Najvyšší súd
6 Obo 45/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Mgr. M.K. – súdneho exekútora, Exekútorský úrad J. t.93, K., IČO: X., proti žalovanému 1/ E. 99, spol. s r.o., D.19, K., IČO: X. a žalovanému 2/ JUDr. J.M., J. 30, K. – správcovi konkurznej podstaty úpadcu E. 99, spol. s r.o., D.19, K., IČO: X., zastúpení JUDr. I. L. – advokátkou, H.20, K. o určenie pravosti prihlásenej pohľadávky vo výške 1 242 407,60,- Sk, na odvolanie žalovaného 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 23. januára 2008, č.k. 12 Cbi 15/2005-35 vo výroku o náhrade trov konania, takto:
r o z h o d o l :
Rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 23. januára 2008, č.k. 12 Cbi 15/2005-35 sa v napadnutej časti, ktorou bolo rozhodnuté o náhrade trov konania žalovaného 2/ p o t v r d z u j e.
Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e:
Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom z 23. januára 2008, č.k. 12 Cbi 15/2005-35 žalobu o určenie pravosti prihlásenej pohľadávky vo výške 1 242 407,60,- Sk voči žalovanému 2/ ako nedôvodnú zamietol a konanie voči žalovanému 1/ zastavil pre späťvzatie žaloby žalobcom podľa § 96 ods. 1, 3 OSP. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania vo vzťahu žalobcu a žalovaného 1/, pretože konanie bolo vo vzťahu k žalovanému 2/ zastavené. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť tomuto náhradu trov konania vo výške 6620,- Sk na účet právnej zástupkyne žalovaného 2/. Vo výroku o náhrade trov konania priznal žalovanému 2/ náhradu trov potrebných na účelné uplatnenie alebo bránenie práva voči žalobcovi, ktorý nemal vo veci úspech. Žalovanému 2/ vznikli trovy za právne zastupovanie advokátom. Advokátke JUDr. I.L. tak patrí v zmysle § 142 ods. 1 OSP náhrada za poskytnutie právnej pomoci za úkony, ktoré boli účelne vynaložené na uplatňovanie alebo bránenie práva voči žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Žalovanému 2/ priznal náhradu za štyri úkony právnej pomoci podľa § 14 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ a písm. d/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie zo dňa 18.1.2008, porada s klientom 21.1.2008, čo preukázal žalovaný 2/ záznamom z rokovania, účasť na pojednávaní 23.1.2008), a to všetko vo výške 1465,- Sk za jeden úkon právnej pomoci (§ 11 ods. 1) a režijný paušál 4x190,- Sk podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky. Spolu trovy konania predstavovali 6620,- Sk, ktoré bol žalobca povinný zaplatiť v zmysle § 149 ods. 1 OSP na účet právnej zástupkyne žalovaného 2/.
Proti tomuto výroku podal žalovaný 2/ v zákonnej lehote odvolanie a žiadal rozsudok Krajského súdu v Košiciach v časti výroku o náhrade trov konania zmeniť a žalovanému 2/ priznať náhradu trov prvostupňového konania vo výške 98 360,- Sk a odvolacieho konania vo výške 24 590,- Sk.. Nedostatočné zistenie skutkového stavu veci prvostupňovým súdom malo podľa jeho tvrdenia za následok nesprávne určenie výšky náhrady trov právneho zastúpenia. Tá mala byť podľa jeho názoru vypočítaná z hodnoty predmetu sporu, t.j. zo žalobcom prihlásenej pohľadávky vo výške 1 242 407,60,- Sk. Žalovaný 2/ v odvolaní argumentuje tým, že v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. je základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej pomoci suma 24 400,- Sk, a preto trovy právneho zastúpenia pri štyroch úkonoch právnej pomoci predstavujú sumu 97 600,- Sk a 4 x režijný paušál á 190,- Sk.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 OSP a bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 písm. c/ OSP dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného 2/ nie je možné vyhovieť.
Bolo potrebné predovšetkým posúdiť, či Krajský súd v Košiciach postupoval vecne správne, a rovnako tak, či správne aplikoval právnu normu.
Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa v tom, že predmetom sporu je určenie pravosti pohľadávky a nie zaplatenie peňažnej pohľadávky. Preto prvostupňový súd postupoval správne, ak odmenu za poskytnutie právnej pomoci určil s použitím ust. § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. tak, že základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej pomoci je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné hodnotu veci alebo práva vyjadriť v peniazoch alebo ak ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami. Právna zástupkyňa žalovaného 2/ vykonala štyri úkony právnej pomoci, a to prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie zo dňa 18.1.2008, porada s klientom 21.1.2008, čo preukázal žalovaný 2/ záznamom z rokovania, účasť na pojednávaní 23.1.2008. Za jeden úkon právnej pomoci patrí právnej zástupkyni žalovaného 2/ v zmysle citovanej vyhlášky náhrada vo výške 1465,- Sk, za štyri úkony právnej pomoci je to 5860,- Sk a režijný paušál (4x 190,- Sk), spolu 6620,- Sk.
Z uvedeného dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach v časti výroku o trovách konania podľa § 219 OSP potvrdil.
Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu spravidla patrí náhrada trov odvolacieho konania (§ 142 ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP). Žalobcovi však v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, preto mu odvolací súd ich náhradu nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave, dňa 20. marca 2008
JUDr. Anna Marková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: