Najvyšší súd  

6 Obo 97/2009

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v konkurznej veci úpadcu: P.Č., a.s., IČO: X., o prerušení konania, na odvolanie JUDr. J.J.H., bývalého správcu konkurznej podstaty úpadcu P.Č., a.s. proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 29. júna 2009, č. k. 46- 24K 193/99-3646, takto

r o z h o d o l:

Napadnuté uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 29. júna 2009, č. k. 46-24K 193/99-3646 sa p o t v r d z u j e.

O d ô v o d n e n i e:

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 29. júna 2009, č. k. 46-24K 193/99-3646 konanie prerušil.

Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že SKP JUDr. V.O. podaním z 19. novembra 2007 navrhla prerušenie konania a postúpenie veci na rozhodnutie Ústavnému súdu Slovenskej republiky.

Návrh odôvodnila tým, že si v konečnej správe o speňažovaní majetku konkurznej podstaty a o vyúčtovaní odmeny a výdavkov SKP, predloženej súdu 10. októbra 2007, vyúčtovala odmenu správcu konkurznej podstaty vo výške 10% zo základu 175 740 214 Sk čiastkou 17 574 021 Sk. Odmenu si vyúčtovala podľa § 7 vyhl. č. 493/1991 Zb. v znení vyhl. č. 21/1998 Z. z. účinnej v čase vyhlásenia konkurzu na úpadcu P.Č., a.s. Tento bol vyhlásený 29. septembra 1999 uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 46-24K 193/99.

V priebehu konania bol vyhl. č. 389/2001 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť 29. septembra 2001, zmenený spôsob výpočtu odmeny SKP (§ 7).

V prechodných ustanoveniach vyhl. č. 398/2001 Z. z. (§ 11c) je ustanovené, že nový spôsob výpočtu odmeny správcu sa použije aj na tie konania, v ktorých bol konkurz vyhlásený pred jej účinnosťou, v ktorých k 8. októbru 2001 nebolo skončené prieskumné pojednávanie.

Výpočet odmeny podľa novelizácie vykonávacieho predpisu predstavuje zníženie odmeny SKP približne o 14 mil. Sk.

Správkyňa konkurznej podstaty argumentovala tým, že základným predpokladom právnej istoty v oblasti aplikácie práva je poznateľnosť právnej normy a predvídateľnosť právnej normy, resp. poznateľnosť právneho stavu a predvídateľnosť právnych následkov. Súd na základe uvedeného návrhu SKP nerozhodol o celej konečnej správe, ale len o jej časti bez rozhodnutia o odmene a výdavkov správcu a následne rozvrhovým uznesením, č. k. 46-24K 193/99-3509 rozhodol o časti rozvrhu výťažku zo speňaženia konkurznej podstaty.

Súd pred rozhodnutím o odmene správcu dospel k záveru, že § 11c vyhl. č. 493/1991 Zb., ktorá bola zrušená zákonom č. 7/2005 Z. z., avšak podľa tohto predpisu zostala v účinnosti pre konania začaté do 1. januára 2006, nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. To znamená, že bola splnená podmienka na prerušenie konania podľa cit. § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p.

Preto prvostupňový súd prerušil konanie.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie bývalý správca konkurznej podstaty JUDr. J.J.H. v zákonom stanovenej lehote.

V odvolaní uviedol, že uznesenie neobsahuje dôvodovú časť, ktorá by aspoň skúsila vysvetliť zrejmé neodôvodnené aj doterajšie prieťahy v danom konkurznom konaní, pokiaľ speňažovanie podstatnej časti nim prinavráteného majetku do konkurznej podstaty trvalo od jeho nezákonného „odídenia“ viac ako sedem rokov.

Preto navrhol v odvolacom konaní preskúmať dôvody prerušenia konania, resp. o tieto napadnuté uznesenie doplniť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) prejednal odvolanie bývalého správcu konkurznej podstaty podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k názoru, že odvolaniu odvolateľa nie je možné vyhovieť.

Odvolací súd skôr ako pristúpil k vecnému prejednaniu odvolania odvolateľa, skúmal, či tento je oprávnený podať v predmetnej veci odvolanie.

Správca konkurznej podstaty, ako aj bývalý správca konkurznej podstaty, nie je účastníkom konkurzného konania, keďže účastníci konkurzného konania sú jasne definovaní v ust. § 7 ZKV. Správca konkurznej podstaty, resp. bývalý správca konkurznej podstaty je osobou na konkurznom konaní zúčastnenou, pričom v postavení účastníka môže byť iba v prípade, keď by sa rozhodovalo o jeho právach. Za takéto právo je potrebné považovať i právo na odmenu správcu konkurznej podstaty, pretože výdavky a odmena správcu konkurznej podstaty sú pohľadávkami proti podstate (§ 31 ZKV).

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa sa týka pohľadávky proti podstate - odmeny SKP, teda dotýka sa práv správcu konkurznej podstaty.

Preto odvolací súd dospel k záveru, že odvolateľ je osobou oprávnenou na podanie odvolania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní napadnutého uznesenia konštatoval, že predmetné uznesenie je riadne odôvodnené, t. j. sú v ňom uvedené dôvody, pre ktoré súd prvého stupňa prerušil konanie.

Preto odvolanie odvolateľa považoval za nedôvodné a v súlade s ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

P o u č e n i e:   Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 30. septembra 2009

JUDr. Anna Marková, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.