ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Eriky Čanádyovej, v právnej veci žalobcu: AGRO TAMI a. s., Cabajská 10, Nitra, IČO: 36 467 430, právne zastúpený: Advokátska kancelária Patajová Pataj s. r. o., J. Chalupku 8, Banská Bystrica, IČO: 36 867 519, proti žalovanému: Úrad priemyselného vlastníctva SR, Švermova 43, Banská Bystrica, za účasti ďalšieho účastníka: LEVICKÉ MLIEKÁRNE a. s., Júrska cesta 2, Levice, IČO: 31 412 271, právne zastúpený: JUDr. Róbert Madej, PhD., advokát, Mýtna 42, Bratislava, IČO: 42 129 231, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. POZ 98-2013/II-84-2017 zo dňa 20.12.2017, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/28/2018-127 zo dňa 08.08.2018, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti z a m i e t a.
Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.
Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
I. Konanie pred správnym súdom
1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“) podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Žalovaný rozhodnutím predsedu č. POZ-98-2013/II-84-2017 zo dňa 20.12.2017 (ďalej len „druhostupňové rozhodnutie“) v konaní o rozklade namietateľa LEVICKÉ MLIEKÁRNE, a. s. a o rozklade prihlasovateľa AGRO TAMI, a. s. proti rozhodnutiu Úradu priemyselného vlastníctva SR (ďalej len „Úrad“) č. POZ-98-2013/N-149- 2015/St zo dňa 09.11.2015 podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o Správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1967 Zb.“) v spojení s § 7 písm. a/ zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach v znení zákona č. 125/2016 Z. z. (ďalej len „ZoOZ“) zmenil prvostupňovérozhodnutie tak, že námietkam čiastočne vyhovel a prihlášku ochrannej známky „Malíček“, číslo spisu POZ-98-2013 zamietol pre všetky tovary v triede 29, pre tovary „puding; jogurty mrazené (mrazené potraviny); mliečne čokoládové nápoje; mliečne kakaové nápoje; mliečne kávové nápoje; zmrzliny“ v triede 30 a pre služby „maloobchodné a veľkoobchodné služby s uvedenými tovarmi v triede 29 a 30 s výnimkou tovarov vanilka (príchuť); kakao“ v triede 35 medzinárodného triedenia tovarov a služieb. Predmetným rozhodnutím zároveň ponechal prihlášku ochrannej známky „Malíček“ č. spisu POZ- 98/2013 v konaní pre tovary „vanilka (príchuť); kakao“ v triede 30 a pre služby „maloobchodné a veľkoobchodné služby s uvedenými tovarmi“ v triede 35 medzinárodného triedenia tovarov a služieb.
2. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že jeho úlohou bolo v prvom rade posúdiť, či žalovaný správne vyhodnotil námietky podané proti podanej prihláške, na základe ktorých zmenil prvostupňové rozhodnutie.
3. Správny súd v súvislosti so žalobnými námietkami konštatoval, že súdny prieskum rozhodnutí vydaných na základe zákonom povolenej správnej úvahy podlieha osobitným pravidlám podľa § 27 ods. 2 SSP, v zmysle ktorých súd preskúmava, iba to či rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd nie je oprávnený nahrádzať správnu úvahu svojou vlastnou, nakoľko správna úvaha predstavuje ponechanie možnosti orgánu verejnej správy v rámci určitého tolerančného pásma formulovať svoje závery autonómne. Súd je oprávnený vstúpiť do tolerančného pásma správnej úvahy len vtedy, ak žalobca v žalobe jednoznačne dokáže vybočenie z medzí a hľadísk ustanovených zákonom.
4. Posudzovanie pravdepodobnosti zámeny v zmysle § 7 písm. a/ ZoOZ sa realizuje prostredníctvom správnej úvahy orgánu verejnej správy. Pravdepodobnosť zámeny možno konštatovať, ak z celkového dojmu označení, s prihliadnutím na ich jednotlivé vizuálne, fonetické a sémantické podobnosti, ako aj zhodnosť alebo podobnosť tovarov alebo služieb, na ktoré sa označenie a staršia ochranná známka vzťahujú, hrozí na trhu reálne nebezpečenstvo zámeny označení vo vzťahu k danej spotrebiteľskej verejnosti. Pravdepodobnosť zámeny predstavuje pravdepodobnosť, že verejnosť sa môže domnievať, že predmetné tovary alebo služby pochádzajú od rovnakého podniku alebo prípadne z podnikov, ktoré sú hospodársky prepojené.
5. Správny súd uviedol, že v rámci vizuálneho porovnávania prihláseného označenia a staršej ochrannej známky žalovaný vykonal analýzu označení s ohľadom na počet, postupnosť, sled písmen, ktoré je ich tvoria, tiež s ohľadom na pozíciu zhodných písmen označení a počet slov, ktorými sú tvorené, a to aj s ohľadom na štruktúru označení ako celkov. Súd nepovažoval žalobnú námietku týkajúcu sa vizuálneho posúdenia prvých slabík prihláseného označenia a staršej ochrannej známky za dôvodnú.
6. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí nikde neuviedol, že by mali byť porovnávané označenia zhodné len v úvodnej časti, len konštatoval zhodnosť písmen nachádzajúcich sa v týchto označeniach na rovnakých pozíciách. Zároveň je nepochybné, že žalovaný k záveru o vizuálnej zameniteľnosti dospel vyhodnotením všetkých spoločných a rozdielnych prvkov označení, pričom úvodné časti označení boli len jedným z posudzovaných aspektov.
7. Správny súd sa stotožnil s konštatáciou žalovaného o malej odlišnosti označení spočívajúcej v oblasti fonetického posúdenia len na odlišnosti samohlások obsiahnutých v týchto označeniach. Je nesporné, že jednotlivé slabiky porovnávaných označení obsahujú odlišné samohlásky, avšak toto samo osebe bez použitia rôznych spoluhlások nespôsobuje takú fonetickú rozdielnosť, aby nebolo možné konštatovať aspoň čiastočnú fonetickú podobnosť.
8. Z hľadiska žalobných námietok týkajúcich sa sémantického posúdenia bolo nutné sa stotožniť s argumentáciou žalovaného, že je vysoko nepravdepodobné, aby si priemerný spotrebiteľ v spojení s predmetnými tovarmi (dezerty, nápoje a pod.) pri vzhliadnutí označenia „Malíček“ predstavil posledný prst na ruke alebo na nohe a nie jeho prenesený význam vyjadrujúci niečo drobné alebo malé. Je nepochybné, že žalovaný pri svojom posudzovaní sémantického hľadiska vychádzal z významuposudzovaných označení, a preto záver žalobcu, že žalovaný pri svojom rozhodovaní vzal do úvahy vyobrazenie viečka kombinovaného zápisu prihláseného označenia „Malíček“ je nedôvodný a nemajúci oporu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.
9. Správny súd ďalej uviedol, že pri posúdení fonetických vnemov porovnávaných označení je relevantným faktorom ich celkový zvukový dojem, ktorý je závislý predovšetkým od počtu sekvencie slabík, ktorými sú označenia tvorené, pričom aj rovnaká intonácia označení zohráva významnú úlohu vo fonetickom vnímaní označení spotrebiteľom.
10. Z vykonaného dokazovania žalovaného, ako aj z uvedenej správnej úvahy vyplýva, že v prípade podanej prihlášky sa jedná o tovary a služby dennej spotreby, ktorá ovplyvňuje mieru pozornosti spotrebiteľov pri nákupe takýchto tovarov. Správny súd nepovažuje argument žalobcu, že osobitne pri mliečnych výrobkoch by priemerný spotrebiteľ venoval zvýšenú pozornosť pri jeho výbere, za odôvodnený. Možno sa len stotožniť s konštatovaním žalovaného, že žalobca neuviedol žiadny argument, prečo by práve mliečne výrobky mali byť vyňaté z kategórie ostatných tovarov každodennej spotreby nižšej cenovej relácie, v tom zmysle, aby relevantný spotrebiteľ týmto tovarom venoval zvýšenú pozornosť, čím by sa takýto tovar fakticky dostal do inej kategórie tovarov a služieb, ktorým spotrebiteľ venuje zvýšenú pozornosť, ako sú napr. lieky, automobily a šperky.
11. Záverom dodal, že pri posúdení zameniteľnosti jednotlivých označení, resp. pri konflikte nezapísaného označenia so staršou ochrannou známkou bolo nutné vychádzať zo všetkých hľadísk spôsobujúcich zameniteľnosť týchto označení. Nie je možné prisúdiť jednej vlastnosti väčší alebo menší význam. V danom prípade však bolo nutné vychádzať aj z povahy predmetu tovaru, ktorý bol prihláseným označením označovaný. V tomto prípade sa však nejednalo o tovar, ktorý by zákazníci pri nákupoch obvykle vizuálne prezerali, resp. si mohli vyskúšať. Len v tomto prípade by mal vizuálny dojem označenia vyššiu váhu pri posudzovaní pravdepodobnosti zámeny.
12. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, krajský súd náhradu trov konania nepriznal v zmysle § 167 ods. 1 SSP a contrario. Ďalšiemu účastníkovi konania voči žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu nevznikli žiadne trovy konania v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú by mu uložil správny súd, aplikujúc ustanovenie § 169 SSP.
II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie
13. Proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici podal žalobca v postavení sťažovateľa (ďalej len „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu uvedeného v § 440 ods. 1 písm. g/ SSP. Kasačnému súdu navrhol, aby napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, prípadne aby ho zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného zruší a vec vráti na ďalšie konanie orgánu verejnej správy. Súčasne navrhol priznať kasačnej sťažnosti odkladný účinok.
14. Sťažovateľ namietal nesprávnu aplikáciu správnej úvahy posúdenia a vyhodnotenia pravdepodobnosti zámeny označení týkajúcej sa vyhodnotenia vizuálneho, fonetického a sémantického porovnania označení, určenia relevantného spotrebiteľa a celkového vyhodnotenia pravdepodobnosti zámeny, ktorá viedla k nesprávnemu konštatovaniu podobnosti označení.
15. Na rozdiel od konštatovania krajského súdu v bode 30, zmena prvostupňového rozhodnutia úradu v časti týkajúcej sa tried 30 a 35 nebola predmetom správnej žaloby. V napadnutom rozsudku navyše krajský súd v bodoch 42 a 43 nesprávne a zmätočne interpretoval argumenty sťažovateľa uvedené v jeho písomných podaniach i ústnom vyjadrení na pojednávaní, čím prispel k nesprávnemu právnemu vyhodnoteniu miery pozornosti, ktorú priemerný spotrebiteľ venuje predmetným tovarom a službám.
16. Sťažovateľ bol presvedčený, že vizuálna podobnosť mala byť žalovaným vyhodnotená len v nižšejmiere. Orgán verejnej správy pri hodnotení vizuálnej podobnosti nevzal do úvahy skutočnosť, že vizuálne nie je ani jedna slabika v porovnávaných označeniach zhodná. Rozdielnosť v umiestnení samohlások v porovnávaných označeniach je zásadná, nakoľko principiálnym spôsobom odlišuje ako vizuálny vnem jednotlivých hlások a slabík označení, tak i celého slova a tým i celkový dojem, aký označenia u bežného spotrebiteľa vyvolávajú. Orgán verejnej správy takisto opomenul uviesť analýzu úvodných častí označení. V prípade porovnávaných označení nejde o zhodné úvodné časti označení, avšak žalovaným táto skutočnosť nebola v napadnutom rozhodnutí nijako zohľadnená.
17. Sťažovateľ nesúhlasil ani s vykonaným fonetickým porovnaním označení a nepovažoval počet slabík a intonáciu za rozhodujúci faktor pri určovaní fonetickej podobnosti. Slabiky obsahujúce rozdielne samohlásky (ma - mi), (lí - lá), (ček - čik) sú diametrálne odlišné pri ich sluchovom vneme. Zdôraznil, že fonetických vnem nevykonáva spotrebiteľ slabiku po slabike ale vždy ako celok. Z tohto dôvodu žalobca nepovažoval z hľadiska fonetického namietané a prihlásené označenie za podobné, a to ani v nízkej miere.
18. Zásadne nesúhlasil so závermi vykonaného porovnávania sémantického významu oboch označení, ktoré považoval za kľúčové. Žalovaný sa podľa neho v napadnutom rozhodnutí odklonil od názoru prvostupňového orgánu, ktorý vyslovil sémantickú odlišnosť. Žalovaný sa podľa jeho názoru dopustil excesu, t. j. vybočenia z rámca správnej úvahy, keď pri sémantickom porovnávaní konštatoval „sémantickú súvislosť“ slova Miláčik s účelovo vytvoreným preneseným významom slova Malíček ako označenie niečoho „drobného, malého“ s vyobrazením malej postavičky na etikete sťažovateľa. Sťažovateľ tvrdil, že spotrebitelia nepomenúvajú niečo malé alebo drobné slovom „malíček“, ako to tvrdí žalovaný. Významovo je slovo „miláčik“ odlišné od slova „malíček“.
19. Sťažovateľ sa tiež nestotožnil s hodnotením žalovaného ohľadne vyhodnotenia relevantnej verejnosti a stupňa pozornosti u priemerného spotrebiteľa. Nesúhlasil s jednoduchým konštatovaním, že ak ide o tovary každodennej spotreby a nižšej cenovej relácie, spotrebiteľ venuje označeniu tovaru len nižšiu až priemernú pozornosť. Podľa neho ide o schematický a zjednodušený výrok bez akéhokoľvek zohľadnenia argumentácie v správnej žalobe.
20. Z hľadiska vyhodnotenia pravdepodobnosti zámeny sťažovateľ uviedol, že pri slovných označeniach je zásadná práve významová zložka označenia. Spotrebiteľ pri ich výbere rozumie významu daného slova a prednostne bude označenia vnímať podľa ich významu. Spotrebiteľ nikdy nevykonáva vizuálne vnímanie označenia na tovare v podobe, v akej sa vo všeobecnosti posudzuje a vyhodnocuje mieru podobnosti označení a neorientuje sa vo výrobkoch spôsobom, ktoré písmená sa v slove nachádzajú, kde je postavenie spoluhlások, kde samohlások, ktoré samohlásky sú dlhé, ktoré hlásky sú zhodné a ktoré odlišné pre obe označenia.
21. Záverom navrhol sťažovateľ priznať kasačnej sťažnosti odkladný účinok v zmysle § 447 SSP, nakoľko mu nebude umožnené používať označenie Malíček na svojich výrobkoch, ktorý vyrába od roku 2014 a patrí ku jeho kľúčovým výrobkom. Jeho mesačná produkcia predstavuje viac ako 300 tisíc kusov do viac ako 10 000 predajní na Slovensku. Ekonomický dosah tohto rozhodnutia by bol závažný, hrozí závažná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
22. Žalovaný sa ku podanej kasačnej sťažnosti vyjadril podaním zo dňa 09.11.2018 a navrhol, aby ju kasačný súd v zmysle § 461 SSP zamietol ako nedôvodnú, a aby sťažovateľovi nepriznal voči žalovanému náhradu trov konania.
23. K namietanému bodu 30 odôvodnenia rozsudku krajského súdu uviedol, že argumentácia sťažovateľa je účelová a interpretačne zavádzajúca. Konkrétnejšie vymedzenie predmetu súdneho konania nemôže byť na ťarchu jeho zákonnosti.
24. Pokiaľ ide o body 42. a 43. napadnutého rozsudku sťažovateľ neuvádza, čím konkrétne malo dôjsť k dezinterpretácii jeho argumentov.
25. Podľa názoru žalovaného úlohou správneho súdu nie je a ani nemôže byť aplikácia správnej úvahy na konkrétny prípad, ani samotné vyhodnotenie pravdepodobnosti zámeny označení, pričom tento postup správny súd deklaroval aj v bode 34.
26. Konštatoval, že relevantná verejnosť pri vnímaní dotknutého označenia nebude úzkostlivo rozlišovať vizuálne, fonetické a sémantické hľadisko tohto označenia, avšak je jednou zo základných zásad posudzovania pravdepodobnosti zámeny označení a pri kolízii sa označenia hodnotia práve z týchto jednotlivých hľadísk. Tieto hľadiská sú pri hodnotení striktne oddelené a akékoľvek presahy medzi nimi sú neprípustné.
27. Pokiaľ ide o samotné slovo „malíček“ žalovaný trval na tom, že okrem významu najmenšieho prsta na ruke či nohe, v časti spotrebiteľskej verejnosti môže evokovať predstavu niečoho malého.
28. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením sťažovateľa, že v segmente mliečnych dezertov sú názvy výrobkov tvorené výlučne zdrobneninami a dotknuté tovary sú určené predovšetkým deťom.
29. Žalovaný trval na tom, že v danom prípade je najdôležitejšie hľadisko vizuálne (na rozdiel od sťažovateľa, ktorý za najdôležitejšie hľadisko považuje sémantické), pričom spotrebitelia sa riadia vizuálnym vplyvom ochrannej známky. Pokiaľ sťažovateľ zastáva sémantické hľadisko, je prekvapujúce, prečo používa na viečkach svojich produktov malého chlapca a nie vyobrazenia malého prsta.
30. Na záver uviedol, že priznanie odkladného účinku by nemalo žiaden vplyv na skutkový stav veci a práva sťažovateľa, pretože k právoplatnému zamietnutiu prihlášky ochrannej známky sťažovateľa vo vymedzenom rozsahu došlo už na základe právoplatného druhostupňového rozhodnutia. Navyše sťažovateľ nepreukázal existenciu hrozby závažnej ujmy, pretože práva z prihlášky ochrannej známky predstavujú len podmienečné oprávnenie na používanie prihláseného označenia, pričom prihlasovateľ tieto práva má za podmienky, že prihláška nebude zamietnutá.
31. Ďalší účastník konania vo svojom vyjadrení zo dňa 30.01.2019 uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom krajského súdu.
32. Zdôraznil, že sťažovateľ vybral pre svoje označenie úplne totožné 4 spoluhlásky ako sú v staršej ochrannej známke - „m,l,č,k“ a navyše ich použil v presne rovnakom poradí a na rovnakých miestach, čo vykazuje vysoký stupeň podobnosti.
33. Podľa jeho názoru sťažovateľ neposudzuje porovnávané označenia z komplexného hľadiska, ale vyberá si izolovane tie oblasti, ktoré aktuálne vyhovujú jeho predstavám o fonetickej podobnosti.
34. Aj v prípade sémantického hľadiska sa ďalší účastník konania plne stotožňoval so záverom krajského súdu, ktoré presne a výstižne zodpovedá vnemu, ktorý nadobudne spotrebiteľ pri kontakte s tovarmi označenými takýmto označením.
35. Sťažovateľ v úmysle obísť národnú legislatívu si na Úrade Európskej únie pre duševné vlastníctvo dňa 12.05.2014 registroval obrazovú ochrannú známku „tami Malíček“ č. 12 868 329. Na základe návrhu spoločnosti LEVICKÉ MLIEKÁRNE a. s. Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo rozhodnutím zo dňa 30.01.2018 vyhlásil túto ochrannú známku za neplatnú v celom rozsahu.
36. Ďalší účastník záverom svojho vyjadrenia konštatoval, že ide o tovary každodennej spotreby nižšej cenovej kategórie, pri ktorých možno vnímať nižšiu až priemernú pozornosť spotrebiteľov.
37. Navrhol, aby kasačný súd návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti zamietol. Argumentoval, že používanie označenia „Malíček“ je zo strany sťažovateľa neoprávnené, porušuje právak zapísanej slovnej ochrannej známke „Miláčik“, pričom distribúciou dochádza navyše k nekalosúťažnému konaniu. Pri neoprávnenom používaní označenia nemôže vzniknúť žiadne právo a je vylúčené, aby sťažovateľ v dôsledku napadnutého rozhodnutia utrpel akúkoľvek ujmu.
III. Konanie na kasačnom súde
38. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti (440 SSP), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 137 ods. 2, 3 SSP).
39. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/28/2018- 127 zo dňa 08.08.2018, ktorým tento zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného.
40. Z obsahu administratívneho spisu kasačný súd zistil, že prihláška slovnej ochrannej známky „Malíček“ bola podaná dňa 18.01.2013 prihlasovateľom AGRO TAMI, a. s. pre tovary v triede 29, 30 a 35 medzinárodného triedenia tovarov a služieb.
41. Namietateľ LEVICKÉ MLIEKÁRNE a. s. je majiteľom slovnej ochrannej známky „MILÁČIK“, č. 210826 s právom prednosti od 07.05.2004, ktorá je v registri zapísaná pre tovary v triede 5, 29, 30 medzinárodného triedenia tovarov a služieb. Uviedol, že predmetné námietky voči prihláške podáva podľa § 30 v spojení s § 7 písm. a/ ZoOZ z dôvodu zameniteľnosti označenia „Malíček“ s jeho staršou ochrannou známkou „Miláčik“ najmä z vizuálneho a fonetického hľadiska.
42. Prvostupňovým rozhodnutím sp. zn. POZ 98/2013/N-149-2015/St zo dňa 09.11.2015 bolo čiastočne vyhovené podaným námietkam a prihláška slovnej ochrannej známky „Maláček“ bola zamietnutá pre všetky tovary v triede 29, pre tovary „puding; jogurty mrazené (mrazené potraviny); mliečne čokoládové nápoje; mliečne kakaové nápoje; mliečne kávové nápoje; „zmrzliny“ v triede 30 a pre služby „maloobchodné a veľkoobchodné služby s uvedenými tovarmi v triede 29“ a v triede 35 medzinárodného triedenia tovarov a služieb.
43. Proti tomuto rozhodnutiu podal ďalší účastník konania a sťažovateľ rozklad, o ktorom rozhodol žalovaný v druhostupňovom rozhodnutí. Žalovaný zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že námietkam čiastočne vyhovel a prihlášku ochrannej známky „Malíček“, číslo spisu POZ-98-2013 zamietol pre všetky tovary v triede 29, pre tovary „puding; jogurty mrazené (mrazené potraviny); mliečne čokoládové nápoje; mliečne kakaové nápoje; mliečne kávové nápoje; zmrzliny“ v triede 30 a pre služby „maloobchodné a veľkoobchodné služby s uvedenými tovarmi v triede 29 a 30 s výnimkou tovarov vanilka (príchuť); kakao“ v triede 35 medzinárodného triedenia tovarov a služieb. Predmetným rozhodnutím zároveň ponechal prihlášku ochrannej známky „Malíček“ č. spisu POZ-98/2013 v konaní pre tovary „vanilka (príchuť); kakao“ v triede 30 a pre služby „maloobchodné a veľkoobchodné služby s uvedenými tovarmi“ v triede 35 medzinárodného triedenia tovarov a služieb.
IV. Právne predpisy a právne názory kasačného súdu
44. Podľa § 7 písm. a/ ZoOZ označenie sa nezapíše do registra na základe námietok proti zápisu označenia do registra (ďalej len „námietky“) podaných podľa § 30 majiteľom staršej ochrannej známky, ak z dôvodu zhodnosti alebo podobnosti označenia so staršou ochrannou známkou a zhodnosti alebo podobnosti tovarov alebo služieb, na ktoré sa označenie a staršia ochranná známka vzťahujú, existuje pravdepodobnosť zámeny na strane verejnosti; za pravdepodobnosť zámeny sa považuje aj pravdepodobnosť asociácie so staršou ochrannou známkou.
45. Kasačný súd uvádza, že právo ochranných známok je súčasťou práva duševného vlastníctva, konkrétne priemyselných práv na označenie. Najdôležitejšou úlohou priemyselných práv na označenie je odlíšiť výrobky a služby jedného podnikateľa od všetkých ostatných podnikateľov na trhu. Sú nástrojom na ochranu súťažného prostredia a práv spotrebiteľa tým, že poskytujú spotrebiteľovi informácie o určitých vlastnostiach a kvalite výrobku alebo služby, ktorú môže pod daným označením očakávať.
46. Právo prednosti (t. j. právo pred každým, kto podá neskôr prihlášku obsahujúcu zhodné alebo podobné označenie pre zhodné alebo podobné tovary a služby) k zvolenému označeniu má majiteľ staršej ochrannej známky.
47. Majiteľ staršej ochrannej známky je subjekt, ktorému zákon priznáva výlučné právo používať ochrannú známku v spojení s tovarmi alebo službami, pre ktoré je staršia ochranná známka zapísaná do registra. Okrem uvedeného mu zákon priznáva aj právo uplatniť si námietky proti zápisu označenia do registra, ak z dôvodu zhodnosti alebo podobnosti tohto označenia so staršou ochrannou známkou a zhodnosti alebo podobnosti tovarov alebo služieb môže existovať pravdepodobnosť zámeny na strane verejnosti. Tým môže majiteľ staršej ochrannej známky zabrániť „oslabeniu“ jeho ochrannej známky zápisom zhodnej, resp. podobnej ochrannej známky pre rovnaké alebo podobné tovary alebo služby. Staršou ochrannou známkou pritom môže byť podľa § 4 zákona národná ochranná známka platná na území SR, medzinárodná ochranná známka platná na území SR, ochranná známka Spoločenstva, ako aj prihláška ochrannej známky za predpokladu jej zápisu do registra.
48. Predpokladom konania a rozhodovania úradu, po podaní námietok osobou dotknutou z dôvodov uvedených v § 4 zákona o ochranných známkach proti zápisu označenia do registra v súlade s § 5, je posúdenie, či prihlásené označenie spĺňa podmienky ustanovené na zápis do registra so zreteľom na dôvodnosť alebo nedôvodnosť námietok podľa § 7.
49. Teda povinnosťou správneho orgánu je posudzovať zhodnosť alebo zameniteľnosť označenia ochrannej známky predloženého k zápisu do registra s ochrannou známkou so skorším právom prednosti, ak je zapísaná pre rovnaké alebo podobné tovary alebo služby, a za tým účelom posudzovať zhodné alebo rozlišovacie prvky porovnávaných ochranných známok.
50. Posudzovanie pravdepodobnosti zámeny sa realizuje prostredníctvom správnej úvahy správneho orgánu. Pravdepodobnosť zámeny možno konštatovať, ak z celkového dojmu označení, s prihliadnutím na ich jednotlivé vizuálne, fonetické a sémantické podobnosti, ako aj zhodnosť alebo podobnosť tovarov alebo služieb, na ktoré sa označenie a staršia ochranná známka vzťahujú, hrozí na trhu reálne nebezpečenstvo zámeny označení vo vzťahu k danej spotrebiteľskej verejnosti.
51. Základným kritériom pri posudzovaní podobnosti označení a podobnosti tovarov alebo služieb je vždy hľadisko priemerného spotrebiteľa, t. j. posúdenie podobnosti označení vo vzťahu k vnímaniu spotrebiteľa. Ide o určenie, či môže dochádzať v danom okruhu spotrebiteľov k zámene tovarov alebo služieb, resp. k zámene samotného výrobcu alebo poskytovateľa služby. Predmetom je teda posúdenie, či spotrebiteľ môže byť uvedený do omylu pri stretnutí sa na trhu s posudzovanými tovarmi alebo službami.
52. Priemerný spotrebiteľ je riadne informovaný, primerane pozorný a obozretný. Priemerný spotrebiteľ má iba málokedy možnosť uskutočniť priame porovnanie rôznych ochranných známok, ale musí sa spoľahnúť na nedokonalú predstavu, ktorú si uchoval v pamäti. Stupeň pozornosti priemerného spotrebiteľa sa môže meniť v závislosti od kategórií predmetných tovarov alebo služieb (C-342/97 Lloyd Schuhfabrik Meyer). Priemerný spotrebiteľ obvykle vníma ochrannú známku ako celok bez toho, aby analyzoval jej detaily (C-251/95 Sabel/Puma).
53. Preskúmaním veci kasačný súd rovnako ako žalovaný a krajský súd zistil, že z hľadiska vizuálneho porovnania sú obe označenia tvorené rovnako jedným slovom, rovnakej dĺžky a zhodujú sa v štyroch zosiedmych písmen. Priemerný spotrebiteľ vníma označenie ako celok a tieto dve označenia pôsobia veľmi podobným vizuálnym dojmom.
54. Rovnako celkový zvukový dojem pri aplikácii fonetického porovnania je podobný, pretože označenia obsahujú podobne znejúce slabiky (ma/mi - lí/lá - ček/čik).
55. V súvislosti so sémantickým porovnaním je taktiež možno konštatovať súvislosť medzi označeniami, pretože spotrebiteľ môže označenie „malíček“ vnímať ako milé pomenovanie chlapčeka vyobrazeného na produkte a nie ako prst na ruke/nohe.
56. Kasačný súd preto konštatuje, že námietka nesprávnej aplikácie správnej úvahy posúdenia a vyhodnotenia pravdepodobnosti zámeny označení nie je dôvodná, keď nebolo rozhodnuté v zmysle predstáv sťažovateľa.
57. Vychádzajúc z uvedeného, celkový dojem prihlasovanej ochrannej známky porovnávajúc ho s ochrannou známkou so skorším právom prednosti, grafické zobrazenie malej postavičky, podobné slovné označenie nemožno podľa názoru kasačného súdu chápať ako silný rozlišovací prvok, sledujúci účel nezameniteľnosti ochrannej známky na relevantnom trhu príslušnou skupinou verejnosti.
58. Kasačný súd konštatuje, že kasačná sťažnosť sťažovateľa neobsahuje žiadne právne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.
59. V súlade s citovanými ustanoveniami a vyššie uvedenými úvahami si Najvyšší súd Slovenskej republiky osvojil záver, že napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici bol vydaný v súlade so zákonom a nebol dôvod na jeho zrušenie alebo zmenu a kasačnú sťažnosť bolo potrebné, ako nedôvodnú, zamietnuť podľa § 461 SSP.
60. Vzhľadom na povahu rozhodnutia vo veci samej a zamietnutie kasačnej sťažnosti ako nedôvodnej, kasačný súd nepriznal odkladný účinok podanej kasačnej sťažnosti.
61. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych spisov nenastali. Ďalší účastník si náhradu trov kasačného konania neuplatnil, a preto kasačný súd účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal.
62. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.