Najvyšší súd  

6 Obo 99/2008

  Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v konkurznej veci úpadcu: D. T., spoločnosť s ručením obmedzeným J.X., K., IČO:X.,o žiadosti na vydanie výťažku oddelenému veriteľovi, na odvolanie veriteľa č. 20 – T. I. L., C. proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 15. mája 2008, č.k.: 5 K 184/2001-454, takto

r o z h o d o l:

Napadnuté uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 15. mája 2008, č.k.. 5 K 184/2001-454 sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a tomuto na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e:

Krajský súd v Košiciach uznesením z 15. mája 2008, č.k.. 5 K 184/2001-454 rozhodol tak, že vyslovil nesúhlas s vydaním výťažku veriteľovi č. 20 - T. I. L., C.

Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že správca konkurznej podstaty podaním z 5. mája 2008 súhlasil s vydaním výťažku pre veriteľa č. 20 vo výške 678 210,- Sk tak, ako je to špecifikované v tomto podaní. Prvostupňový súd konštatoval, že na prieskumom pojednávaní konanom 1. októbra 2001, správca konkurznej podstaty veriteľovi č. 20 pôvodne Fond národného majetku SR, Drieňová 27, Bratislava., t.č. T. I. L. so sídlom C., z celkovej prihlásenej sumy 44 402 384,- Sk, ktorú si prihlásil prihláškou zo 7. septembra 2001, uznal pohľadávku vo výške 17 323 000,- Sk ako pohľadávku 1. triedy, poprel pohľadávku vo výške 27 079 384,- Sk z dôvodov nepreukázanie jej výšky a z dôvodu nepreukázania existencie záložného práva, čo vyplýva zo zápisnice z prieskumného pojednávania. Veriteľ č. 20 bol poučený v zmysle ust. § 23 a § 24 ZKV na prieskumom pojednávaní, na základe čoho podal žalobu na Krajskom súde v Košiciach, ktorá bola vedená pod sp. zn. 17 Cb 1006/2001. Dňa 16. novembra 2001 Krajský súd v Košiciach uznesením zo 6. marca 2002, č.k.. 17 Cb 1006/2001-65 rozhodol tak, že konanie zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom podaním zo 4. marca 2002. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 3. apríla 2002.

Pri popretí poradia pohľadávky musí vždy návrh na určenie poradia podať veriteľ, ktorému sa poprelo poradie pohľadávky a rozhoduje o tom súd. Tým, že veriteľ č. 20 vzal žalobu zo 16. novembra 2001, ktorou si uplatnil právo na určenie pravosti prihlásenej pohľadávky vo výške 44 402 384,- Sk, ako aj určenia poradia pohľadávky späť, netrval na tom, aby súd rozhodol meritórne vo veci a určil, či pohľadávka, ktorú správca konkurznej podstaty poprel na prieskumnom pojednávaní má charakter pohľadávky s právom na oddelené uspokojenie podľa ust. § 28 ZKV, pripravil sa o to, aby súd o jeho nároku rozhodol. Dodatočné uznanie pohľadávky správcu konkurznej podstaty mimo súdneho sporu, ktorý bol vedený pod sp. zn.: 17 Cb 1006/2001, súd nemôže akceptovať, lebo takýto postup je v rozpore s ust. § 23 ods. 2 ZKV. Preto platí zaradenie pohľadávky správcom konkurznej podstaty v zmysle § 23 ods. 5 písm. c/ ZKV. Keďže veriteľ č. 20 nepreukázal, že je oddeleným veriteľom v zmysle ust. § 28 ZKV, súd nemohol vydať súhlas s vydaním výťažku zo speňažovania majetku úpadcu.

Proti tomuto uzneseniu podal veriteľ č. 20 odvolanie v zákonom stanovenej lehote a navrhol, aby ho odvolací súd zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Košiciach na opätovné prejednanie z týchto dôvodov: Späťvzatie žaloby vedenej v právnej veci právneho predchodcu veriteľa č. 20 (Fondu národného majetku SR) proti správcovi konkurznej podstaty úpadcu vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn.: 17 Cb 1006/2001 nemá pre posúdenie pravosti, výšky a poradia pohľadávky T.I.L., C. žiadny relevantný význam.

Dňa 1. októbra 2001 sa uskutočnilo prieskumné pojednávanie. V zápisnici z prieskumného pojednávania, ktorá je založená v konkurznom spise na č.l. 31-40 (táto bola odvolateľovi zaslaná správcom konkurznej podstaty), sa vo vzťahu k pohľadávke Fondu národného majetku SR, (teraz T.I.L., C.) uvádza, že správca konkurznej podstaty z uplatneného nároku 44 402 384,- Sk uznáva pohľadávku vo výške 17 323 000,- Sk v 1. triede, popiera sumu 27 079 384,-Sk z dôvodu nepreukázania jej výšky a popiera nárok na oddelené uspokojenie. Je potrebné doložiť doklady. Zástupkyňa bola poučená o postupe podľa § 23 ZKV. Za týmto textom nasleduje text: „Zmena uznaná v plnej výške 44 402 384,- Sk s nárokom na oddelené uspokojenie resp. z dôvodu preukázania existencie záložného práva.“ Zo zápisnice z prieskumného pojednávania nesporne vyplýva, že pohľadávka veriteľa č. 20 je uznaná v plnej výške s nárokom na oddelené uspokojenie, a preto je ju potrebné v zmysle § 23 ods. 1 ZKV pokladať za zistenú. Keďže bola pohľadávka veriteľa č. 20 zistená, nebol tu právny dôvod na podanie žaloby právneho predchodcu odvolateľa.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal odvolanie veriteľa č. 20 v zmysle ust. § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 písm. c/ OSP a dospel k názoru, že odvolaniu odvolateľa je treba vyhovieť. Podľa ust. § 23 ods. 1 ZKV pohľadávka sa pokladá sa zistenú, ak ju nepoprel správca ani žiaden z konkurzných veriteľov. Popretie pohľadávky úpadcom sa poznamenáva v zozname prihlášok, ale nemá pre zistenie pohľadávky význam.

Na preskúmanie prihlásených pohľadávok nariadi súd prieskumné pojednávanie (§ 21 ods. 1 ZKV). Podľa ust. § 21 ods. 3 ZKV výsledok prieskumného pojednávania sa zapíše do zoznamu prihlášok predloženého správcom a takto upravený zoznam tvorí súčasť zápisnice o prieskumnom pojednávaní, veriteľom na ich žiadosť súd vydá výpis. Odvolateľ k odvolaniu predložil odpis „Zápisnice o prieskumnom pojednávaní“ sp. zn.: 5 K 184/01-31 z 1. októbra 2001. Pri veriteľovi č. 20 – Fondu národného majetku SR, Bratislava je doslovne uvedené: „Správca z uplatneného nároku 44 402 384,- Sk uznáva pohľadávku vo výške 17 323 000,- Sk v 1. tr., popiera sumu 27 079 384,- Sk z dôvodu nepreukázania jej výšky a popiera nárok na oddelené uspokojenie. Je potrebné doložiť doklady.“ Zástupkyňa veriteľa bola poučená o postupe podľa § 23 ZKV. Zmena – uznaná v plnej výške 44 402 384,- Sk s nárokom na oddelené uspokojenie z dôvodu preukázania existencie záložného práva. Odvolací súd z vyššie predloženej kópie zápisnice z prieskumného pojednávania predloženej odvolateľom konštatoval, že prvostupňový súd v napadnutom uznesení sa odvoláva na zápisnicu z prieskumného pojednávania, táto sa má opierať o evidenčný list veriteľa č. 20 založený v spise, pričom odvolateľom predložená kópia zápisnice z prieskumného pojednávania sa neodvoláva na evidenčný list.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h/ OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 3 OSP). Úlohou súdu prvého stupňa bude v novom konaní zistiť od bývalého správcu konkurznej podstaty JUDr. J. J. okolnosti pri preskúmavaní pohľadávky veriteľa č. 20, či skutočne na prieskumnom pojednávaní došlo po poučení veriteľa č. 20 k uznaniu celej prihlásenej pohľadávky veriteľa č. 20 a následne prihliadnuc k tomuto zisteniu opätovne rozhodol o vydaní výťažku veriteľovi č. 20

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 30. júna 2008

JUDr. Anna Marková, v.r.

  predsedníčka senátu