Najvyšší súd 6Sžo/36/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právanej veci žalobcu: Ing. J. F., bytom J. 4, X. K., proti žalovanému: Obec Vyšné Repaše, 053 71 Vyšné Repaše, v konaní o vyslovenie
neplatnosti rozhodnutia obecného úradu č. 103/93 zo dňa 26. júla 1993, o odvolaní žalobcu
6S/269/2013
proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č.k. -27 zo 6.februára 2014, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach
č.k. 6S/269/2013-27 zo 6.februára 2014 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Krajský súd v Košiciach (ďalej v texte rozhodnutia len „krajský súd“
alebo „prvostupňový súd“) uznesením zo 6. februára 2014, č. k. 6S/269/2013-27, postupom
podľa § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zastavil konanie
o opravnom prostriedku zo dňa 15.01.2013, ktorým sa žalobca domáhal vyslovenia
neplatnosti rozhodnutia žalovaného č. 103/93 zo dňa 26. 07. 1993, ktorým bolo pridelené
súpisné číslo 2 pre rodinný dom P. Č. postavený v roku 1966 v k. ú. V. R.. Zároveň vyslovil,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
V odôvodnení uznesenia prvostupňový súd uviedol, že žalobca sa domáhal
preskúmania toho istého rozhodnutia, o ktorom Krajský súd v Košiciach rozsudkom
č. k. 6S/78/2006- 35 zo 7. 06. 2007 už právoplatne rozhodol, čiže v konaní vznikla prekážka 2 6Sžo/36/2014
právoplatne rozhodnutej veci, t.j. res iudicata, ktorá je neodstrániteľným nedostatkom
konania.
II.
Uznesenie krajského súdu napadol včas podaným odvolaním žalobca. Ako dôvod
uviedol, že postup súdu považuje za nesprávny v tom, že jeho žalobu zo dňa 15. 01. 2013
považoval za opravný prostriedok, a že ide o konanie podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p.,
že ide o rovnaký predmet konania ako v konaní 6S/78/2006 a že konanie je možné zastaviť
aj z dôvodu oneskorene podanej žaloby.
Žalobca odvolanie odôvodnil nasledovnými tvrdeniami :
1. Rozhodnutie obecného úradu č.103/93 ako listina bola vyhotovená za účelom
zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnej stavbe postavenej v roku 1966 bez stavebného
povolenia, na nevysporiadanom pozemku a bez kolaudačného a užívacieho povolenia.
V zmysle inštrukcie ÚGaK č. 984410 I/93 /vykonávací predpis/ sa tieto zapisujú do katastra
na základe potvrdenia obce o pridelení súp. č. tak, ako je to uvedené na príl. č. 1 k tejto
inštrukcii /kópia v prílohe/ s tým, že toto potvrdenie nemá povahu rozhodnutia
podľa zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, čo žalobca uviedol aj v žalobe /bod č. 1/. Mal
za to, že predmetom žaloby nebolo „rozhodnutie správneho orgánu“ a ani rozhodnutie vydané
ním v správnom konaní a tiež ani iné rozhodnutie v zmysle § 244 ods. 3 O.s.p.. Žalobca
poukázal na to, nevidí dôvod vec prejednávať rámci správneho súdnictva.
Predmetom žaloby bola práve tá skutočnosť, že žalovaná nevydala potvrdenie obce
v zmysle predpisov a ani nemohla, lebo neboli splnené podmienky pre vydanie takého
potvrdenia. Namiesto toho to riešila vydaním rozhodnutia, pre vydanie ktorého tiež neboli
splnené zákonom predpísané podmienky a o zrušenie ktorého žalobca žiadal.
2. Čo sa týka prekážky podľa § 104 ods. l O.s.p., žalobca tak znovu zopakoval
aj s ohľadom na súvislosti so skutočnosťami uvedenými v bode 1, že sa jedná o iný druh
žaloby a tiež nesprávne bola posúdená právoplatnosť podľa § 159 O.s.p. s ohľadom
na odvolanie.
3. Pretože sa podľa žalobcu nejedná o rozhodnutie správneho orgánu, použitie § 250b
resp. 250d O.s.p. nie je možné uplatniť.
3 6Sžo/36/2014
4. Na základe uvedených skutočností žalobca uviedol, že jeho žalobu nie je možné
chápať ako opravný prostriedok a zotrval na požiadavke v zmysle uvedenej žaloby
t.j. na vyslovení neplatnosti rozhodnutia obecného úradu Vyšné Repaše č. 103/93
zo dňa 26. 07. 1993.
III.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“ alebo „najvyšší súd“) ako súd
odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnuté
uznesenie bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že toto
uznesenie je potrebné zrušiť.
Z podkladov súdneho spisu je zrejmé, že žalobca sa svojim žalobným návrhom
domáhal vyslovenia neplatnosti rozhodnutia žalovaného č. 103/93 zo dňa 26. júla 1993,
pričom v rámci žaloby výslovne uviedol, že vo veci nie je možné postupovať
podľa ustanovení V. časti O.s.p.
S poukazom na obsah odvolania najvyšší súd skonštatoval, že prvostupňový súd
rozhodol predčasne bez jednoznačného vymedzenia predmetu konania a následne tomu
zodpovedajúceho procesného postupu.
Na základe uvedených skutočností najvyšší súd napadnuté uznesenie prvostupňového
súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p. zrušil a vec
podľa § 221 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p. vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne
(§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení účinnom od 01. 05. 2011).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. apríla 2015
JUDr. Alena Adamcová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Mgr. Karin Fedorová