Najvyšší súd
6 Obo 32/2009
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Obec B., so sídlom Š.B., IČO: X. proti žalovanému: 1/ K., a.s., so sídlom O.B., IČO: X. a žalovanému 2/ JUDr. I., S.P., správca konkurznej podstaty úpadcu K., a.s., O.B., IČO: X., o určenie pravosti prihlásenej pohľadávky v sume 15 926,5 eur (479 802,-- Sk) s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného 2/ proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 12. februára 2009, č.k. 3Cbi/6/2008-38, takto
r o z h o d o l:
Napadnuté uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 12. februára 2009, č.k. 3Cbi/6/2008-38 sa z r u š u j e a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e:
Krajský súd v Košiciach napadnutým uznesením podľa § 104 ods. 1 O.s.p. konanie o určenie pravosti prihlásenej pohľadávky v sume 15 926,5 eur (479 802,-- Sk) s príslušenstvom zastavil s tým, že vec postupuje Daňovému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Daňový úrad Svit, Kpt. Nálepku 2, 059 01 Svit.
Súd prvého stupňa rozhodol tak s nasledovným odôvodnením. Žalobca v konkurznom konaní 30. augusta 2006 prihlásil pohľadávku v sume 479 802,-- Sk, pričom žalovaný 2/ tento nárok poprel čo do pravosti. Ako dôvod popretia uviedol, že pohľadávka mala byt‘ uplatnená u správcu a nie prihláškou na súde. Platobné výmery na daň z nehnuteľností za roky 2002, 2003, 2004, 2005 a 2006, ktoré tvoria vyššie uvedenú pohľadávku, boli uplatňované u žalovaného 2/ a až neskôr prihláškou na súde. Súd dospel k záveru, že rozhodovanie vo veciach daní a poplatkov nepatrí do právomoci súdu, preto konanie zastavil s tým, že podľa § 23 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní vec postúpi príslušnému správnemu orgánu na konanie a rozhodnutie.
Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný 2/ odvolanie. Namietal, že v danom prípade pohľadávka žalobcu predstavuje daň z nehnuteľností, na prejednanie ktorej nemôže byť príslušný Daňový úrad Svit, nakoľko Daňové riaditeľstvo SR, resp. daňové úrady sú správcami daní z príjmov, daní z pridanej hodnoty a spotrebných dani. Vo veci mal rozhodovať konkurzný súd, ktorým je Krajský súd v Košiciach v zmysle § 88 ods. 1 písm. j/ O.s.p. a nie Daňový úrad, lebo sa jedná o žalobu o určenie pravosti prihlásenej pohľadávky v nadväznosti na mimoriadne prieskumné pojednávanie, ktoré sa konalo 17. marca 2008. Ďalej uviedol, že ide o pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu, teda proti konkurznej podstate, a preto nebolo ju možné akceptovať v rámci mimoriadneho prieskumného pojednávania. Žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie a po prejedaní veci zamietol žalobu v celom rozsahu a súčasne priznal náhradu trov konania, vrátane právneho zastúpenia.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) prejednal vec v medziach odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a § 214 ods. 2 písm. c/ O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
Podľa § 7 O.s.p. v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, družstevných, ako aj obchodných vzťahov (vrátane podnikateľských a hospodárskych vzťahov).
Žalobca žalobou, ktorá došla krajskému súdu 8. júla 2008 sa domáhal určenia, že jeho pohľadávka voči žalovaným vo výške 479 802,-- Sk je nesporná. Uvedená suma bola žalovanému 1/ vyúčtovaná platobnými výmermi ako daň z nehnuteľností podľa zákona č. 317/1992 Zb. o daní z nehnuteľností v znení neskorších predpisov. Žalobca ako obec podľa § 13 ods. 1 cit. zákona vykonáva správu dane z pozemkov, dane zo stavieb a dane z bytov, v rámci územného obvodu obce. Je nepochybné, že ide o pohľadávky, ktoré vnikli po vyhlásení konkurzu (dane za roky 2002 až 2006), teda pohľadávky proti konkurznej podstate, ktoré sa prihlasujú u správcu konkurznej podstaty a ak sú oprávnené, uspokojujú sa kedykoľvek počas konkurzu, ako náklady správy majetku. Ak nie sú uspokojené, veriteľ sa môže domáhať uspokojenia súdnou cestou. V tejto veci je daná, vzhľadom na uvedené, právomoc súdu. Súd v sporných prípadoch rozhoduje, či je pohľadávka oprávnená.
Krajský súd pochybil, keď došiel k záveru, že ide o spor, ktorý podľa svojej povahy nepatrí do právomoci súdu, ale správneho orgánu. Z uvedeného dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie podľa § 221 ods. 1 a ods. 2 O.s.p. zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
O trovách odvolacieho súdu rozhodnutie súd prvého stupňa v ďalšom konaní (§ 224 ods. 3 O.s.p.).
P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 28. mája 2009
JUDr. Anna Marková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: M.