Najvyšší súd
6 Obo 38/2009
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: JUDr. A., správkyňa konkurznej podstaty úpadcu S., s.r.o. v konkurze, P.Ž., IČO: X. proti žalovanému: S. s.r.o., H., IČO: X., zastúpeného advokátom JUDr. I., T.Z., o určenie neúčinnosti právneho úkonu s povinnosťou vrátenia majetku do konkurznej podstaty a vydanie výťažku z predaja, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 17.februára 2009, č.k. 35Cbi 153/2005-145, takto
r o z h o d o l:
Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 17. februára 2009, č.k. 35Cbi 153/2005-145 sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.
Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e:
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 17.februára 2009 pod č.k. 35Cbi 153/2005-145 konanie zastavil. Súčasne uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 240,27 eur na účet právneho zástupcu žalovaného. Žalobcovi zaplatený súdny poplatok nevrátil.
Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal určenia neúčinnosti právneho úkonu s povinnosťou vrátenia majetku do konkurznej podstaty a vydania výťažku z predaja.
Písomným podaním z 5.februára 2009, doručeným súdu dňa 9.februára 2009, vzal žalobu v celom rozsahu späť a žiadal konanie vo veci zastaviť. Vzhľadom na to, že k späťvzatiu žaloby došlo až po tom, ako bolo vo veci zahájené pojednávanie, súd požiadal o udelenie súhlasu so späťvzatím žalovaného. Na pojednávaní právny zástupca žalovaného uviedol, že so späťvzatím žaloby a zastavením konania súhlasí a uplatňuje si náhradu trov konania, nakoľko k zastaveniu konania došlo z viny žalobcu.
Súd s poukazom na ust. § 96 ods. 1 a 2 O.s.p. konanie vo veci zastavil. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 2 O.s.p. v prospech žalovaného, nakoľko zastavenie konania zavinil žalobca. Trovy konania pozostávajú zo 4 úkonov právnej služby, príprava a prevzatie zastúpenia, vyjadrenie k žalobe, vyhotovenie odvolania proti uzneseniu krajského súdu, vyjadrenie k návrhu na prerušenie konania á 45,51 eur (§ 11 ods. 1 vyhl. č.655/2004 v platnom znení), 19% DPH zo sumy 182,04 eur = 34,59 eur (§ 18 ods. 3 cit. vyhlášky), 4 x náhrada režijného paušálu á 5,91 eur, spolu 23,64 eur (§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky), spolu trovy právneho zastúpenia 240,27 eur. Súd priznal úspešnému žalovanému trovy konania aj napriek tomu, že žalobkyňa požadovala trovy konania nepriznať s poukazom na ust. § 33 ods. 1 písm. b/ Zákona o konkurze a vyrovnaní, avšak pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z ust. Občianskeho súdneho poriadku, a to konkrétne § 146 ods. 2 veta prvá.
V zmysle § 11 ods. 3, 4 zákona č. 71/92 Zb. v platnom znení súd žalobcovi zaplatený súdny poplatok vrátiť nemohol, nakoľko vo veci už bolo pojednávanie.
Proti tomuto rozhodnutiu vo výroku o náhrade trov konania podal odvolanie. Navrhol zmeniť uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania tak, že žalovanému sa trovy konania nepriznávajú.
Poukázal na tú skutočnosť, že sa pridržiava dôvodov tak, ako to uviedol v podaní zo dňa 5.februára 2009, ktorým zobral späť žalobný návrh. Žiadal nepriznať trovy konania právnemu zástupcovi žalovaného s poukazom na ust. špeciálneho právneho predpisu, ktorým je zákon č. 328/91 Zb. o konkurze a vyrovnaní - § 33 ods. 1 písm. b/, podľa ktorého sú trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s konkurzom vylúčené z uspokojenia.
Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) prejednal odvolanie žalobcu podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca sa svojím návrhom z 9. decembra 2005 domáhal určenia neúčinnosti kúpnej zmluvy č. 02/2002/Kz zo 16. decembra 2002 a uloženia povinnosti vrátenia majetku do konkurznej podstaty a vydanie výťažku z predaja.
Podaním zo dňa 5. februára 2009 žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. Týmto späťvzatím poukázal na uznesenie Generálnej prokuratúry SR X/2, PZ 145/07-10 z 30. apríla 2008, v ktorom sa konštatuje, že uzneseniami zastavujúcimi trestné konanie Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici zo 4. marca 2008 a Okresnej prokuratúry v Žiari nad Hronom 14. marca 2007 bol porušený zákon, na základe čoho Generálna prokuratúra SR prikázala Okresnej prokuratúre v Žiari nad Hronom, aby vo veci znovu konala a rozhodla. V tomto pokračujúcom trestnom konaní správca konkurznej podstaty podaním zo dňa 2. februára 2009 podal vyšetrovaciemu orgánu ORPZ ÚJaKP, odboru justičnej polície v Žiari nad Hronom správu, ktorou za úpadcu S., s.r.o., P.Ž., IČO: X. a úpadcu K., s.r.o., H., IČO: X. uplatnil právo úpadcov ako poškodených na náhradu škody adhéznym konaním. Keďže žalobca pevne verí, že sa práv poškodených úpadcov - žalobcov o náhradu škody v adhéznom konaní domôže, lebo má za to, že sa nad akúkoľvek pochybnosť preukáže, že štatutári žalovaného vykonávajúci v období rokov 1999 až 2003 aj z funkcie výkonných top manažérov u úpadcov, teda aj u žalobcu, konali v rozpore s dobrými mravmi, ako aj v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a takýto výkon práva podľa ust. § 265 Obchodného zákonníka nepožíva právnu ochranu. Keďže uplatnením si práva žalobcu na náhradu škody adhéznym konaním odpadol dôvod na ďalšie vedenie tohto sporového konania, žalobca zobral tento návrh v plnom rozsahu späť.
Súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 96 ods. 1 a 2 O.s.p. konanie zastavil a o trovách konania rozhodol podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p.
Podľa ust. § 66e ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení zmien a doplnkov, na konkurz sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca (§ 146 ods. 2 O.s.p.).
Ak žalobca vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p., z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť odporcovi trovy konania.
V danom prípade žalobca zavinil, že konanie sa muselo zastaviť. Z procesného hľadiska žalobca zavinil zastavenie konania, a preto je povinný uhradiť žalovanému trovy konania. Súd prvého stupňa teda rozhodol správne, ak zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému účelne vynaložené trovy konania. Súd prvého stupňa taktiež správne vyčíslil náhradu trov konania a odvolací súd sa stotožňuje so špecifikáciou tak, ako ju vyčíslil súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 11 ods. 1 a § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
Ustanovenie § 33 ods. 1 písm. b/ Zákona o konkurze a vyrovnaní upravuje, že trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s konkurzom, ak tento zákon neustanovuje inak, sú vylúčené z uspokojenia. Neznamená to však, že by tieto trovy za splnenia predpokladov ust. § 146 ods. 2 O.s.p. nemali byť účastníkovi priznané.
Vzhľadom na uvedené, odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne s poukazom na ust. § 219 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. § 224 a § 142 ods. 1 O.s.p.. Neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania žalovanému nepriznal.
P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 17. apríla 2009
JUDr. Anna Marková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: M.