Najvyšší súd 6 Obo 96/2008 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Markovej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Dariny Ličkovej v právnej veci žalobcu: A. s.r.o., P.R., IČO: X. (pôvodne JUDr. V., nar. X., L.V.) proti žalovanej: JUDr. V., P.B., správkyňa konkurznej podstaty úpadcu S.R.D., IČO: X., zastúpenej advokátom Mgr. R., R.D., o určenie pravosti pohľadávky vo výške 1 728 605,-- Sk, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 11.marca 2008, č.k. 52Cbi/60/2006-Pú-168, takto
r o z h o d o l:
Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 11. marca 2008, č.k. 52Cbi/60/2006- Pú-168 sa p o t v r d z u j e.
Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozhodnutím zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia v zmysle § 23 ods. 2 zákona o konkurze a vyrovnaní, že jeho pohľadávka uplatnená v konkurznom konaní prihláškou vo výške 1 728 605,-- Sk je nesporná a zistená so zaradením ako pohľadávka prvej triedy. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov konania vo výške 24 290,-- Sk.
Súd prvého stupňa rozhodol tak na základe nasledovného zisteného skutkového stavu a odôvodnenia.
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 46 K 56/2005 vyhlásil 6. decembra 2005 konkurz na obchodnú spoločnosť S., s.r.o. D. a za správkyňu konkurznej podstaty ustanovil JUDr. V.. Z obsahu konkurznej prihlášky súd zistil, že pôvodná žalobkyňa prihlásila do konkurzu peňažnú pohľadávku voči úpadcovi vo výške 1 728 605,-- Sk, ktorá bola správkyňou konkurznej podstaty v celom rozsahu popretá.
Ing. A. ako objednávateľka uzavrela so S., s.r.o., D. ako zhotoviteľom zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola realizácia stavebných prác na stavbe „Stavebné úpravy a príprava objektu S.R.“ v zmysle projektovej dokumentácie spracovanej projektantom a výkazu výmer oceneného zhotoviteľom, rozdelená na jednotlivé časti. V zmluve boli jednotlivé časti presne vyšpecifikované. Zmluva bola uzavretá dňa 3. júna 2004. Ing. A. uzavrela 1. decembra 2003 ako prenajímateľka zmluvu o nájme nebytových priestorov s nájomcom spoločnosťou D., spol. s.r.o. S.. Dodatkom č. 1 z 15. júna 2004 boli dohodnuté sankcie pre prípad, že by nebol predmet nájmu odovzdaný zo strany prenajímateľa v dohodnutej lehote. Žalobkyňa predložila súdu výpočet výšky ušlého nájomného a zmluvnej pokuty dohodnutých účastníkmi v predmetnej zmluve a jej dodatku. Žalobkyňa ďalej predložila dodatok č. 1 k zmluve o nájme nebytových priestorov, uzavretý medzi prenajímateľom Ing. A. a nájomcom D., s.r.o. B. z 15. januára 2004. Súd mal k dispozícii zmluvu o postúpení pohľadávok uzatvorenú medzi Ing. A. ako postupcom a JUDr. V. ako postupníkom, ktorej predmetom boli pohľadávky vo vlastníctve postupcu voči dlžníkovi S., s.r.o. D. vo výške 1 728 605,-- Sk.
V zmysle § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinnosti bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
V zmysle § 376 Obchodného zákonníka poškodená strana nemá nárok na náhradu škody, ak nesplnenie povinnosti povinnej strany bolo spôsobené konaním poškodenej strany alebo nedostatkom súčinnosti, na ktorú bola poškodená strana povinná.
Z predloženej časti stavebného denníka, ktorý do spisu doložila žalovaná, súd zistil, že k omeškaniu na stavbe zo strany zhotoviteľa, t.j. úpadcu, došlo nie vlastnou vinou, ale vinou objednávateľa, t.j. žalobkyne, o čom svedčia zápisy v stavebnom denníku, ktoré má súd k dispozícii. Žalovaná tieto zápisy zo stavebného denníka podrobne rozpísala do svojho písomného vyjadrenia z 5. októbra 2007, ku ktorému mala zaujať stanovisko na žiadosť súdu pôvodná žalobkyňa JUDr. V., ktorá tak neurobila a neurobil tak ani žalobca A, s.r.o.. V prípade, že skutočnosti uvádzané v stavebnom denníku nespôsobili podľa žalobkyne omeškanie na stavebných prácach, ktoré spôsobila ona ako objednávateľka, mohla tieto skutočnosti súdu vyvrátiť.
Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že by jej vznikol zo strany úpadcu nárok na náhradu škody vo výške 1 728 605,-- Sk. Nepreukázala, že by za takúto škodu bol úpadca zodpovedný. Na základe dôkazov, ktoré mal súd k dispozícii, dospel k záveru, že nárok žalobkyne nie je dôvodný a žalobu v celom rozsahu zamietol. Ďalej uviedol, že žalovaná správne podotkla a poukázala aj na skutočnosť, že predmetom zmluvy o postúpení pohľadávok zo 6. októbra 2005 boli ušlý nájom, zmluvná pokuta, nie však náhrada škody, ktorá náhrada škody bola uplatnená už konkurznou prihláškou, ako aj predmetnou incidenčnou žalobou. Súd poukazuje na to, že žalobkyňa nijakým spôsobom nepreukázala, že by musela uhradiť subjektom, s ktorými mala uzavreté zmluvy o prenájme zmluvnú pokutu tak, ako to uvádzala v žalobe. Pri zamietnutí žaloby vychádzal súd aj z výpovedí svedkov, ktorí potvrdili, že samotná objednávateľka, t.j. žalobkyňa porušila svoje povinnosti, ktoré spôsobili omeškanie v realizácii stavby. Súd mal za to, že aj v zmysle vyššie citovaných ustanovení Obchodného zákonníka nemá žalobkyňa právo na náhradu škody, nakoľko došlo z jej strany k nesplneniu povinností, ktoré jej vyplývali zo zmluvy o dielo.
O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. v prospech žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia
Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie. Namietala, že súd nezistil riadne skutkový stav a svojim postupom jej odňal možnosť riadne uplatňovať svoje nároky a vyvracať tvrdenia žalovaného. Žalobkyňa síce niekoľkokrát ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaniach, nakoľko jediná spoločníčka a jediná konateľka žalobkyne Ing. A. bola v čase pojednávaní práceneschopná. Aj keď konateľka súd žiadala, aby bolo pojednávanie odročené, lebo má eminentný záujem zúčastniť sa na pojednávaní, súd pojednávanie neodročil a pojednával v neprítomnosti žalobkyne. Svoj postup odôvodnila tým, že sa jedná o rovnaký dôvod žiadosti o odročenie a doklady sú podpísané tým istým lekárom. Nie je ani možné v takom krátkom období zmeniť niekoľkokrát ošetrujúceho lekára. Doklady o práceneschopnosti podpisuje ošetrujúci lekár a všetky tri pojednávania boli vytýčené v období jeden a pol mesiaca. Ďalej namietala, že žalobkyňa sa nemohla zúčastniť na pojednávaní pre práceneschopnosť a súd tým, že pojednával v jej neprítomnosti, znemožnil jej brániť svoje uplatnené práva na súde.
Ďalej namietala, že závery súdu vo veci samej sú v rozpore so skutočnosťou, ako aj v rozpore s vykonaným dokazovaním. Poprela, že by žalovaný nemal včas k dispozícii projektovú dokumentáciu. Projektová dokumentácia - realizačná bola žalovanému odovzdaná kompletná už pri ponukovom konaní, čo bolo potvrdené svedeckou výpoveďou. Jej prevzatie potvrdil aj žalovaný podpisom na zmluve o dielo a zápisom v stavebnom denníku. V odôvodnení rozsudku súd prehliada výpoveď lng. T. z 15. mája 2007, ktorá bola predvolaná ako svedkyňa a svedka Ing. M. - zhotoviteľa realizačnej projektovej dokumentácie a jednostranne uvádza len tvrdenia a poukazy žalovaného. Podľa všetkých okolností prípadu, žalovaný ani nemal záujem zhotoviť dielo. Podľa zmluvy o dielo mal vyhotoviť harmonogram výstavby do 7 dní od podpísania zmluvy o dielo. Uvedená zmluva bola podpísaná 3. júna 2004, teda žalovaný mal do 11. júna 2004 odovzdať žalobcovi harmonogram, aby bolo určené v akých dátumoch sa má žalobca pripraviť na súčinnosť. Žalobkyňa vôbec nevyhotovila harmonogram výstavby. Nie je možné uvažovať, že žalobkyňa neposkytla súčinnosť so subdodávateľmi. Podľa čl. III. ods. 3 bod 3.4 zmluvy o dielo, žalovaný mal zaisťovať dodávku materiálu, prác a koordinovať prácu so subdodávateľmi až do úplného ukončenia diela. Žalobkyňa v zmluve o dielo bola objednávateľom a nie zhotoviteľom. Aj keď bol zhotoviteľom žalovaný, prakticky zhotovenie celého diela zabezpečila za neho žalobkyňa. Bol k tomu nútený skutočnosťou, že mal uzavreté nájomné zmluvy a nájomcovia sa dožadovali prenajatých priestorov. Keď žalovaný napr. počas 2 mesiacov nevykonal na diele žiadne práce, žalobca ich musel zabezpečiť cez náhradného zhotoviteľa. Pretože súd nedostatočne zistil skutkový stav a nesprávne posúdil vec, potom nesprávne rozhodol vo veci samej. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) prejednal vec v medziach odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a § 214 ods. 1 O.s.p a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
Odvolací súd na základe odvolania v prvom rade zisťoval, či súd prvého stupňa v prejednávanej veci porušil procesné predpisy.
Podľa obsahu spisu súd prvého stupňa vo veci samej nariadil viackrát pojednávanie, a to 6. februára 2007, 15. mája 2007, 9. októbra 2007, 29. januára 2008, 26. februára 2008 a 11. marca 2008, na ktorom vyhlásil rozsudok. Je pravdou, že žalobca zastúpený konateľkou Ing. A. na pojednávania konané 29. januára, 26. februára a 11. marca 2008 predložil v deň pojednávania veci ospravedlnenie s fotokópiou lekárskej správy, ale prvé dve pojednávania boli súdom odročené, lebo ospravedlnenia boli akceptované. Krajský súd pred zmenou v osobe žalobkyne podľa § 92 ods. 2 O.s.p. uznesením 27. novembra 2007 vykonal tri pojednávania. Na pojednávaní konanom 15. mája 2007 konateľka terajšieho žalobcu bola ako svedkyňa vypočutá, keďže bola zmluvnou stranou v prejednávanej veci, lebo ako fyzická osoba podnikateľa uzavrela so žalovaným 3.júna 2004 zmluvu o dielo. Pôvodnou žalobkyňou bola JUDr. V., bytom V., ktorej zmluvou o postúpení pohľadávok zo 6. októbra 2005 Ing. A. ako postupca postúpila peňažné pohľadávky v sume 1 728 605,-- Sk voči žalovanému vyplývajúce zo zmluvy o dielo.
Uznesením z 27. novembra 2007 novým žalobcom sa stala obchodná spoločnosť A., s.r.o. R., ktorému subjektu bola žalobou uplatnená pohľadávka, postúpená zmluvou z 2. novembra 2007. Jedinou spoločníčkou a konateľkou nového žalobcu bola Ing. T.. Zmenený žalobca týmto procesným úkonom súdu vstúpil do všetkých procesných aj hmotnoprávnych vzťahov pôvodného žalobcu, ktoré boli pred súdom prvého stupňa vykonané. Nebolo by hospodárne ani účelné, aby v dôsledku zmeny v osobe žalobcu v priebehu konania boli opäť vykonávané dôkazy v zmysle § 122 a nasl. O.s.p., ktoré už súd predtým na pojednávaniach vykonal. Súd prvého stupňa napriek tomu ešte trikrát predvolal účastníkov na pojednávanie, na ktoré sa konateľka žalobcu ospravedlnila.
Z uvedeného vyplýva, že súd prvého stupňa neporušil žiadne procesné práva žalobcu. Konateľka žalobcu bola pred súdom ako svedkyňa v prospech pôvodnej žalobkyne vypočutá a na tomto pojednávaní mohla uviesť skutočnosti aj dôkazy, ktoré podľa nej boli rozhodné v prejednávanej veci. V čase zmeny v osobe žalobcu súd už mal dokazovanie vykonané.
Pokiaľ ide o vec samú podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, aby na základe zisteného skutkového stavu o veci rozhodol.
V prejednávanej veci žalobca podal incidenčnú žalobu, pretože žalovaná poprela na prieskumnom pojednávaní prihlásenú pohľadávku v sume 1 728 605,-- Sk so zaradením pre prípad rozvrhu do prvej triedy.
Predmetná istina predstavuje náhradu škody vo forme ušlého zisku, ktorý by mohol žalobca získať za prenájom nebytových priestorov a vo forme skutočnej škody zaplatením zmluvnej pokuty zo zmlúv o prenájme nebytových priestorov.
Podľa špecifikácie prihlásenej pohľadávky ušlý zisk vyčíslil za dobu od 16. septembra 2004 do 31. júla 2005 a zmluvnú pokutu za dobu od 16. augusta 2004 do 31. júla 2005.
Žalobca svoj nárok odvodil zo zmluvy o dielo, ktorá bola uzavretá 3. júna 2004 medzi objednávateľkou, podnikateľkou na základe živnostenského oprávnenia Ing. A. - A., bytom M.R., IČO: X. a zhotoviteľom S., s.r.o., R.D.. Podľa článku IV. zmluvy sa zhotoviteľ zaviazal vykonať stavebné práce na objekte s názvom „Stavebné úpravy a prístavba objektu S.R.“ od začatia plnenia 4. júna 2004 a ukončiť plnenie jednotlivých častí predmetu zmluvy podľa článku III. zmluvy v termínoch 15., 31. augusta 2004, 15. septembra 2004 a 75 dní odo dňa začatia plnenia časti objektu „Prístavba - Nárožie na JZ strane objektu“, ktorý určí zhotoviteľovi písomne objednávateľ.
Je obvyklé, že dodacie lehoty sú zmluvnými stranami dohodnuté tak, aby za obvyklého vykonania stavebných prác boli objektívne zhotoviteľom dodržané. Pre prípad prerušenia prác z dôvodu chýb projektu, zmenami projektu zo strany objednávateľa, prípadne tretími osobami, mal zhotoviteľ nárok na posun dodacej lehoty o dobu, po ktorú boli práce na jednotlivých častiach diela prerušené (čl. IV. bod 4.3.).
Žalobca vznik škody odôvodnil tým, že zhotoviteľ porušil zmluvu omeškaním sa so splnením stavebných prác, a preto sa žalobca dostal do omeškania s plnením svojich povinností vyplývajúcich z uzavretých zmlúv o prenájme nebytových priestorov v objekte s tretími osobami.
Je nepochybné, že zhotoviteľ, terajší úpadca, svoju zmluvnú povinnosť dodať predmet zmluvy v dodacích lehotách uvedených v článku IV. bod č.4.1.2.1. nesplnil, teda porušil svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu vo vzťahu k času plnenia.
Žalovaná od počiatku namietala, že zhotoviteľ, úpadca, svoju zmluvnú povinnosť nesplnil z dôvodu na strane objednávateľky. Tvrdila, že objednávateľka včas neodovzdala stavenisko, nedodala úplnú schválenú projektovú dokumentáciu so všetkými zmenami a dodatkami, ktoré požadovala od zhotoviteľa vykonať a na čo sa v zmluve v článku IV. bod 4.1.1 zaviazal.
Zodpovednosť za omeškanie dlžníka, ako aj veriteľa, je objektívnou zodpovednosťou. Podľa § 365 Obchodného zákonníka dlžník nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže svoj záväzok plniť v dôsledku omeškania veriteľa. To znamená, že medzi omeškaním veriteľa a dlžníka musí byť vzájomná príčinná súvislosť.
Žalovaná na svoju obranu poukázala na zápisy v stavebnom denníku.
Podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) stavebný denník je dokument, ktorý je súčasťou dokumentácie uloženej na stavenisku; zaznamenávajú sa v ňom všetky podstatné udalosti, ktoré sa stali na stavenisku. Do stavebného denníka sa zapisujú všetky dôležité údaje o stavebných prácach, o vykonávaní štátneho stavebného dohľadu, štátneho dozoru, dozoru projektanta nad vykonávaním stavby a autorského dozoru a o iných činnostiach ovplyvňujúcich stavebné práce a priebeh výstavby.
Stavebný denník je teda „životopisom“ stavby a objektívnym dôkazom o podstatných udalostiach na stavenisku. Súd prvého stupňa sa so zápismi v stavebnom denníku oboznámil. Na žiadosť súdu boli zápisy zo stavebného denníka prepísané žalovanou v písomnom podaní z 5. októbra 2007 (č.l. 104 spisu). Jedná sa o zápisy vykonané v období od 8. júna 2004 do 12. januára 2005.
Podľa zmluvy o dielo objednávateľka sa zaviazala odovzdať zhotoviteľovi stavenisko a projektovú dokumentáciu v termíne 4. júna 2004. Podľa zápisu v stavebnom denníku stavenisko bolo odovzdané objednávateľkou 8. júna 2004. Dňa 17. júna 2004 je zápis o neuvoľnení staveniska pre prístavbu vo dvore. Z uvedeného je zrejmé, že objednávateľka sa dostala do omeškania s plnením zmluvnej povinnosti.
Žalovaná ďalej namietala, že objednávateľka zhotoviteľovi neposkytovala v priebehu stavebných prác potrebnú súčinnosť.
Zo zápisov v stavebnom denníku vyplýva, že na stavenisku sa vyskytlo viacero udalostí, ktoré bolo potrebné riešiť, a pre ktoré zhotoviteľ práce v dohodnutom termíne nemohol vykonať (napr. neúplná projektová dokumentácia, keď v časti statika sa nenachádzala schéma s popisom vzpier a nosníkov dôležitých pre búracie práce, zistený nesúlad skutočnej hĺbky spodnej hrany základov a projektovaných nových základov, zistenie rozdielu medzi osami nových stĺpov pre strop podľa projektu a skutočnosťou, nezhody v projektovej dokumentácii medzi časťami architekta a statika, zápis o prerušení prác pre nedodanie realizačnej projektovej dokumentácie, žiadaná prekládka kanalizácie a káblov, urgencia pokládky rozvodov v prístavbe, prerušenie prác na vnútorných omietkach z dôvodu výmeny všetkých okien na návrh objednávateľky, čo nebolo v projektovej dokumentácii, dodatočný návrh objednávateľky na zmenu konštrukčnej výšky prízemia s potrebou zmeny vo výstuži, atď.).
Konateľka žalovaného ako svedkyňa potvrdila, že úpadca upozorňoval na nedostatky vzniknuté v dokumentácii a s búracími prácami, privolala architekta a podľa jeho názoru tieto nedostatky boli neopodstatnené s tým, že vedúci stavby nevie čítať z projektovej dokumentácie. Ďalej okrem iného vypovedala, že v stavebnom denníku sa nenachádza žiaden záznam o prerušení prác z dôvodu na strane objednávateľky, že zo strany zhotoviteľa boli problémy počas celej realizácie diela (napríklad s výmenou strechy a strešnej krytiny). Stavbu napokon úpadca nedokončil a dokončila ju prostredníctvom iných firiem.
Svedok M., bytom O., ktorý bol zásobovačom úpadcu o.i. vypovedal, že objednávateľka si veľa prác priamo zabezpečovala, konkrétne ohľadne strechy, keď povedala, že na jej položenie má lacnejších pracovníkov.
Svedok Ing. K., bytom L., vedúci stavebnej výroby, poukázal na zápisy v stavebnom denníku s tým, že neustále dochádzalo k zmene projektovej dokumentácie. Realizačný projekt, ktorý bol daný objednávateľkou pred začatím stavby bol projektom pre stavebné povolenie, nešlo o projektovú dokumentáciu, ktorá mala byť už k samotnej stavbe a táto nebola ani vypracovaná architektom. Termín plnenia nebolo možné splniť, pretože bolo potrebných množstvo statických prác. Objednávateľkou požadované naviac práce boli vykonané a neboli predmetom písomných dodatkov, boli objednávateľkou zaplatené. Ďalej uviedol, že k odovzdaniu a prevzatiu diela nedošlo, lebo im to objednávateľka neumožnila, ako je to uvedené v stavebnom denníku.
Listom z 10. októbra 2007 (č.l. 115 spisu) bola žalobkyňa vyzvaná na zaujatie stanoviska k písomnému podaniu žalovaného z 5. októbra 2007, v ktorom vypísal záznamy zo stavebného denníka o porušení zmluvných povinností objednávateľky. Po tomto liste od pôvodnej žalobkyne došlo súdu ospravedlnenie žalobkyne o neúčasti na prejednaní veci 13. novembra 2007, žiadosť o zámenu v osobe žalobcu z dôvodu postúpenia pohľadávky z 20. novembra 2007 (č.l.131 spisu) a skôr spomínané tri ospravedlnenia na vytýčené pojednávania na prejednanie veci. Žalobkyňa na svoju obranu voči tvrdeniam žalovanej nepredložila žiaden písomný prejav ani písomné záznamy so stavebného denníka.
Odvolací súd za daného skutkového stavu súhlasil so záverom súdu prvého stupňa, že žalovaná ako povinná strana preukázala, že nesplnenie zmluvnej povinnosti zhotoviteľa, úpadcu, bolo spôsobené aj konaním objednávateľky. Žalobkyňa v konaní naviac ani nepreukázala a ani to netvrdila, že vyvinula úsilie na úpravu zmluvných vzťahov s tretími osobami, s nájomníkmi, ak zistila, že predmet nájmu v zmluvných lehotách nemôže dodržať, čím by mohla kvalifikovaným spôsobom preukázať predchádzanie vzniku škody. Je potrebné súhlasiť s názorom žalovanej, že pôvodná žalobkyňa, ani terajší žalobca nepreukázali vznik skutočnej škody. Nepreukázali, že tretím osobám zaplatili zmluvnú pokutu.
Spoluspôsobenie škody poškodeným podľa § 276 Obchodného zákonníka je liberačným dôvodom, kedy sa poškodenému nepriznáva nárok na náhradu škody.
Ak súd prvého stupňa žalobu o určenie pravosti prihlásenej pohľadávky zamietol, tak rozhodol vecne správne. Odvolací súd preto podľa § 219 O.s.p. napadnuté rozhodnutie potvrdil.
Žalovanej v odvolacom konaní trovy nevznikli, preto odvolací súd jej nepriznal náhradu trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 16. marca 2009
JUDr. Anna Marková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: M.