Najvyšší súd 6 Obo 7/2009 Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Markovej a členiek senátu JUDr. Dariny Ličkovej a JUDr. Júlie Horskej, v právnej veci žalobcu: B., s.r.o., J.B., IČO: X. proti žalovanému: Mgr. P., H., V., o 939 802,50,-- Sk s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 21. septembra 2007, č.k. 3 Cb 3/07-894, takto

r o z h o d o l:

Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 21. septembra 2007, č.k. 3 Cb 3/07-894, sa p o t v r d z u j e.

Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e:

Krajský súd rozsudkom z 21. septembra 2007, č.k. 3 Cb 3/07-894 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 939 802,50,-- Sk spolu s 24% úrokom od 1. júla 1995 do zaplatenia, ako aj uhradiť žalobcovi trovy konania v sume 37 592,-- Sk.

Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že žalobca S., a.s. B. si žalobou došlou 25. septembra 1995 na Okresný súd v Senici uplatnil právo na zaplatenie 939 802,50,-- Sk s prísl. z titulu plnenia úverovej zmluvy č. 39/1992 z 21. januára 1992, uzatvorenej medzi sporovými stranami podľa ust. § 497 a nasl. Obch. zákonníka.

Podľa čl. 11 úverovej zmluvy bolo dohodnuté, že v prípade nedodržania zmluvných podmienok má žalobca možnosť úverovú zmluvu vypovedať a žiadať vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov. Žalovaný úver nesplácal, napriek viacerým výzvam a rokovaniam o dodržiavaní dohodnutých zmluvných podmienok.

Z tohto dôvodu žalobca vypovedal úverovú zmluvu.

Okresný súd Senica vydal platobný rozkaz 25. januára 1996, sp.zn. 13 Rob 988/95, žalovaný podal 17. apríla 1996 odpor proti platobnému rozkazu, ktorý neprevzal, s tým, že žalobca zbytočne „natiahol“ výšku úrokov nedodržaním dohody o poskytnutí písomného súhlasu s odpredajom založených nehnuteľností.

Uznesením z 28. februára 1996 Okresný súd Senica zrušil platobný rozkaz z 25. januára 1996, sp.zn. 13 Rob 988/95 podľa ust. § 173 ods. 2 O.s.p. a nariadil pojednávanie na 29. septembra 1999, 14. februára 2001, 3. októbra 2001, 28. novembra 2002, 4. februára 2003, ako i na 10. júna 2003, ktorých sa žalovaný bez ospravedlnenia nezúčastnil.

Okresný súd v Senici uznesením z 12. marca 2003 pripustil zmenu žaloby a uznesením z 5. januára 2004 pripustil, aby do konania namiesto žalobcu vstúpil B., s.r.o. B..

Následne Okresný súd Senica podľa ust. § 9 ods. 3 písm. b) bod n/ O.s.p. postúpil vec Krajskému súdu v Bratislave.

Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní 21. septembra 2007 neospravedlnil, pričom podaním z 31. augusta 2007 namietol písomné premlčanie.

Prvostupňový súd z predložených dokladov zistil, že predmetom sporu zostáva úhrada úveru 939 802,50,-- Sk spolu s 24% úrokom od 1. júna 1995 do zaplatenia. Žalobca preukázal, že podľa úverovej zmluvy č. 39/1992 z 21. januára 1992 poskytol žalovanému, podnikajúcim pod obchodným menom P.H.A., úver v sume 780 000 Kčs s úrokovou sadzbou 16,5%. Sankčná úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 30,0% a zmluvná pokuta v sadzbe 13,5%. Zmluva bola uzatvorená dňa 21. januára 1992, žaloba bola podaná 3. októbra 1995, t.j. v čase, kedy nedošlo k premlčaniu záväzku v zmysle ust. § 397 Obch. zák. Tvrdenie žalovaného, že úver splatila p. Š. (istinu aj úrok z úverovej zmluvy) dokonca dva razy, nebolo v konaní preukázané.

Súd prvého stupňa dospel k názoru, že právny nárok žalobcu podľa ust. § 497 a nasl. Obch. zákonníka bol žalobcom preukázaný, vrátane 24% úroku od 1. júna 1995, a preto žalobe žalobcu vyhovel.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal ich náhradu úspešnému účastníkovi, t.j. žalobcovi.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a nepriznať účastníkom náhradu trov konania z týchto dôvodov:

V predmetnej veci ide o nezákonné a neregulárne konanie, pričom odvolateľ má zato, že sudkyňa, samosudkyňa je vecne nepríslušná. Taktiež poukázal na vady konania (krádež dokumentov), nevieryhodnosť svedkov a dôkazných prostriedkov, neúčasť záložných veriteľov, neplatnosť a prokludovanie obchodnej veci so zánikom všetkých práv jej účastníkov, zvlášť veriteľov. Odvolateľ poukázal aj na to, že v predvolaní na 21. septembra 2007 nebol dostatočne poučený.

Žalovaný - odvolateľ taktiež uviedol ďalšie skutočnosti, ktoré však s meritom veci nesúvisia, pričom svoje odvolania ešte ďalšími podaniami dopĺňal ako prílohami k odvolaniu.

Žalobca sa písomne k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) prejednal odvolanie žalovaného podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a následne dospel k názoru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.

Žalovaný v odvolaní namietol neplatnosť úverovej zmluvy č. 39/1992 z 21. januára 1992 a prekludovanie práv z tejto zmluvy vyplývajúcich pre žalobcu.

Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom prvostupňového súdu, že právo žalobcu bolo uplatnené v zákonom stanovenej lehote v súlade s ust. § 397 Obch. zák., t.j. v čase, kedy nedošlo k premlčaniu záväzku žalovaného, keďže úverová zmluva bola uzatvorená na dobu do 31. decembra 1995, pričom žalobca podal žalobu 3. októbra 1995.

Odvolateľ namietal vecnú nepríslušnosť sudkyne - samosudkyne Krajského súdu v Bratislave na prejednanie veci.

Žalobca si žalobou uplatnil svoje právo na zaplatenie nesplateného úveru 3. októbra 1995 na Okresnom súde Senica.

Podľa ust. § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Ak v konkrétnej veci nie sú splnené procesné podmienky, takéto konanie vykazuje nedostatky, ktoré rozlišujeme na odstrániteľné a neodstrániteľné.

Nedostatok príslušnosti súdu - vecnej je odstrániteľný nedostatok.

Okresný súd v Senici preto postupoval správne, keď zistil tento odstrániteľný nedostatok príslušnosti súdu a následne ho odstránil postúpením veci vecne príslušnému súdu, t.j. Krajskému súdu v Bratislave.

Krajský súd v Bratislave s postúpením veci nesúhlasil, a preto o správnosti, resp. nesprávnosti postupu Okresného súdu Senica rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 31. mája 2007, sp.zn. 1 Ndob 17/2007 tak, že za miestne a vecne príslušný súd v predmetnej veci určil Krajský súd v Bratislave podľa ust. § 11 ods. 1, § 9 ods. 3 písm. b) bod n? O.s.p., a to podľa Občianskeho právneho poriadku, platného k 3. októbru 1995.

Odvolací súd preto k námietke žalovaného nemohol prihliadnuť, keďže je nedôvodná.

Žalovaný poukázal na predvolanie Krajského súdu v Bratislave na pojednávanie konané 21. septembra 2007, ktoré neobsahuje náležité poučenie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal „predvolanie“ (č.l. 880) a konštatoval, že „poučenie“ obsahuje náležitosti podľa O.s.p., t.j. obsahuje poučenie o možnosti vznesenia námietky zaujatosti o tom, že je povinný predložiť dôkazy (§ 120 ods. 4 O.s.p.).

Odvolací súd preto ani k tejto námietke odvolateľa - žalovaného nemohol z dôvodu jej neopodstatnenosti prihliadnuť.

Žalovaný namietal aj súdne konanie ako také a požiadal, aby žalobca súhlasil s návrhom na spoločné mediačné konanie.

Žalobca ako dominus litis disponuje s návrhom - žalobou a nemožno ho nútiť, aby prijal návrh žalovaného na spoločné mediačné konanie. Toto nemôže urobiť ani súd, keďže sporové strany si v zmluve o úvere nedohodli takýto spôsob riešenia prípadných sporov v čase uzatvorenia zmluvy.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, t.j. že žalovaný v konaní nepreukázal splnenie svojho záväzku zaplatiť 939 802,50,-- Sk s prísl. žalobcovi, pričom žalobca v konaní preukázal opodstatnenosť svojho nároku, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa ust. § 219 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., a to podľa úspechu účastníkov v odvolaní.

Žalobca, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, si trovy odvolacieho konania neuplatnil a tieto mu ani nevznikli, a preto odvolací súd mu ich náhradu nepriznal.

P o u č e n i e:   Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 19. februára 2009

JUDr. Anna Marková, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.