Najvyšší súd

6 Obo 80/2009

Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v konkurznej veci úpadcu: A. v konkurze, IČO: X., o schválenie konečnej správy o speňažení majetku z podstaty a o vyúčtovaní odmeny a výdavkov, na odvolanie konkurzného veriteľa RNDr. J., bytom K.T., teraz bytom RR.V.Č., proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 19. mája 2009, č. k. 6 K 30/99-1550, takto

r o z h o d o l:

Napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 19. mája 2009, č. k. 6 K 30/99-1550 sa p o t v r d z u j e.

O d ô v o d n e n i e:

Krajský súd v Bratislave napadnutým uznesením schválil konečnú správu o speňažení majetku z podstaty a o vyúčtovaní odmeny a výdavkov, predloženú správcom konkurznej podstaty JUDr. D.N. 6. februára 2009.

V odôvodnení uviedol, že voči konečnej správe boli podané námietky konkurzným veriteľom S., a.s. 6. marca 2009. Dňa 9. apríla 2009 boli predmetné námietky vzaté konkurzným veriteľom v celom rozsahu späť. Preto súd poukazom na ustanovenie § 29 ods. 3 zákona o konkurze a vyrovnaní č. 328/1991 Zb. v znení neskorších predpisov konečnú správu schválil.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie konkurzný veriteľ RNDr. J., trvale bytom K.T., teraz bytom R.V.Č.. Žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V odvolaní uviedol, že 17. marca 2009 uplatnil u správcu konkurznej podstaty nároky na zaplatenie mzdy podľa § 31 ods. 3 zákona o konkurze a vyrovnaní (ďalej len ZKV) v sume 82 733,28 Eur, ktorých splatnosť nastala po vyhlásení konkurzu a ktoré podľa § 31 ods. 1 ZKV možno uspokojiť kedykoľvek počas konkurzu. V konečnej správe nie sú uvedené ani jeho ďalšie pracovné nároky podľa § 31 ods. 3 ZKV, ktorých splatnosť nastala pred vyhlásením konkurzu a ktoré prihlásil podľa § 20 ZKV. V konečnej správe jeho prihlásené pohľadávky v sume 581 077,04 Sk správca zaradil ako pohľadávky IV. triedy, ktoré vzhľadom na výšku získaných peňažných prostriedkov nebudú uspokojené. Ďalej uviedol, že o pravosti, výške a poradí jeho pohľadávok sa vedie spor na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 8 Cbi 48/05. Tvrdí, že súd prvého stupňa rozhodol v rozpore so ZKV, keď schválil konečnú správu bez toho, aby bola doplnená o jeho pracovné nároky.

K odvolaniu sa vyjadril správca konkurznej podstaty úpadcu JUDr. D.N. a žiadal napadnuté uznesenie potvrdiť. Uviedol, že odvolateľ si prihlásil pohľadávku v sume 581 077,04 Sk ako pohľadávku prvej triedy. Pohľadávku si uplatnil z titulu náhrady škody, vzniknutej neplatným vylúčením z družstva v sume 508 658 Sk, škôd vzniknutých nemožnosťou odkúpenia naturálnych požitkov vo výške 46 985 Sk a náhrady za nevyčerpanú dovolenku v sume 1 424,32 Sk aj s úrokmi z omeškania. Na prieskumnom pojednávaní správcom bola uznaná pohľadávka za nevyčerpanú dovolenku v sume 4 362,70 Sk, v súlade s rozhodnutím Okresného súdu Dunajská Streda, sp. zn. 6 C 13/92 a zaradil ju do štvrtej triedy. Pohľadávka v sume 576 893,04 Sk bola popretá, lebo spor vedený na Okresnom súde Dunajská Streda nebol ukončený a veriteľ nepreukázal opodstatnenosť svojich nárokov. Krajský súd v Bratislave o incidenčnom spore o určenie pravosti predmetnej pohľadávky rozhodol rozsudkom 8. decembra 2006, č. k. 8 Cbsi 48/05-105 tak, že žalobu zamietol a na odvolanie žalobcu Najvyšší súd SR napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa. Následne si odvolateľ uplatnil ďalšiu náhradu mzdy do 31. marca 2009 v celkovej výške 82 733,28 Eur, ktorú správca neuznal ako oprávnený nárok.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) prejednal odvolanie podľa § 212 ods.1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods.2 O.s.p. a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

Ustanovenie § 29 zákona o konkurze a vyrovnaní č. 328/1991 Zb. v platnom znení (ďalej len ZKV) ukladá správcovi konkurznej podstaty povinnosť po speňažení celej konkurznej podstaty a po prípadnom vylúčení nevymožiteľných pohľadávok a nepredajných vecí podať konkurznému súdu konečnú správu o speňažení majetku a vyúčtovaní odmeny a výdavkov. Zákon nepredpisuje žiadne obsahové náležitosti pre konečnú správu. Je preto vecou súdu, aby dal pokyny správcovi konkurznej podstaty, ako má konečnú správu zostaviť. V podstate by mala obsahovať súpis celého majetku patriaceho do konkurznej podstaty, jeho ocenenie, musí byť z nej zrejmé, aký výťažok správca z konkurznej podstaty dosiahol a aký príjem získal inou činnosťou, lebo takéto členenie je potrebné pre výpočet odmeny správcu konkurznej podstaty. Správca v konečnej správe musí ďalej vyčísliť všetky výdavky, ktoré správcovi vznikli počas konkurzu v súvislosti s udržiavaním, správou a speňažovaním konkurznej podstaty. V prejednávanej veci konečná správa, vypracovaná správcom konkurznej podstaty JUDr. D.N. 31. januára 2009, obsahuje uvedené náležitosti. Konkurzný veriteľ - S., a.s. ako jediný konkurzný veriteľ podal námietky proti konečnej správe a aj tie napokon vzal späť. Odvolateľ námietky nepodal. Súd prvého stupňa postupoval v súlade s ustanovením § 29 ZKV a konečnú správu schválil.  

Z uvedeného dôvodu je rozhodnutie súdu prvého stupňa vecne správne, preto odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

P o u č e n i e:   Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

V Bratislave 24. augusta 2009

JUDr. Anna Marková, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.