6Rks/3/2012

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Železiarstvo Jakubec, s.r.o., SNP 41, Smolenice, proti žalovanému: Obec Smolenice, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 18/2010 zo dňa 15. júla 2010 a o návrhu Obvodného úradu životného prostredia Trnava, odbor kvality životného prostredia, so sídlom Kollárova 8, P.O.BOX 49, Trnava na rozhodnutie v spore o právomoc medzi súdom a orgánom štátnej správy podľa § 8a Občianskeho súdneho poriadku, takto

rozhodol:

Na prejednanie a rozhodnutie o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 15. júla 2010 č. 18/2010 n i e j e d a n á právomoc súdu a na prejednanie a rozhodnutie v danej veci j e d a n á právomoc Obvodného úradu životného prostredia Trnava.

Odôvodnenie

Obvodný úradu životného prostredia Trnava podal na Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh na rozhodnutie sporu o právomoc medzi súdom a úradom podľa § 8a O.s.p. vo veci účastníkov konania žalobcu - Železiarstvo Jakubec, s.r.o. so sídlom SNP 41, Smolenice, proti žalovanému: Obec Smolenice, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 18/2010 zo dňa 15. júla 2010, postúpenej mu Krajským súdom v Trnave, z dôvodu, že podľa jeho názoru daná vec, ktorú súd postúpil úradu, nepatrí do jeho právomoci a na preskúmanie rozhodnutia obce v danej veci je daná právomoc súdu. Žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 8a O.s.p. rozhodol o negatívnom kompetenčnom konflikte medzi Obvodným úradom životného prostredia Trnava a Krajským súdom v Trnave tak, že prejednanie a rozhodnutie veci nepatrí do právomoci obvodného úradu životného prostredia a patrí do právomoci súdu. V odôvodnení žiadosti nesúhlasil s postúpením veci. Uviedol, že v zmysle informácie Ministerstva životného prostredia Slovenskej Republiky č. 1080/2005-6.1 zo dňa 7. septembra 2005 po rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej Republiky sa v prípade rozhodovania obcí podľa zákona č. 401/1998 Z. z. nejedná o prenesený výkon štátnej správy, nakoľko táto skutočnosť nie je v zákone č. 401/1998 Z. z. explicitne uvedená a nie je uvedená ani v zákone č. 137/2006 Z. z. o ovzduší v znení neskorších predpisov. V zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky v znení neskorších predpisov sa teda v predmetnej veci jedná o výkon samosprávnej pôsobnosti obce.

Vyslovil názor, že podľa citovanej informácie Ministerstva životného prostredia Slovenskej Republiky je vo veci odvolania sa voči prvostupňovým rozhodnutiam obcí podľa zákona č. 401/998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov odvolacím orgánom príslušný krajský súd, ktorý vykonáva správne súdnictvo podľa zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, z ktorého dôvodu bol podľa § 20 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov predmetný spis postúpený späť na priame vybavenie príslušnému Krajskému súdu v Trnave (listom Obvodného úradu životného prostredia Trnava číslo G2012/00950/OČO/MB zo dňa 28. marca 2012). Ďalej uviedol, že dňa 13. decembra 2012 bol na Obvodný úrad životného prostredia Trnava doručený od Krajského súdu v Trnave (listom sp. zn. 44 Sp/12/2012 zo dňa 5. decembra 2012) kompletný spis s tým, aby Obvodný úrad životného prostredia Trnava postupoval v zmysle § 8a O.s.p., pretože je tu predpoklad záporného kompetenčného konfliktu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal návrh Obvodného úradu životného prostredia Trnava v zmysle § 8a O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 a dospel k záveru, že nie je dôvodný.

Podľa § 7 ods. 1, 2, 3 O.s.p. v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. V občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci a rozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej samosprávy so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. Iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon.

Zo spisového materiálu predloženého Obvodným úradom životného prostredia Trnava Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že Obec Smolenice rozhodnutím - platobným výmerom, č. 18/2010 zo dňa 15. júla 2010 vyrubil žalobcovi poplatok za znečistenie ovzdušia prevádzkovateľa malého zdroja znečistenia na obdobie od 1. januára 2009 do 31. decembra 2009 v sume 33,53 eur. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že Obec Smolenice poplatok za znečistenie ovzdušia prevádzkovateľmi malých zdrojov znečistenia na území obce Smolenice vyrubila v zmysle VZN č. 14/2008, príloha č. 1, ktoré nadobudlo právoplatnosť 1. júna 2008. Proti uvedenému rozhodnutiu obce podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal výšku uloženého poplatku. Obecný úrad Smolenice so sprievodným listom zo dňa 1. decembra 2010 odvolanie žalobcu so spisovým materiálom postúpil Krajskému súdu v Trnave. Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 44Sp/36/2010-24 zo dňa 1. februára 2012 konanie zastavil s tým, že po právoplatnosti uznesenia bude vec postúpená Obvodnému úradu životného prostredia Trnava. Súčasne vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Uznesenie súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 6. marca 2012. Po právoplatnosti uvedeného uznesenia vec postúpil Obvodnému úradu životného prostredia Trnava. Obvodný úrad životného prostredia Trnava vec vrátil späť Krajskému súd v Trnave listom zo dňa 28. marca 2012, vysloviac nesúhlas s postúpením veci, s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3 Rkc 1/2008 zo dňa 28. októbra 2008 a na informáciu Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 1080/2005-6.1 zo dňa 7. septembra 2005, z ktorých vyplýva, že vo veci odvolania sa voči rozhodnutiam obcí podľa zákona č. 401/1998 Z. z. je príslušným odvolacím orgánom krajský súd. Krajský súd v Trnave listom zo dňa 5. decembra 2012 vrátil vec so spisom späť Obvodnému úradu životného prostredia Trnava s úpravou, aby obvodný úrad životného prostredia postupoval v zmysle § 8a O.s.p., nakoľko je tu predpoklad záporného kompetenčného konfliktu. Na základe uvedeného listu krajského súdu Obvodný úrad životného prostredia Trnava predložil vec Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie sporu o právomoc.

Zo skutkových zistení vyplýva, že predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia - platobného výmeru, obce, ktorým obec ako správny orgán 1. stupňa vyrubila právnickej osobe - žalobcovi, poplatok za znečistenie ovzdušia prevádzkovateľa malého zdroja znečistenia podľa zákona č. 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia, ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečistenie ovzdušia v znení neskorších predpisov a podľa VZN č. 14/2008 o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia prevádzkovateľmi malých zdrojov znečistenia na území obce Smolenice.

Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov účinného v čase vydania rozhodnutia obce dňa 15. júla 2010 ( ďalej len zákon č. 401/1998 Z. z.) o poplatku právnickej osoby a fyzickej osoby oprávnenej na podnikanie, ktorá prevádzkuje malý zdroj znečisťovania ovzdušia (ďalej len "prevádzkovateľ malého zdroja"), rozhoduje obec. ( § 28 písm. f/ zákona č. 478/2002 Z. z. v znení zákona č. 525/2003 Z. z. ).

Podľa § 1 ods. 1,2 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinného v čase vydania rozhodnutia obce dňa 15. júla 2010 ( ďalej len zákon č. 525/2003 Z. z.) orgány štátnej správy pre tvorbu a ochranu životného prostredia (ďalej len "starostlivosť o životné prostredie") sú: a) Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"), b) krajské úrady životného prostredia, c) obvodné úrady životného prostredia, d) Slovenská inšpekcia životného prostredia (ďalej len "inšpekcia"). Štátnu správu starostlivosti o životné prostredie vykonávajú obce v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi. (§ 16 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení zákona č. 139/2003 Z. z., zákon č. 223/2001 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 184/2002 Z. z. o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vodný zákon) v znení zákona č. 245/2003 Z. z., zákon č. 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov (zákon o ovzduší) v znení zákona č. 245/2003 Z. z., zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, zákon č. 139/2002 Z. z. o rybárstve v znení zákona č. 246/2003 Z. z., zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach.)

Podľa § 5 ods. 1, 2, 3 zákona č. 525/2003 Z. z. obvodný úrad životného prostredia v prvom stupni vykonáva štátnu správu starostlivosti o životné prostredie podľa osobitných predpisov. ( zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 127/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 223/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 151/2002 Z. z., zákon č. 184/2002 Z. z. v znení zákona č. 245/2003 Z. z., zákon č. 237/2002 Z. z., zákon č. 261/2002 Z. z., zákon č. 529/2002 Z. z. v znení zákona č. 245/2003 Z. z., zákon č. 543/2002 Z. z., zákon č. 139/2002 Z. z. v znení zákona č. 246/2003 Z. z., zákon č. 442/2002 Z. z.). Obvodný úrad životného prostredia, ktorý je bez právnej subjektivity organizačne začlenený do krajského úradu životného prostredia, v administratívnosprávnom konaní koná samostatne. Obvodný úrad životného prostredia plní ďalej tieto úlohy: a) vykonáva v druhom stupni štátnu správu starostlivosti o životné prostredie vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná obec, b) poskytuje obciam odbornú pomoc pri aplikácii právnych predpisov, podľa ktorých obec plní úlohy štátnej správy starostlivosti o životné prostredie, c) poskytuje obciam na požiadanie údaje o evidencii, ak ide o údaje, ktoré sa jej týkajú, d) kontroluje výkon štátnej správy starostlivosti o životné prostredie uskutočňovanej obcami, e) upozorňuje obce na nedostatky, ktoré zistí v ich činnosti pri výkone štátnej správy starostlivosti o životné prostredie, f) kontroluje výkon štátnej správy starostlivosti o životné prostredie v súlade s týmto zákonom, g) vykonáva štátny dozor vo veciach dosiahnutia cieľov štátnej environmentálnej politiky na miestnej úrovni akciami, na ktoré bola poskytnutá podpora z Environmentálneho fondu.

Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky v znení neskorších predpisov účinného v čase vydaniarozhodnutia obce dňa 15. júla 2010 ( ďalej len zákon č. 416/2001 Z. z.) tento zákon ustanovuje prechod pôsobností z ministerstiev, z krajských úradov a z okresných úradov na obce a na vyššie územné celky, ktorými sú podľa osobitného zákona samosprávne kraje, 1) v rozsahu a spôsobom ustanovenými v čl. II až XXI. Prechod pôsobností podľa odseku 1 na účely tohto zákona je prenesenie výkonu pôsobností štátnej správy na obce ( zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov) a samosprávne kraje a prechod pôsobností v rozsahu ustanovenom zákonom z orgánov štátnej správy do samosprávnej pôsobnosti obcí a samosprávnych krajov.

Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 416/2001 Z. z. obec a samosprávny kraj zabezpečujú plnenie svojich úloh (§ 2 a 3) z vlastných rozpočtov. Na prenesený výkon štátnej správy sa im poskytujú prostriedky štátneho rozpočtu podľa osobitného zákona. Ak zákon pri úprave pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku (samosprávneho kraja) neustanovuje, že ide o prenesený výkon pôsobnosti štátnej správy, platí, že ide o výkon samosprávnej pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku (samosprávneho kraja).

Podľa § 27 ods. 1, 2 zákona č. 137/2010 Z. z. o ovzduší, účinného ku dňu vydaného rozhodnutia obce dňa 15. júla 2010 ( ďalej len zákon č. 137/2010 Z. z.,) obec pri prenesenom výkone štátnej správy v oblasti ochrany ovzdušia: a) podieľa sa na vypracovaní a realizácii programu a integrovaného programu, b) kontroluje dodržiavanie povinností prevádzkovateľov malých zdrojov, c) vydáva súhlas pre malé zdroje podľa § 17 ods. 1 písm. a/, c/ a f/, d/ uloží prevádzkovateľovi malého zdroja opatrenia na nápravu, ak neplní povinnosti ustanovené týmto zákonom a všeobecne záväznými právnymi predpismi v oblasti ochrany ovzdušia, e) ukladá prevádzkovateľom malých zdrojov pokuty, f) môže nariadiť obmedzenie alebo zastavenie prevádzky malého zdroja, g) môže ustanoviť všeobecne záväzným nariadením zóny s obmedzením prevádzky mobilných zdrojov, h) určuje rozsah a požiadavky vedenia prevádzkovej evidencie malých zdrojov, i) nariadi zastavenie prevádzky malého zdroja, ak sa prevádzkuje bez súhlasu podľa § 17 ods. 1 písm. f/. Obec v súhlasoch podľa odseku 1 písm. c/ môže určiť podmienky prevádzkovania malých zdrojov. Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákona.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v danej súvislosti zdôrazňuje, že účelom každej právnej úpravy v konkrétnej oblasti verejnej správy je vytvoriť zákonný rámec verejným subjektívnym právam a verejným povinnostiam vyplývajúcich z verejnoprávnych vzťahov. Obsah verejných práv je preto jedným z kritérií legality verejnej správy. Súčasne dáva do pozornosti, že orgán, ktorému zákon zveril úlohy na danom úseku verejnej správy, túto funkciu plní v rozsahu zákonom určenom.

Z citovaných právnej úpravy vyplýva, že zákonodarca v právnej norme ustanovenej v § 2 ods. 2 zákona č. 401/1998 Z. z. zveril do právomoci obce konať a rozhodovať o poplatku právnickej osoby a fyzickej osoby oprávnenej na podnikanie, ktorá prevádzkuje malý zdroj znečisťovania ovzdušia s odkazom pod čiarou právnej normy na § 28 písm. f/ zákona č. 478/2002 Z. z. v znení zákona č. 525/2003 Z. z., ktorá právna norma bola s účinnosťou od 1. júna 2010 zrušená. Zákonodarca v § 1 ods. 2 zákona č. 525/2003 Z. z. ustanovil, že štátnu správu starostlivosti o životné prostredie vykonávajú obce v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi a súčasne pod čiarou právnej normy okrem inej právnej úpravy odkázal na zákon č. 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia, ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov. V právnej norme ustanovenej v § 5 ods. 2, 3 zákona č. 525/2003 Z. z. zákonodarca upravil pôsobnosť obvodného úradu životného prostredia tak, že okrem ďalších úloh vykonáva v 2. stupni štátnu správu starostlivosti o životné prostredie vo veciach, ktorých v správnom konaní v 1. stupni koná obec.

Z uvedenej právnej úpravy explicitne vyplýva, že pokiaľ obec koná a rozhoduje v správnom konaní v 1. stupni o poplatku právnickej osoby a fyzické osoby oprávnenej na podnikanie prevádzkujúcich malý zdroj znečisťovania ovzdušia, koná ako orgán štátnej správy na úseku starostlivosti o životné prostredie, keďže takáto právomoc jej vyplýva v zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 401/1998 Z. z. v spojení s § 1 ods. 2zákona č. 525/2003 Z. z. a v spojení s § 4 ods. 1, 2 zákona č. 416/2001 Z. z.. Pokiaľ obec ako orgán štátnej správy na úseku ochrany starostlivosti o životné prostredie rozhodnutím platobným výmerom vyrubila právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie prevádzkujúcich malý zdroj znečisťovania ovzdušia poplatok za znečistenie ovzdušia podľa zákona č. 478/2002 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z. z., príslušným na rozhodnutie o odvolaní proti takémuto rozhodnutiu obce, je obvodný úrad životného prostredia ako orgán vykonávajúcich štátnu správu na úseku starostlivosti o životné prostredie v 2. stupni v zmysle § 5 ods. 2, 3 písm. a/ zákona č.525/2003 Z. z..

Pokiaľ teda zo skutkových zistení vyplýva, že predmetom konania v danej veci je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia platobného výmeru č. 18/2010 zo dňa 15. júla 2010 vydaného obcou Smolenice, ktorým bol žalobcovi ako právnickej osobe vyrubený poplatok za znečistenie ovzdušia prevádzkovateľa malého zdroja znečistenia na obdobie od 1. januára 2009 do 31. decembra 2009 v sume 33,53 eur, príslušným orgánom štátnej správy na rozhodnutie o odvolaní žalobcu proti uvedenému rozhodnutiu obce je Obvodný úrad životného prostredia Trnava.

Najvyšší súd nemohol súhlasiť s námietkou Obvodného úradu životného prostredia Trnava, ktorou namietal nedostatok právomoci s odkazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3 Rkc 1/2008 zo dňa 28. októbra 2008 a informáciu Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 1080/2005-6.1 zo dňa 7. septembra 2005. Z obsahu informácie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky zo dňa 7. septembra 2005 vyplýva, že stanovisko Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky k právomoci obvodného úradu životného prostredia vychádza z názoru vysloveného Najvyšším súdom Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 3Rkc 1/2008, v ktorom rozhodnutí najvyšší súd posudzoval spor o právomoc medzi súdom a obvodným úradom životného prostredia. Najvyšší súd v danom prípade po oboznámení sa so stanoviskom Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky a s uvedeným rozhodnutím najvyššieho súdu vo veci sp. zn. 3 Rkc 1/2008 dospel k záveru, že najvyšší súd v uvedenej veci vyslovil svoj právny názor na základe iných skutkových okolností, ktoré boli posudzované na základe inej právnej úpravy.

Najvyšší súd nepovažoval sa správny názor Krajského súdu v Trnave vyslovený v uznesení č. k. 44Sp/36/2010- 24 zo dňa 1. februára 2012, ktorým zdôvodnil nedostatok právomoci súdu, s poukazom na § 27 ods. 1, písm. b/ zákona č.137/2010 Z. z.. Z právnej úpravy ustanovenej v § 27 ods. 1, písm. b/ zákona č.137/2010 Z. z vyplýva povinnosť obce pri prenesenom výkone štátnej správy kontrolovať dodržiavanie povinností prevádzkovateľov malých zdrojov. Zo skutkových zistení vyplýva, že obec v danej veci vyrubila žalobcovi poplatok za znečistenie ovzdušia prevádzkovateľa malého zdroja znečistenia podľa zákona č. 478/2002 Z. z., ktorým sa doplnil zákon č. 401/1998 Z. z. a preto aj jej právomoc ako orgánu štátnej správy na úseku starostlivosti o životné prostredie 1. stupňa bolo potrebné posudzovať v zmysle právnej úpravy ustanovenej v zákone č. 478/2002 Z. z., ktorým sa doplnil zákon č. 401/1998 Z. z. v znení účinnom ku dňu vydania rozhodnutia obce, t. j. 15. júla 2010 a právomoc odvolacieho orgánu oprávneného rozhodovať o odvolaní účastníka správneho konania proti jej rozhodnutiu bolo potrebné posudzovať v zmysle právnej úpravy ustanovenej v zákone č. 525/2003 Z. z. v znení účinnom v čase podania odvolania. Uvedené pochybenie Krajského súdu v Trnave však nemá za následok nezákonnosť jeho rozhodnutia, ktorým pre nedostatok právomoci konať a rozhodnúť o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného konanie zastavil s úpravou, že po právoplatnosti rozhodnutia bude vec postúpená Obvodnému úradu životného prostredia Trnava. Najvyšší súd Slovenskej republiky vychádzajúc zo skutkových okolností danej veci a právnych záverov vyplývajúcich z citovanej právnej úpravy dospel k záveru, že prejednanie a rozhodnutie o opravnom prostriedku žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného č. 18/2010 zo dňa 15. júla 2010 patrí do právomoci Obvodného úradu životného prostredia Trnava ako vecne a miestne príslušného orgánu štátnej správy, a preto najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.