Najvyšší súd   6Sžo/36/2014

Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právanej veci žalobcu: Ing. J. F., bytom J. 4, X. K., proti žalovanému: Obec Vyšné Repaše, 053 71 Vyšné Repaše, v konaní o vyslovenie

neplatnosti rozhodnutia obecného úradu č. 103/93 zo dňa 26. júla 1993, o odvolaní žalobcu

6S/269/2013

proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č.k. -27 zo 6.februára 2014, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach

č.k. 6S/269/2013-27 zo 6.februára 2014   z r u š u j e   a vec mu   vracia   na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Krajský súd v Košiciach (ďalej v texte rozhodnutia len „krajský súd“

alebo „prvostupňový súd“) uznesením zo   6. februára 2014, č. k. 6S/269/2013-27, postupom

podľa § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zastavil konanie

o opravnom prostriedku zo dňa 15.01.2013, ktorým sa žalobca domáhal vyslovenia

neplatnosti rozhodnutia žalovaného č. 103/93 zo dňa 26. 07. 1993, ktorým bolo pridelené

súpisné číslo 2 pre rodinný dom P. Č. postavený v roku 1966 v k. ú. V. R.. Zároveň vyslovil,

že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V   odôvodnení uznesenia prvostupňový súd uviedol, že žalobca sa domáhal

preskúmania toho istého rozhodnutia, o ktorom Krajský súd v Košiciach rozsudkom

č. k. 6S/78/2006- 35 zo 7. 06. 2007 už právoplatne rozhodol, čiže v konaní vznikla prekážka   2   6Sžo/36/2014

právoplatne rozhodnutej veci, t.j. res iudicata, ktorá je neodstrániteľným nedostatkom

konania.

II.

Uznesenie krajského súdu napadol včas podaným odvolaním žalobca. Ako dôvod

uviedol, že postup súdu považuje za nesprávny v tom, že jeho žalobu zo dňa 15. 01. 2013

považoval za opravný prostriedok, a že ide o konanie podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p.,

že ide o rovnaký predmet konania ako v konaní 6S/78/2006 a že konanie je možné zastaviť

aj z dôvodu oneskorene podanej žaloby.

Žalobca odvolanie odôvodnil nasledovnými tvrdeniami :

1. Rozhodnutie obecného úradu č.103/93 ako listina bola vyhotovená za účelom

zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnej stavbe postavenej v roku 1966 bez stavebného

povolenia, na nevysporiadanom pozemku a bez kolaudačného a užívacieho povolenia.

V zmysle inštrukcie ÚGaK č. 984410 I/93 /vykonávací predpis/ sa tieto zapisujú do katastra

na základe potvrdenia obce o pridelení súp. č. tak, ako je to uvedené na príl. č. 1 k tejto

inštrukcii /kópia v prílohe/ s tým, že toto potvrdenie nemá povahu rozhodnutia

podľa zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, čo žalobca uviedol aj v žalobe /bod č. 1/. Mal

za to, že predmetom žaloby nebolo „rozhodnutie správneho orgánu“ a ani rozhodnutie vydané

ním v správnom konaní a tiež ani iné rozhodnutie v zmysle § 244 ods. 3 O.s.p.. Žalobca

poukázal na to, nevidí dôvod vec prejednávať rámci správneho súdnictva.

Predmetom žaloby bola práve tá skutočnosť, že žalovaná nevydala potvrdenie obce

v zmysle predpisov a ani nemohla, lebo neboli splnené podmienky pre vydanie takého

potvrdenia. Namiesto toho to riešila vydaním rozhodnutia, pre vydanie ktorého tiež neboli

splnené zákonom predpísané podmienky a o zrušenie ktorého žalobca žiadal.

2. Čo sa týka prekážky podľa § 104 ods. l O.s.p., žalobca tak znovu zopakoval

aj s ohľadom na súvislosti so skutočnosťami uvedenými v bode 1, že sa jedná o iný druh

žaloby a tiež nesprávne bola posúdená právoplatnosť podľa § 159 O.s.p. s ohľadom

na odvolanie.

3. Pretože sa podľa žalobcu nejedná o rozhodnutie správneho orgánu, použitie § 250b

resp. 250d O.s.p. nie je možné uplatniť.

  3   6Sžo/36/2014

4. Na základe uvedených skutočností žalobca uviedol, že jeho žalobu nie je možné

chápať ako opravný prostriedok a zotrval na požiadavke v zmysle uvedenej žaloby

t.j. na vyslovení neplatnosti rozhodnutia obecného úradu Vyšné Repaše č. 103/93

zo dňa 26. 07. 1993.

III.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“ alebo „najvyšší súd“) ako súd

odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnuté

uznesenie bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že toto

uznesenie je potrebné zrušiť.

Z podkladov súdneho spisu je zrejmé, že žalobca sa svojim žalobným návrhom

domáhal vyslovenia neplatnosti rozhodnutia žalovaného č. 103/93 zo dňa 26. júla 1993,

pričom v rámci žaloby výslovne uviedol, že vo veci nie je možné postupovať

podľa ustanovení V. časti O.s.p.

S poukazom na obsah odvolania najvyšší súd skonštatoval, že prvostupňový súd

rozhodol predčasne bez jednoznačného vymedzenia predmetu konania a následne tomu

zodpovedajúceho procesného postupu.

Na základe uvedených skutočností najvyšší súd napadnuté uznesenie prvostupňového

súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p. zrušil a vec

podľa § 221 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p. vrátil súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne

(§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení účinnom od 01. 05. 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. apríla 2015

JUDr. Alena Adamcová, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Mgr. Karin Fedorová