Najvyšší súd

6 Obo 4/2009

Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: B., a.s., N.H., zastúpeného Mgr. Ing. I.H.V. proti odporcovi 1/ S.M.B., zastúpeného advokátom JUDr. M., G. odporcovi 2/ F.D.B., zastúpeného advokátom JUDr. J., H. a s vedľajším účastníkom: T., a.s. Š., zastúpeného advokátkou JUDr. I.H.D., o určenie neplatnosti právneho úkonu, na odvolanie žalovaného 2/ proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 27. novembra 2008, č.k. 1 Cb 16/2003-216, takto

r o z h o d o l:

Uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 23. júla 2001, č. k. 1 Cb 9486/93-53 v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania sa   m e n í tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému 2/ na účet právneho zástupcu 96,39 eur náhradu trov konania.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému 2/ na účet právneho zástupcu 22,50 eur náhradu trov odvolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e:

Krajský súd v Košiciach napadnutým uznesením zastavil konanie potom, ako žalobca vzal žalobu späť podľa § 96 ods. 1 O.s.p. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Súčasne vyslovil, že žalobcovi sa vracia súdny poplatok v sume 2 800,-- Sk prostredníctvom Daňového Úradu v Humennom.  

Súd prvého stupňa rozhodol tak s odôvodnením, že žalobca podaním z 18. novembra 2008 oznámil súdu, že na podanej žalobe netrvá, berie ju späť a žiadal konanie zastaviť. Pretože žalobca zobral žalobu späť pred prvým pojednávaním, súd konanie podľa § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil. O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 146 ods. 1, písm. c) O.s.p. s tým, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. O vrátení súdneho poplatku súd rozhodol v zmysle § 11 ods. 3 a ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, kráteného o 1 %, najmenej však 200,-- Sk.

Proti tomuto rozhodnutiu v časti výroku o náhrade trov konania podal žalovaný 2/ odvolanie. Namietal, že krajský súd pochybil, keď rozhodol o trovách konania podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. a nie podľa § 146 ods. 2 O.s.p. Ustanovenie §146 ods. 2 O.s.p. vyžaduje zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Zákonodarca tým sleduje ochranu toho účastníka, ktorému v súvislosti s prebiehajúcim súdnym konaním (ukončeným bez rozhodnutia vo veci, t.j. bez možnosti určenia pomeru úspechu procesných strán) vznikli náklady, ktoré by mu bez tohto konania neboli vznikli. Otázku, či účastník konania zavinil, že konanie muselo byť zastavené, treba posudzovať z procesného hľadiska a nie z hľadiska hmotnoprávneho. Znamená to, že pri posudzovaní tejto otázky treba vziať do úvahy tie procesné úkony účastníkov, ktoré viedli k zastaveniu konania a nie posudzovať hmotnoprávne postavenie účastníkov v samotnom spore, t.j. či by žalobca vo veci úspech mal alebo nemal (tým by súd prejudikoval záver o veci samej). V danom prípade došlo v dôsledku späťvzatia žaloby žalobcom podľa § 96 ods. 1 O.s.p k zastaveniu konania. Žalobca svojím späťvzatím žaloby zavinil zastavenie konania bez meritórneho rozhodnutia. Potom mal byť zaviazaný na náhradu trov konania. Vzhľadom k zavineniu zastavenia konania žalobcom mal súd rozhodnúť podľa § 146 ods. 2 O.s.p. Žalovaný 2/ žiadal odvolací súd, aby týmto odvolaním napadnutú časť uznesenia zmenil a priznal mu náhradu trov za právne zastúpenie vo výške 1 765 917,00,-- Sk ako aj trovy odvolacieho konania vo výške 441 590,75,-- Sk.  

K odvolaniu žalovaný 2/ predložil vyčíslenie trov konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal odvolanie podľa § 212 ods. 2 O.s.p. a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 2/ je dôvodné.

Je potrebné súhlasiť s právnym názorom žalovaného, že zavinenie stavu, že konanie muselo byť zastavené je možné posudzovať len z hľadiska procesného, nie z hľadiska hmotného práva. Predmetom konania vo veci samej, ktoré začalo 17. februára 2003, kedy došla žaloba na súd, bolo určenie neplatnosti právneho úkonu, ktorým žalovaný 1/ S. previedol na žalovaného 2/ F. 98 kmeňových akcií na meno spoločnosti T. a.s., Bratislava v listinnej podobe, každá v menovitej hodnote 1 000 000,-- Sk.  

Podľa obsahu spisu žalobca podaním, ktoré došlo súdu prvého stupňa 18. novembra 2008 vzal žalobu späť. Uviedol, že nemá záujem vyčkávať na ukončenie súdneho konania na Okresnom súde Košice II. pod č.k. 12C/1/06, z dôvodu ktorého bolo konanie v prejednávanej veci na návrh žalovaného 1/ prerušené. Súhlasil s tým, aby v zmysle § 92 ods. 1 O.s.p. vstúpil do konania vedeného Krajským súdom v Bratislave pod č.k. 7Cbs 8/06 o neplatnosť toho istého právneho úkonu ako ďalší účastník na strane žalobcu.

Týmto dispozitívnym úkonom žalobcu bol súd prvého stupňa viazaný, a preto muselo byť konanie zastavené podľa § 96 ods. 1 O.s.p.

Z uvedeného vyplýva, že žalobca nevzal späť žalobu pre správanie sa žalovaného 2/. Žalovaný 2/ uplatnený nárok neuznal a ani v priebehu konania inak nespôsobil jeho zánik.   Zastavenie konania podľa § 96 ods. 1 O.s.p. zavinil žalobca tým, že vzal žalobu späť. Žalobcovi preto vznikla povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré žalovaný 2/ účelne vynaložil na bránenie práva podľa § 146 ods.2 prvej vety O.s.p.

Ak súd prvého stupňa žalovanému 2/ náhradu trov konania napadnutým uznesením nepriznal, nerozhodol vecne správne. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaním napadnutú časť uznesenia podľa § 220 O.s.p. zmenil.

Žalovanému 2/ vznikli trovy konania za právne zastupovanie advokátom. Advokátovi patrí odmena za dva úkony právnej pomoci, a to prevzatie a príprava zastúpenia (splnomocnenie z 27. júna 2005) a písomné podanie z 27. júla 2006. Vzhľadom na predmet sporu o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je podľa § 80 písm. c/ O.s.p., predmet sporu nemožno vyjadriť v peniazoch, preto sa výška základnej sadzby tarifnej odmeny určí podľa § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Za prvý úkon právnej pomoci je tarifná odmena vo výške 1/13 výpočtového základu v sume 1 046,-- Sk a paušálna náhrada 136,-- Sk vo výške 1/100 výpočtového základu a za druhý úkon rovnako v sume 1 154,-- Sk s paušálnou náhradou 150,-- Sk (§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky). Obchodná spoločnosť, ktorej advokát je členom, je platiteľkou dane z pridanej hodnoty. Tarifná odmena určená podľa § 9 až 14 sa zvyšuje o 19 % daň z pridanej hodnoty (§ 18 ods. 4 vyhl. č. 655/2004). Za dva úkony tarifná odmena predstavuje istinu 2 200,-- Sk a z nej 19 % daň činí 418,-- Sk.

Náhrada trov za právne zastupovanie na súde prvého stupňa činí spolu 2 904,-- Sk, t.j. 96,39 eur (konverzný kurz 30,126 Sk/€).  

Žalovaný 2/ mal v odvolacom konaní úspech, a preto mu patrí náhrada trov odvolacieho konania za právne zastupovanie advokátom (§ 224 ods. 2 v spojení s § 124 ods. 1 O.s.p.). Predmetom odvolacieho konania bola odmena za právne zastupovanie, ktorá bola odvolacím súdom určená v sume 2 904,-- Sk. V odvolacom konaní advokátovi patrí odmena za jeden úkon právnej pomoci, podanie odvolania (23. decembra 2008) v sume 500,-- Sk (§ 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) a paušálna náhrada výdavkov v sume 178,-- Sk (§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky). Spolu náhrada trov v odvolacom konaní činí 678,-- Sk, t.j. 22,50 eur (konverzný kurz 30,126 Sk/€).

P o u č e n i e:   Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 29. januára 2009

JUDr. Anna Marková, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.