Najvyšší súd
6 Obo 42/2009
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci vyhláseného konkurzu na majetok úpadcu: P., a.s. v konkurze, U.M., IČO: X., na odvolanie pôvodného správcu konkurznej podstaty JUDr. M., K.L., proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 10. februára 2009, č.k. 25-24K 133/99-4097, o schválení konečnej správy o speňažení majetku z podstaty, vyúčtovanie odmeny a výdavkov správcu konkurznej podstaty JUDr. Š.H.B., takto
r o z h o d o l:
Napadnuté uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 10. februára 2009, č.k. 25-24K 133/99-4097, sa p o t v r d z u j e.
O d ô v o d n e n i e:
Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým uznesením schválil konečnú správu o speňažení majetku z konkurznej podstaty, vyúčtovanie odmeny a výdavkov správcu konkurznej podstaty JUDr. Š. z 31. júla 2007 v tomto rozsahu:
Celkový príjem konkurznej podstaty je 1 101 261,34 eur (33 176 599,15,-- Sk), do vypracovania konečnej správy o speňažení majetku z podstaty boli uhradené pohľadávky proti podstate vo výške 293 871,63 eur (8 853 176,73,-- Sk).
Súd neschvaľuje konečnú správu o speňažení majetku z podstaty v časti 887,70 eur (26 743,-- Sk - náklady na sprostredkovanie), v časti 5 325,56 eur (160 437,80,-- Sk
- cestovné náhrady), v časti 1 673,97 eur (50 430,-- Sk - poradenské služby), v časti 5 477 eur (165 000,-- Sk - právne služby) a v časti 23,24 eur (700,-- Sk - reprezentačné náklady). Na rozdelenie veriteľom je určená suma 820 777,18 eur (24 726 733,22,-- Sk).
Odmena správcov je celkom 87185,02 eur (2 626 535,80,-- Sk) a výdavky správcu JUDr. Š. sú 5 269,30 eur (158 743,-- Sk). Odmena správcu konkurznej podstaty JUDr. M. je 21 576,05 eur a odmena správcu konkurznej podstaty JUDr. Š. je 65 608,97 eur.
Súd prvého stupňa rozhodol tak s odôvodnením, že konečná správa je v časti označenej ako „náklady na správu a udržiavanie podstaty“ nepreskúmateľná, a preto opatrením č. k. 25-24K 133/99-4031 z 13. marca 2008 uložil správcovi konkurznej podstaty povinnosť ju doplniť o speňažení majetku z podstaty, vyúčtovanie odmeny a výdavkov v lehote 15 dní od právoplatnosti uvedeného opatrenia. Keďže správca napriek opakovaným výzvam súdu nedoplnil konečnú správu, súd pristúpil k zverejneniu konečnej správy v pôvodnom znení. Konečná správa bola vyvesená na úradnej tabuli konkurzného súdu 28. novembra 2008. O tejto skutočnosti súd upovedomil konkurzných veriteľov a úpadcu oznámením na úradnej tabuli konkurzného súdu a zverejnením v Obchodnom vestníku č. X.B dňa X. 2008. Súčasne poučil konkurzných veriteľov a úpadcu, že sú oprávnení podať proti konečnej správe o speňažení majetku z podstaty, vyúčtovaniu odmeny a výdavkov správcu námietky v lehote 15 dní od ich vyvesenia na úradnej tabuli konkurzného súdu. V tejto lehote a ani po jej uplynutí úpadca a ani žiaden z konkurzných veriteľov námietky nepodali. Konečná správa o speňažení majetku z podstaty, vyúčtovania odmeny a výdavkov správcu bola prejednaná 10. februára 2009.
Konkurzný súd preskúmaval uhradené pohľadávky proti podstate z pohľadu ich účelnosti a hospodárnosti vo väzbe na štruktúru a rozsah konkurznej podstaty. Neschválil tie uhradené pohľadávky proti podstate, ktoré súd nepovažoval za účelné a hospodárne (náklady na sprostredkovanie, cestovné náhrady zamestnankyne, poradenské služby, právne služby, reprezentačné náklady).
Pokiaľ ide o odmenu správcu konkurznej podstaty súd prvého stupňa aplikoval vyhlášku č. 493/1991 Zb., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o konkurze a vyrovnaní, v znení platnom do 28. septembra 2001 s použitím ustanovenia § 6 ods. 1 písm. a/ a § 7 ods. 1 cit. vyhlášky z dôvodu, že konkurzné konanie bolo začaté 1. apríla 1999 a prieskumné pojednávanie sa konalo a bolo skončené 12. decembra 1999.
V konkurznom konaní vykonávali funkciu dvaja správcovia konkurznej podstaty, a to JUDr. M. v období od vyhlásenia konkurzu do 6. marca 2000 a JUDr. Š. od 6. marca 2000. Podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 493/1991 Zb. odmena za výkon funkcie správcu konkurznej podstaty je v konkurznom konaní jedna a súd ju následne rozdelí podľa toho, aký bol rozsah a dĺžka činnosti jednotlivých správcov.
Pri výpočte odmeny súd vychádzal z prvého čiastkového základu tvoreného sumou získanou speňažením konkurznej podstaty vo výške 6 800 285,30,-- Sk.
Do druhého čiastkového základu súd zahrnul príjmy získané inou činnosťou správcu JUDr. M. vo výške 9 332 458,40,-- Sk a príjmy získané inou činnosťou správcu JUDr. Š. vo výške 16 483 523,35,-- Sk. Druhý čiastkový základ takto predstavuje sumu 25 815 981,75,-- Sk. Od druhého čiastkového základu súd odpočítal výdavky, ktoré boli potrebné na dosiahnutie týchto príjmov vo výške 6 350 908,23,-- Sk. Ide o všetky výdavky, ktoré už boli presne identifikované v predchádzajúcich častiach tohto uznesenia, s výnimkou nákladov na inzerciu vo výške 70 848,-- Sk, nákladov na nájom vo výške 463 834,50,-- Sk a 394 464,30,-- Sk, nákladov na prepravu dokladov vo výške 11 522,-- Sk, nákladov na kancelárske potreby vo výške 65 884,90,-- Sk a 15 714,80,-- Sk a nákladov na archiváciu vo výške 1 480 000,-- Sk. Druhý čiastkový základ potom predstavuje sumu 19 465 073,52,-- Sk. Takto celkovo súčet prvého a druhého čiastkového základu predstavuje sumu 26 265 358,82,-- Sk (871 850,19 eur) a odmena z tohto je 2 626 535,80,-- Sk (87185,02 eur).
V záujme právnej istoty veriteľov súd určil sumu určenú na rozdelenie veriteľom. Z tejto sumy bude uspokojená aj odmena a výdavky správcu, pretože správca konkurznej podstaty má ohľadne svojej odmeny a výdavkov postavenie veriteľa.
Proti tomuto rozhodnutiu v časti výroku o odmene správcov podal odvolanie pôvodný správca konkurznej podstaty, advokát JUDr. M.. Namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Má za to, že od druhého čiastkového základu, ktorý predstavuje sumu 25 815 981,75,-- Sk, súd nesprávne odpočítal výdavky potrebné na dosiahnutie týchto príjmov vo výške 6 350 908,23,-- Sk. Takto znížený čiastkový druhý základ predstavuje sumu podľa súdu 19 465 073,52,-- Sk. Pri výpočte odmeny súd vychádzal zo znenia vyhlášky č. 493/1991 Zb., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Zákona o konkurze a vyrovnaní v znení platnom do 28. septembra 2001. Táto právna úprava nepoznala ustanovenie, podľa ktorej sumou určenou na uspokojenie veriteľov, ktorá bola získaná pri výkone funkcie správcu, sa rozumie suma príjmov, ktoré získal správca pri výkone funkcie iným spôsobom ako speňažením konkurznej podstaty, znížená o pohľadávky proti podstate. Takéto ustanovenie sa objavilo vo vyhláške č. 493/1991 Zb. až jej novelou č. 292/2005 Z.z., a to tak, že sa zmenil doterajší text § 6. Táto novela nadobudla účinnosť až dňa 1. júla 2005, a preto nemôže sa ňou spravovať výpočet odmeny vykonaný podľa vyhlášky 493/1991 Zb. v znení platnom do 28. septembra 2001. Súd mal priznať obidvom správcom konkurznej podstaty odmenu vo výške 10% príjmov z prvého aj druhého čiastkového základu, t.j. JUDr. M. prislúchala odmena 933 245,-- Sk, t.j. 30 978,06 eur a JUDr. Š. prislúchala odmena vo výške 2 328 380,-- Sk, t. j. 77 288,06 eur. Žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) prejednal vec v medziach odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a § 214 ods. 2 písm. c/ O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Predmetom odvolacieho konania je sporný základ pre výpočet odmeny správcu konkurznej podstaty.
Základ pre určenie odmeny správcu konkurznej podstaty tvorí suma, ktorá bola v konkurze získaná speňažením konkurznej podstaty a suma určená na uspokojenie veriteľov, ktorá bola získaná pri výkone funkcie správcu (§ 6 písm. c/ vyhl. č. 493/1991 Zb., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o konkurze a vyrovnaní v znení platnom do 28. septembra 2001).
Zo znenia tohto ustanovenia vyplýva, že konkurzná odmena je dvojzložková. Prvá zložka odmeny za základ pre svoje určenie určuje sumu získanú speňažením konkurznej odmeny, ktorá má motivovať správcu, aby zhromaždil na účet konkurznej podstaty čo najviac peňažných prostriedkov. Druhá zložka odmeny, ktorá bola získaná pri výkone funkcie správcu, určuje ako základ čiastku určenú na uspokojenie pohľadávok konkurzných veriteľov a hmotne zainteresuje správcu na tom, aby časť výťažku mohla byť použitá na uspokojenie konkurzných veriteľov.
Citované ustanovenie priamo neuvádza, že do sumy, ktorá bola získaná pri výkone správcu inou činnosťou ako speňažením majetku, je potrebné započítať náklady, ktoré správca vynaložil. Odhliadnuc od motivačnej činnosti správcu v prípade nezapočítania všetkých vynaložených nákladov by správcovia boli zvýhodnení voči konkurzným veriteľom (napr. § 28 ods. 2 zákona o konkurze a vyrovnaní). Len z takto vypočítaného základu potom správcovi konkurznej podstaty patrí odmena podľa § 7 ods. 1 cit. vyhlášky vo výške 10% z vypočítaného základu.
Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa vecne správne určil základ pre výpočet odmeny správcu konkurznej podstaty. Preto o odmene správcu konkurznej podstaty rozhodol v súlade s ustanovením § 6 písm. c/ a § 7 ods. 1 vyhl. č. 493/1991 Zb.
Z uvedeného dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 219 O.s.p. potvrdil.
P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 16. apríla 2009
JUDr. Anna Marková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: M.