravodajského charakteru, ktoré v dôvodoch
rozhodnutia vôbec neboli uvedené.
Odporkyňa k opravnému prostriedku navrhovateľa sa vyjadrila tak, že navrhovala
napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Nesúhlasila s námietkami navrhovateľa uvedenými v jeho
opravnom prostriedku. Taktiež nesúhlasila s tvrdeniami právneho zástupcu navrhovateľa,
ktoré predniesol na pojednávaní súdu. Zastávala názor, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané
v súlade so zákonom, ako aj v súlade so zákonom bolo odôvodnené. Uviedla, že
z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že Rada v danom prípade
pri posudzovaní správneho deliktu posudzovala odvysielaný program navrhovateľa ako celok
a brala do úvahy všetky okolnosti týkajúce sa predmetného programu, keď najmä posudzovala typ programu. Trvala na tom, že pri rozhodovaní v predmetnom správnom
konaní vychádzala z ustanovenia § 31a ods. 3, 4 zákona o vysielaní a retransmisii, teda
z právnej úpravy platnej a účinnej v čase odvysielania programu ako aj v čase vydania
rozhodnutia, čo je zrejmé zo znenia výroku rozhodnutia ako aj z citácie ustanovenia § 31a
ods. 3, 4 v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a pokiaľ aj uviedla pri vymenovaní
jednotlivých kritérií v napadnutom rozhodnutí pri prvom kritériu znenie ust. § 32 ods. 12
zákona o vysielaní a retransmisii v znení účinnom pred nadobudnutím účinnosti zákona
č. 498/2009 Z.z., ide o zrejmú chybu v písaní a nemôže mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia. Nesúhlasila taktiež s tvrdením navrhovateľa, že napadnuté rozhodnutie
je nedostatočne odôvodnené, trpí nepreskúmateľnosťou pre nezrozumiteľnosť a nedostatok
dôvodov a je v rozpore s § 46 a s § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších
predpisov. Vyjadrila názor, že rozhodnutie a aj jeho odôvodnenie spĺňa zákonné podmienky,
s poukazom na to, že v odôvodnení rozhodnutia sa náležite vysporiadala so splnením
jednotlivých zákonných podmienok pre naplnenie skutkovej podstaty právnej úpravy
ustanovujúcej skrytú mediálnu komerčnú komunikáciu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia Rady na základe podaného opravného prostriedku, preskúmal napadnuté
rozhodnutie a jemu predchádzajúce správne konanie postupom podľa § 246 ods. 2 písm. a/
O.s.p. v spojení s §§ 250l a nasl. v rozsahu dôvodov uvedených v opravnom prostriedku
a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu č. 114-PLO/O-1803/2010, ako aj
s obsahom písomných podaní účastníkov konania a po vypočutí zástupcov účastníkov
na pojednávaní súdu dňa 26.1.2011 dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie
je dôvodný.
Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup žalovaného
správneho orgánu, ktorým rozhodnutím bola navrhovateľovi uložená sankcia podľa § 64
ods. 1 písm. d/ zákona o vysielaní a retransmisii za porušenie povinnosti podľa § 31a ods. 4
zákona o vysielaní a retransmisii.
Podľa § 4 ods. 1 až 4 zákona o vysielaní a retransmisii poslaním rady je presadzovať
záujmy verejnosti pri uplatňovaní práva na informácie, slobody prejavu a práva na prístup
ku kultúrnym hodnotám a vzdelaniu a vykonávať štátnu reguláciu v oblasti vysielania,
retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie.
Rada dbá o uchovávanie plurality informácií v spravodajských reláciách
vysielateľov, ktorí vysielajú na základe zákona alebo na základe licencie podľa tohto
zákona. Dohliada na dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich vysielanie,
retransmisiu a poskytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a vykonáva
štátnu správu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych
služieb na požiadanie v rozsahu vymedzenom týmto zákonom.
Rada je právnická osoba so sídlom v Bratislave. Pri výkone štátnej správy v oblasti
vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie
má postavenie orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou v rozsahu vymedzenom
týmto zákonom a osobitnými predpismi.
Činnosť rady vyplývajúcu z jej poslania (odseky 1 a 2) a z jej pôsobnosti (§ 5)
vykonávajú členovia rady a úlohy spojené s činnosťou rady plnia zamestnanci Kancelárie
Rady pre vysielanie a retransmisiu (ďalej len "kancelária").
Podľa § 5 ods. 1 písm. g/, h/, zákona o vysielaní a retransmisii do pôsobnosti Rady
v oblasti výkonu štátnej patrí dohliadať na dodržiavanie povinností podľa tohto zákona a
podľa osobitných predpisov, ukladať sankcie vysielateľom, prevádzkovateľom retransmisie
a poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, ako aj tým, ktorí
vysielajú alebo prevádzkujú retransmisiu bez oprávnenia.
Podľa § 31a ods. 1, písm. a/, b/, ods. 3, 4 zákona o vysielaní a retransmisii mediálna
komerčná komunikácia je na účely tohto zákona zvuková, obrazová alebo zvukovo-
obrazová informácia, ktorá priamo alebo nepriamo propaguje tovar, služby alebo dobrú
povesť fyzickej osoby alebo právnickej osoby vykonávajúcej hospodársku činnosť
a a) je poskytovaná ako súčasť programu alebo program sprevádza za odplatu alebo
za podobnú protihodnotu alebo na účely vlastnej propagácie alebo b) je programovou
službou určenou výhradne na reklamu a telenákup alebo programovou službou určenou
výhradne na vlastnú propagáciu.
Skrytá mediálna komerčná komunikácia je zvuková, obrazová alebo zvukovo-
obrazová informácia, ktorá priamo alebo nepriamo propaguje tovar, služby, ochrannú
známku, obchodné meno alebo aktivity fyzickej osoby alebo právnickej osoby vykonávajúcej
hospodársku činnosť, ak vysielateľ alebo poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby
na požiadanie túto informáciu v rámci programu zámerne využíva na propagačné účely
a mohla by vzhľadom na svoju povahu uviesť verejnosť do omylu o podstate tejto
informácie. Táto informácia sa považuje za zámernú najmä vtedy, ak sa uskutočňuje
za odplatu alebo za inú protihodnotu.
Skrytá mediálna komerčná komunikácia je zakázaná.
Podľa § 64 ods. 1, 2, 3, 5, 6 zákona o vysielaní a retransmisii za porušenie
povinnosti uloženej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi Rada ukladá tieto sankcie:
a) upozornenie na porušenie zákona, b) odvysielanie oznamu o porušení zákona,
c) pozastavenie vysielania alebo poskytovania programu alebo jeho časti, d) pokutu,
e) odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti.
Sankciu podľa odseku 1 písm. d) Rada uloží, ak vysielateľ, prevádzkovateľ
retransmisie, poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie alebo právnická
osoba alebo fyzická osoba podľa § 2 ods. 3 a 4 aj napriek písomnému upozorneniu Rady
opakovane porušila povinnosť. Rada uloží pokutu bez predchádzajúceho upozornenia, ak
bola porušená povinnosť uložená v § 19. Rada môže uložiť pokutu aj bez
predchádzajúceho upozornenia, ak bola porušená povinnosť uložená v § 16 ods. 2 písm. a)
a c), ods. 3 písm. k), § 20 ods. 1 a 3, § 30, ako aj v prípade vysielania bez oprávnenia [§ 2
ods. 1 písm. b)] alebo prevádzkovania retransmisie bez oprávnenia [§ 2 ods. 1 písm. e)].
Pokutu Rada určí podľa závažnosti veci, spôsobu, trvania a následkov porušenia
povinnosti, miery zavinenia a s prihliadnutím na rozsah a dosah vysielania, poskytovania
audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a retransmisie, získané bezdôvodné obohatenie a sankciu, ktorú už prípadne uložil samoregulačný orgán pre oblasť upravenú
týmto zákonom v rámci vlastného samoregulačného systému.
Uložením sankcie nezaniká povinnosť, za ktorej porušenie sa sankcia uložila.
Proti rozhodnutiu o uložení sankcie podľa odseku 1 písm. c) až e) možno podať
opravný prostriedok na najvyšší súd do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia rady; (§ 250l
až 250s Občianskeho súdneho poriadku) podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu
o uložení sankcie podľa odseku 1 písm. c) nemá odkladný účinok.
Podľa § 67 ods. 5 písm. a/ zákona o vysielaní a retransmisii Rada uloží pokutu
vysielateľovi televíznej programovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu
od 3.319 eur do 165.969 eur a vysielateľovi rozhlasovej programovej služby od 497 eur
do 49.790 eur, ak porušil podmienky na vysielanie mediálnej komerčnej komunikácie
vrátane reklamy a telenákupu.
Podľa § 3 ods. 1, 2, 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších
predpisov - správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi
a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva
a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
Podľa § 32 ods. 1, 2 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne
a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie.
Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov
konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe
správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov
pre rozhodnutie určuje správny orgán.
Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi
a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať
zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 47 ods. 1, 3 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok,
odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým
účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.
V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom
na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu
úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal
s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom
rozhodnutia.
Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§§ 250l až 250s)
je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových
podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti
s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho
orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.
Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho
orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu
súd teda skúma tak hmotnoprávne ako aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané
v opravnom prostriedku, pričom v prípade procesného pochybenia skúma, či uvedené
procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom,
ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).
Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol
v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).
Súd po preskúmavaní danej veci postupom uvedeným vyššie dospel k záveru, že
správny orgán v danom prípade konal v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci
si zadovážil dostatok relevantných skutočností pre svoje rozhodnutie, zistil riadne skutkový
stav veci a zo skutkových okolností vyvodil správny právny záver, z ktorých dôvodov
napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu je možné považovať v súlade
so zákonom.
Z obsahu administratívneho spisu súd v danej veci mal preukázané, že žalovaný
správny orgán navrhovateľovi oznámil začatie správneho konania č. 114/PLO/O-1803/2010
vo veci možného porušenia § 31a ods. 4 zákona o vysielaní a retransmisii v súvislosti s tým,
že v programe S. dňa 20.1.2010 o cca 16:30 hod. odvysielal príspevok T.T., obsahujúci
informácie o automobiloch značky M., ktoré mohli naplniť definíciu skrytej mediálnej
komunikácie podľa § 31a ods. 3 zákona o vysielaní a retransmisii. Správne ho aj vyzval na
vyjadrenie sa k veci a na navrhnutie alebo predloženie dôkazov s poučením o jeho procesných
právach. Navrhovateľ na základe výzvy žalovanému správnemu orgánu doručil svoje
stanovisko, v ktorom vyjadrili názor, že definícia skrytej mediálnej komerčnej komunikácie
podľa § 31a ods. 3 zákona o vysielaní a retransmisii v rámci uvedeného príspevku naplnená
nebola, tvrdiac, že samotný príspevok neobsahoval výraz M., a to ani v obraze ani vo zvuku
a pokiaľ bolo v príspevku v niektorých záberoch zachytené logo vozidla, bolo viditeľné len
v pozadí, v žiadnom prípade nebolo detailom záberu, ako aj že okrem samotného obsahu
informácií, aj ich spôsob a forma akým boli odvysielané, nevykazovali prvky propagačného
charakteru a súčasne, že odvysielané informácie neboli v žiadnom prípade zámerne využité na
propagačné účely a ani neuvádzali verejnosť do omylu o podstate týchto informácií,
s poukazom na to, že za odvysielané informácie v predmetnom príspevku od žiadneho
subjektu nedostal odplatu, ani inú protihodnotu. Žalovaný správny orgán rozhodnutím zo dňa
22.6.2010 č. RP/27/2010 (preskúmavané rozhodnutie) vyslovil, že navrhovateľ ako účastník
správneho konania č. 114-PLO/O-1803/2010 porušil povinnosť ustanovenú v § 31a ods. 4
zákona o vysielaní a retransmisii tým, že v programe S. dňa 20.01.2010 o cca 16:30 hod.
odvysielal príspevok T.T., obsahujúci informácie o automobiloch značky M., ktorý vo výroku
rozhodnutia citoval s uvedením, že týmto príspevkom naplnil definíciu skrytej mediálnej
komerčnej komunikácie podľa § 31a ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z., navrhovateľovi podľa
§ 64 ods. 1, písm. d/ zákona o vysielaní a retransmisii uložil sankciu - pokutu určenú podľa
§ 67 ods. 5, písm. a/ uvedeného zákona vo výške 4.000 €, súčasne vyslovil, že podľa § 64 ods.
5 zákona o vysielaní a retransmisii: „Uložením sankcie nezaniká povinnosť, za ktorej
porušenie sa sankcia uložila“ a v zmysle § 67 ods. 10 zákona o vysielaní a retransmisii je pokuta splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia a je potrebné ju
uhradiť na účet uvedený v rozhodnutí. Rozhodnutie odôvodnil a dal poučenie o opravnom
prostriedku.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa nestotožnil s námietkami navrhovateľa, že
žalovaný správny orgán nesprávne právne posúdil splnenie zákonných podmienok skrytej
mediálnej komerčnej komunikácie odvysielaným príspevkom „T.T.“, že skutkové a právne
závery nedostatočne zdôvodnil, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore s § 46 a s § 47 ods. 3
správneho poriadku, a teda, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci a je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.
Predpokladom uloženia sankcie podľa § 64 ods. 1, písm. d/ zákona o vysielaní
a retransmisii určenej podľa § 67 ods. 5 písm. a/ je preukázanie porušenia zákonnej povinnosti
vyplývajúcej zo zákona o vysielaní a retransmisii. Zákonodarca v právnej norme § 31a ods. 4
zákona o vysielaní a retransmisii výslovne ustanovuje, že skrytá mediálna komerčná
komunikácia je zakázaná a v právnej norme ustanovenej v § 31a ods. 3 definuje jej skutkovú
podstatu tak, že skrytá mediálna komerčná komunikácia je zvuková, obrazová alebo
zvukovo-obrazová informácia, ktorá priamo alebo nepriamo propaguje tovar, služby,
ochrannú známku, obchodné meno alebo aktivity fyzickej osoby alebo právnickej osoby
vykonávajúcej hospodársku činnosť, ak vysielateľ alebo poskytovateľ audiovizuálnej
mediálnej služby na požiadanie túto informáciu v rámci programu zámerne využíva
na propagačné účely a mohla by vzhľadom na svoju povahu uviesť verejnosť do omylu
o podstate tejto informácie. Táto informácia sa považuje za zámernú najmä vtedy, ak sa
uskutočňuje za odplatu alebo za inú protihodnotu.
Zo skutkových zistení v danej veci vyplýva, že navrhovateľ v programe S. dňa
20.1.2010 o cca 16:30 hod. odvysielal príspevok T.T., obsahujúci informácie o automobiloch
značky M.. Z obsahu predmetného príspevku aj podľa názoru súdu vyznieval propagačný
charakter odvysielaných informácií spočívajúci v kvalitatívnom hodnotení výrobku – M.,
prezentovaného podnikateľského subjektu, keďže v príspevku bola vizuálna prezentácia
uvedeného výrobku sprevádzaná komentármi v pozitívnom svetle vyzdvihujúcom kvalitu
a prednosti tohto výrobku. Nebolo možné prihliadnuť na námietku navrhovateľa, že samotný
príspevok neobsahoval výraz M., a to ani v obraze ani vo zvuku a pokiaľ bolo v príspevku
v niektorých záberoch zachytené logo vozidla, bolo viditeľné len v pozadí, v žiadnom prípade
nebolo detailom záberu. Z prepisu príspevku je zrejmé, že napriek tomu, že výraz M.
nevyznel zo zvukovej alebo obrazovej informácie priamo, logo uvedeného výrobku v ňom
bolo zobrazené i keď v pozadí, ale tak, že bolo viditeľné voľným okom spôsobom ľahlo
rozpoznateľným, pričom logo uvedeného vozidla je možno považovať z pohľadu širokej
verejnosti za všeobecne známe a teda aj priemerný divák mal vedomosť o akej značke
automobilu sa v odvysielanom príspevku hovorí. Súčasne v uvedenom príspevku boli
odvysielané vyjadrenia redaktora, generálneho riaditeľa T., zástupcu automobilovej
spoločnosti, ktorí veľmi pozitívne hodnotili typ automobilu zobrazeného v príspevku
a napokon aj vyjadrenia samotných kameramanov, ktorým prezentované autá mali byť
spoločnosťou T. zakúpené, sa pozitívne vyjadrili ku kvalite tohto vozidla.
Hodnotiac odvysielaný príspevok v jeho kontexte je zrejmé, že redaktor v tomto
príspevku poskytoval divákom obrazovú aj zvukovú informáciu, ktorá aj keď nepriamo
propagovala výrobok automobilu zn. M., čím bola naplnená skutková podstata v prvej časti
právnej normy ustanovenej v § 31a ods. 3 zákona o vysielaní a retransmisii – skrytá mediálna
komerčná komunikácia je zvuková, obrazová alebo zvukovo-obrazová informácia, ktorá
priamo alebo nepriamo propaguje tovar, služby, ochrannú známku, obchodné meno alebo
aktivity fyzickej osoby alebo právnickej osoby vykonávajúcej hospodársku činnosť.
Podľa názoru súdu odporkyňa taktiež správne vyhodnotila splnenie ďalšej podmienky
skrytej mediálnej komerčnej komunikácie, keď konštatovala, že odvysielaním predmetného
príspevku bola naplnená aj podmienka definície skrytej komerčnej komunikácie, spočívajúcej
v zámernosti využívania informácie na propagačný účel a v možnosti vzhľadom na svoju
povahu uviesť verejnosť do omylu o podstate tejto informácie. Príspevok bol odvysielaný
v rámci programu S., ktorý bol zostavovaný vopred, z ktorej skutočnosti vyplýva, že
navrhovateľ ako vysielateľ zostavoval skladbu tohto programu dopredu a teda ju aj
ovplyvňoval, z čoho vyplýva záver zámernosti prípravy a využitia obrazovej a zvukovej
informácie v odvysielanom príspevku na propagačný účel. Možnosť uvedenia diváka
do omylu o podstate informácie spočíva v tom, že predmetná informácia je súčasťou
programu, o ktorom divák nemôže predpokladať, že sa v ňom takáto informácia bude
nachádzať. V danom prípade príspevok bol odvysielaný v programe S., ktorý
je programom spravodajským, a preto divák v tomto programe nemohol očakávať
prezentované informácie v odvysielanom príspevku „T.T.“, majúce propagačný charakter.
Súd neprihliadol ani na námietku navrhovateľa, že v dôvodoch rozhodnutia absentuje
argumentácia, v čom presahoval propagačný charakter príspevku nad charakterom
spravodajským. Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že
odporkyňa hodnotila predmetný príspevok v jeho kontexte. Náležite sa zaoberala jednotlivými
časťami odvysielaného príspevku s hodnotiacim záverom, ktorú jeho časť posúdila ako
spravodajskú a ktorú ako propagačnú s uvedením dôvodov. Zo záverov žalovaného správneho
orgánu uvedených v dôvodoch preskúmavaného rozhodnutia ako aj z jeho hodnotiacich
úsudkov aj podľa názoru súdu vyplýva, že v danom prípade v odvysielanom príspevku sa
prelínala zložka spravodajská s propagačnou, ktorá skutočnosť podmieňuje naplnenie
skutkovej podstaty skrytej mediálnej komerčnej podstaty ustanovenej v § 31a ods. 3 zákona
o vysielaní a retransmisii. Absencia argumentácie o rozsahu jednotlivých zložiek
v odvysielanom príspevku v danom prípade nemá za následok nepreskúmateľnosť
napadnutého rozhodnutia odporkyne pre nedostatok dôvodov.
Súd sa taktiež nestotožnil s tvrdením navrhovateľa, že odporkyňa sa obmedzila len
na citáciu ustanovení uvedených vo výroku rozhodnutia bez toho, aby náležite odôvodnila ich
aplikáciu na danú vec s poukazom na komparáciu s výrokmi spravodajského charakteru, ktoré
v dôvodoch rozhodnutia vôbec neboli uvedené. V tejto súvislosti súd poukazuje na dôvody
uvedené vyššie, z ktorých vyplýva, že odporkyňa v danom prípade nielenže správne
vyhodnotila porušenie právnej povinnosti navrhovateľom odvysielaným príspevkom, ale svoj
hodnotiaci úsudok aj náležite v odôvodnení rozhodnutia odôvodnila uvedením skutkových
zistení podriadiac ich príslušnej právnej úprave.
Súd z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia mal preukázané, že žalovaný
správny orgán v dôvodoch rozhodnutia uviedol skutkové zistenia, ktoré boli podkladom jeho
rozhodnutia, skutkové okolnosti náležite vyhodnotil, zaoberajúc sa splnením jednotlivých
zákonných podmienok skrytej mediálnej komerčnej komunikácie, v zmysle právnej normy
ustanovenej v § 31a ods. 3, 4 zákona o vysielaní a retransmisii a súčasne sa vysporiadal
so všetkými námietkami navrhovateľa vznesenými v jeho stanovisku v správnom konaní
č. 114-PLO/O-1803/2010. Z uvedených dôvodov podľa názoru súdu napadnuté rozhodnutie
žalovaného správneho orgánu nie je možné považovať za nepreskúmateľné
pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.
Skutočnosť, že odporkyňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia pri odôvodňovaní
splnenia jednotlivých kritérií skrytej mediálnej komerčnej komunikácie poukázala
na porušenia § 32 zákona o vysielaní a retransmisii v znení účinnom pred nadobudnutím
účinnosti zákona č. 498/2009 Z.z., nemôže mať za následok nezákonnosť preskúmavaného
rozhodnutia, keďže z výroku rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že žalovaný správny orgán
v danej veci napadnutým rozhodnutím rozhodol o uložení sankcie navrhovateľovi za jeho
porušenie povinnosti ustanovenej v § 31a ods. 4 zákona o vysielaní a retransmisii a súčasne
z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že žalovaný správny orgán skúmal a vyhodnotil
splnenie zákonných podmienok skrytej mediálnej komerčnej povinnosti v intenciách právnej
normy ustanovenej v § 31a ods. 3 zákona o vysielaní a retransmisii.
Vzhľadom na uvedené súd v preskúmavanej veci dospel k záveru, že žalovaný správny
orgán postupoval v správnom konaní v súlade s právnou úpravou ustanovenou v § 3 ods. 1
v spojení s § 32 ods. 1 správneho poriadku, keďže v súčinnosti s navrhovateľom správne zistil
skutkový stav veci, skutkové zistenia správne vyhodnotil a vo veci rozhodol v zmysle § 46
správneho poriadku na základe zákona o vysielaní a retransmisii a svoje rozhodnutie aj
náležite odôvodnil v súlade s § 47 ods. 3 správneho poriadku, z ktorých dôvodov podľa
názoru súdu napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu bolo vydané v súlade
so zákonom.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie
žalovaného správneho orgánu potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. Navrhovateľovi
nepriznal náhradu trov konania, pretože bol v konaní neúspešný.
O povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok za podaný opravný prostriedok
vo výške 66 € súd rozhodol podľa § 2 ods. 4 veta druhá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch v znení neskorších predpisov, podľa ktorého poplatníkom je tiež ten, kto podal
opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný. Výška
poplatku bola určená podľa položky č. 10 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí
prílohu zákona č. 71/1992 Zb.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, dňa 26. januára 2011
JUDr. Zdenka Reisenauerová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Peter Szimeth