Najvyšší súd
6 Obo 28/2009
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Ing. P., S.S., IČO: X. proti žalovanému: Ing. D., Z.S., správca konkurznej podstaty úpadcu V., spol. s r.o., B.S., zastúpenému advokátkou JUDr. D., P.K., o vylúčenie vecí z konkurznej podstaty, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 12. decembra 2008, č.k. 13Cb/145/2002, takto
r o z h o d o l:
Rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 12. decembra 2008, č.k. 13Cb/145/2002 sa z r u š u j e a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e:
Krajský súd v Košiciach napadnutým rozhodnutím z 12. decembra 2008 vylúčil zo súpisu podstaty úpadcu V., spol. s r.o. v konkurze vedenom Krajským súdom v Košiciach pod sp. zn. 2 K 92/00 hnuteľné veci, a to: chladiaci box na odpad (na dvore), inventárne číslo 73048, konštrukcia pod chladiaci box na dvore (plošina a schody), kontajner veľký na odpad 5 m3, inventárne číslo 72407, sklonné váhy visuté jatočné, typ SVJ/B 500, výrobca T. Ú., š.p., váživosť 25-500 kg, inventárne číslo 73593, kladkostroj pojazdný - nosnosť 500 kg, typ 11TT 1193, inventárne číslo 76610, kladkostroj pevný B. TGSG3, inventárne číslo 73611, kladkostroj pre výsuvnú dráhu pevný, nosnosť 500 kg, inventárne číslo 73612, čistič potrubia CK 300, výrobca O. V. M., 73x209x99 sm, inventárne číslo 73445, pánva elektrická liatinová, výrobok N., inventárne číslo 71500, pánva elektrická liatinová naklápacia, výrobok N., inventárne číslo 71501, kotol plynový 80x80x50 cm, typ N., inventárne číslo 73103, chladnička C., typ C-2.900, inventárne číslo 72634, šatník plechový - 8 ks, kuter, inventárne číslo 5880, regál kovový 2 ks, inventárne číslo 7620, mraziaci box, výrobok N., inventárne číslo 72575, chladiaci box, inventárne číslo 72009, pariaca vaňa, inventárne číslo 73571, odštetinovač, inventárne číslo 73570, nízkotepelné zariadenie, typ HC 700750, výrobca F. K., inventárne číslo 72568, spolu v počte 20 kusov. Súčasne žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 1 000,-- Sk (33,19 eur) a súdny poplatok vo výške 2 541,00,-- Sk (84,34 eur) na účet súdu, vedený v Štátnej pokladnici B..
Súd prvého stupňa rozhodnutie odôvodnil nasledovne. Žalovaný zapísal do súpisu majetkovej podstaty úpadcu hnuteľné veci špecifikované žalobcom v žalobe, ktoré 27. augusta 1993 prevzal žalobca od J.T. v súvislosti s predajom prevádzkovej jednotky M.S.. Podľa názoru krajského súdu žalobca na základe žiadosti z 23. júla 1993 a výberového konania uskutočneného 29. augusta 1993 uzavrel s J.T. kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli základné prostriedky (ZP) a drobné krátkodobé predmety (DKP) prevádzkovej jednotky M.S., špecifikované v inventúrnych zoznamoch vyhotovených 19. júla 1993 a 27. augusta 1993 za dohodnutú kúpnu cenu 1 500 000,-- Sk. Žalobca prevzatím hnuteľných vecí 27. augusta 1993 nadobudol vlastnícke právo k hnuteľným veciam, a preto žalobu o vylúčenie týchto vecí zo súpisu podstaty pokladal za opodstatnenú. O existencii vlastníckeho práva žalobcu k hnuteľným veciam svedčí aj skutočnosť, že v čase podania žiadosti o odkúpenie prevádzkovej jednotky J., spotrebné družstvo 23. júla 1993, ako aj v čase výberového konania 20. augusta 1993, ktorého sa žalobca zúčastnil a na základe ktorého mu vzniklo právo na kúpu prevádzkovej jednotky, obchodná spoločnosť V., spol. s r.o., S. nebola založená a vznikla až zápisom do obchodného registra X. X. 1993 po založení spoločnosti X. X. 1993. Z tohto dôvodu argumentácia žalovaného, že žalobca sa zúčastnil výberového konania ako zástupca obchodnej spoločnosti úpadcu, nie je opodstatnená. Podľa názoru súdu ani ďalšia skutočnosť, že cena prevádzkovej jednotky bola následne zaplatená novovzniknutou obchodnou spoločnosťou nemá vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva hnuteľných vecí žalobcom. Na právny záver súdu, že vlastníkom hnuteľných vecí sa stal žalobca, nemá vplyv ani právoplatný rozsudok, ktorým Okresný súd Trebišov zamietol návrh žalobcu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že žalobca nie je vlastníkom nehnuteľností, pôvodne patriacich J.T., prevádzkovej jednotke M.S.. Krajský súd neakceptoval ani tvrdenia žalovaného, že žalobca podpísal súpisy hnuteľných vecí na inventúrnych zoznamoch ako pracovník J. spotrebné družstvo a nie ako kupujúci. Žalobca ako kupujúci prevzal tieto veci 27. augusta 1993, čo jednoznačne vyplýva z písomného záznamu podpísaného zástupcami J., spotrebné družstvo a žalobcom, v ktorom je uvedená aj kúpna cena 1 500 000,-- Sk. Porovnaním hnuteľných vecí prevzatých žalobcom 27. augusta 1993 na základe súpisných listov a hnuteľných vecí zapísaných do súpisu podstaty úpadcu je zrejmé, že ide o totožné veci a tieto námietky žalovaného v tomto smere nie sú dôvodné. Žalovaný nepreukázal, že hnuteľné veci úpadca nadobudol iným spôsobom.
O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Neúspešnému žalovanému uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 2 541,-- Sk podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, pretože úspešný žalobca ako poplatník bol čiastočne oslobodený od platenia súdneho poplatku. Základom pre výpočet súdneho poplatku je cena vylučovaných vecí v sume 70 820,-- Sk. Žalobca zaplatil časť súdneho poplatku vo výške 1 000,-- Sk, a preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie jeho zvyšnej časti.
Proti uvedenému rozhodnutiu krajského súdu podal žalovaný odvolanie, ktoré odôvodnil poukazom na ustanovenia § 205 ods.2 písm. c/, d/ a f/ O.s.p. Namietal, že rozsudok nie je preskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a je vecne nesprávny. Mal za to, že žalobca v konaní nepreukázal splnenie zákonných podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva k hnuteľným veciam, ktoré sú predmetom sporu. Z opatrnosti vzniesol námietku premlčania, keď žalobca v konaní tvrdil, že sa stal vlastníkom týchto vecí už v roku 1993 a konkurz na spoločnosť V., spol. s.r.o. bol vyhlásený 7. júna 2000. Konajúci súd pri rozhodovaní nebral do úvahy listinné dôkazy predložené žalovaným, ktorými preukazoval, že vlastníkom predmetných hnuteľných vecí sa stala spoločnosť V., spol. s r.o. Ide napr. o písomné vyhlásenia spoločníkov Ing. A. a MUDr. M. z 24. októbra 2005, ktorý uvádza, že žalobca sa na predmetnej tzv. dražbe zúčastnil ako zástupca spoločnosti a nie za seba spolu s p. F., otcom spoločníčky Bc. M., rod. F.. Poukázal na konanie pred Okresným súdom v Trebišove, č.k. 10C/45/2005 a zápisnice z pojednávania z 15. mája 2006, kde tvrdenia žalobcu o jeho osobnom záujme o kúpu hnuteľných vecí vyvrátili aj ostatní členovia spoločnosti, a to MUDr. M., Ing. D., pán F. - otec spoločníčky p. V., MVDr. J., otec spoločníka MUDr. M.. Tí zhodne tvrdili, že žalobca sa zúčastnil dražby za zakladajúcu spoločnosť a pre ňu aj nehnuteľnosť spolu s hnuteľnými vecami spoločne vydražil. Konajúci súd nezdôvodnil, prečo nevyhovel jeho písomnému návrhu z 24. novembra 2005 na vykonanie dôkazu svedeckej výpovede vyššie uvedených svedkov v tomto konaní.
Žalovaný ďalej uviedol, že 20. augusta 1993 sa konal predaj prevádzkovej jednotky J., spotrebné družstvo T., M.S., a to nehnuteľnosti, budovy bitúnku a jej zariadenie. V., spol. s r.o. S. zaplatila do pokladne J., spotrebné družstvo dňa 25. augusta 1993 sumu 215 000,-- Sk, čo predstavovalo finančnú zábezpeku vo výške 5% z hodnoty nehnuteľnosti. Peňažnú zábezpeku nezaplatil žalobca ako fyzická osoba, preto nesplnil podmienky výberového konania, s ktorými predávajúci dopredu pred konaním výberového konania oboznámil účastníkov výberového konania. Touto povinnosťou bolo zaplatiť zábezpeku. V., s.r.o. na tejto tzv. dražbe predmetný hnuteľný majetok spolu aj s nehnuteľnosťou vydražila, vylicitovala nehnuteľnosť za 4 300 000,-- Sk a hodnotu zariadenia, t.j hnuteľné veci, ktoré sú predmetom sporu za cca 1 500 000,-- Sk. Žalobca bol dlhoročným zamestnancom J., spotrebné družstvo T. a tak ho každý poznal. Preto za V., spol. s r.o. na výberovom konaní vystupoval práve on spolu p. F., ktorí spolu tvorili team spoločnosti V., spol. s r.o. Zároveň spoločnosť V., spol. s r.o. zaplatila aj zvyšnú kúpnu cenu za nehnuteľnosť v zmysle kúpnej zmluvy z 26. augusta 1993 v sume 4 300 000,-- Sk, ktorú podpisoval konateľ spoločnosti - žalobca, ako aj za hnuteľné veci 1 500 000,-- Sk, ktoré boli vylicitované s nehnuteľnosťou, čo je nesporné. Spoločnosť zaplatila prostredníctvom úveru celú kúpnu cenu za hnuteľné veci, čo potvrdil aj samotný žalobca. Žiadosť o úver z 28. septembra 1993 spolu s podnikateľským zámerom na nákup budovy a technológie predkladal žalobca ako štatutárny zástupca spoločnosti V., spol. s r.o. Tiež podpisoval žalobca ako štatutárny zástupca za spoločnosť V., spol. s r.o. úverovú zmluvu. Odvolateľ vyhlásil, že V., spol. s r.o. nikdy nezaplatila kúpnu cenu, ani inú finančnú čiastku za žalobcu ako fyzickú osobu.
Odvolateľ ďalej namietal, že krajský súd sa neoboznámil ani s dôkazmi vykonanými v konaní pred Okresným súdom v Trebišove pod spisovou značkou 10 Cb/45/05 a neodstránil rozpory vo výpovediach a predložených písomných dôkazov v tomto konaní. Konajúci súd nevzal do úvahy ani tvrdenia žalovaného, že predmetný hnuteľný majetok bol od roku 1993 zaradený do majetku spoločnosti V., spol. s r.o. v zmysle vtedy platných predpisov, a to so súhlasom konateľa spoločnosti - žalobcu.
Odvolateľ poukázal na ustanovenie § 64 ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého vo veciach súvisiacich so vznikom spoločnosti konajú konatelia alebo jeden z nich s tým, že spoločnosť V., spol.s r.o. bola založená spoločenskou zmluvou z X. X. 1993. Ďalej namietal, že súd rozhodol vo veci na základe zmätočných dokladov, a to faktúry č. X. z 1. septembra 1993, inventúrneho zoznamu zásob pozostávajúceho zo strán 1 - 7 z 19. júla 1993, ďalej listu 8-9 z 27. augusta 1993, týkajúcich sa prevádzkovej jednotky X.-X., pričom žalobca na týchto dokladov vystupuje ako hmotne zodpovedný pracovník predávajúceho. Uviedol, že nie je mu známe z akých skutočností dospel súd k záveru, že žalobca na základe výberového konania uskutočneného 29. augusta 1993 uzavrel s J.T. kúpnu zmluvu, lebo po tzv. dražbe k uzavretiu zmluvy medzi žalobcom a J.T. nedošlo. Nemohol ich nadobudnúť na dražbe dňa 20. augusta 1993, lebo túto dražbu nemožno považovať za verejnú dražbu, upravenú zákonom č. 427/1990 Zb. o prevodoch vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické alebo fyzické osoby. K uzavretiu zmluvy podľa uvedeného zákona so žalobcom po tzv. dražbe nedošlo. Je nesporné, že kúpnu cenu za predmetné hnuteľné veci predávajúcemu J.T. zaplatila V., spol. s r.o. ako kupujúci, a tak vznikla predávajúcemu povinnosť predmet kúpy odovzdať kupujúcemu. Žalobca v čase od založenia V., s.r.o. S. X. X. 1993 až do jeho odvolania v januári 1994, teda aj pri kúpe nehnuteľností, bitúnku a zariadenia bitúnku, konal ako konateľ spoločnosti a v jej prospech. Žalobca sa nikdy nestal vlastníkom vecí, ktoré žiada vylúčiť z konkurznej podstaty s tým, že svoj nárok na predmetné veci preukazuje pochybnými dokladmi. Odvolateľ žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo napadnuté rozhodnutie zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol.
Žalobca v rozsiahlom vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, že žalovaný nepredložil žiadny dôkaz, na základe ktorého by sa mohol stať vlastníkom daného hnuteľného majetku. Počas celého procesu pri jeho kúpe, t.j. od podania žiadosti, účasti na dražbe, až po prebratie HIM 27. augusta 1993, vždy vystupoval iba sám za seba, ako fyzická osoba. Vyjadrenie žalovaného pokladal za nepravdivé a účelové. Je presvedčený, že dostatočným, jedine možným, zákonom daným dokladom o nadobudnutí jeho vlastníctva k danému hnuteľnému majetku je faktúra č. X., ktorá bola vyhotovená na základe výsledku predmetnej dražby konanej 20. augusta 1993. Za nepravdivé pokladal tvrdenie žalovaného, že dražby sa zúčastnil ako zástupca V., s.r.o. Potvrdil, že p. F. sa zúčastnil na dražbe, ale bol tam len ako jeho poradca, pretože tento sa už zúčastnil na viacerých dražbách. Vydražené hnuteľné veci potom mohli byť v účtovníctve úpadcu zaevidované ako veci prenajaté na základe nájomnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a úpadcom a podobne aj prípadná úhrada kúpnej ceny za tento pre V., s.r.o. cudzí majetok mohla byť prevedená jedine na základe danej nájomnej zmluvy. Nevidí nič výnimočné v tom, keď V., s.r.o. zaplatila za daný majetok, ktorého vlastníkom je žalobca ako fyzická osoba. Je to podobné, ako keď chce napr. otec kúpiť synovi auto. Vlastníkom sa stane syn, pričom úhradu faktúry prevedie otec zo svojho účtu.
Žalobca ďalej uviedol, že dňa 20. júla 1993 ako fyzická osoba vydražil prevádzkovú jednotku M.S. a dňa 27. augusta 1993 bol mu odovzdávajúcou komisiou hnuteľný majetok (aj celý M.) odovzdaný ako kupujúcemu. V zmysle zápisnice z dražby a záznamu z odovzdania bola k predaju daného HIM na žalobcu ako kupujúceho vystavená faktúra č. X., ktorá má potrebné náležitosti. Podotkol, že za pôsobenia V., s.r.o. hodnota bitúnku klesla zo 4,3 mil. Sk pri odkúpení na 1,524 mil. Sk v období vyhlásenia konkurzu. Podobne cena hnuteľného majetku z 1,5 mil. Sk pri kúpe klesla na 102 802,-- Sk v dobe vyhlásenia konkurzu (veci uvedené v zápisnici z 13. júna 2007 majú podľa cien zo zoznamu z 11. júla 2004 hodnotu iba 62 968,-- Sk).
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) prejednal vec v medziach odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného je potrebné vyhovieť.
V prejednávanej veci žalobca sa domáha vylúčenia vymenovaných hnuteľných vecí z majetkovej podstaty úpadcu, ktoré žalovaný zapísal do súpisu podstaty v konkurznom konaní vedenom na majetok úpadcu V., spoločnosť s ručením obmedzeným S.S. (ďalej len V., s.r.o.). .
Žalobca tvrdí, že veci sú v jeho vlastníctve, lebo ich získal licitáciou konanou 20. augusta 1993 od predávajúceho J.T., a to ešte pred vznikom obchodnej spoločnosti V., s.r.o. (t.č. úpadcu). Ďalej tvrdil, že úpadca veci užíval na základe zmluvy o prenájme, uzavretej 5. októbra 1993.
Žalobca ako dôkaz dôvodnosti uplatneného nároku predložil žiadosť o odkúpenie bitúnku J.T. z 23. júla 1993, a to základný prostriedok, budovu bitúnku a drobné krátkodobé predmety (ďalej DKP). Ďalej predložil zápisnicu č. 37 z 20. augusta 1993 (č.l. 92 spisu) zo zasadnutia komisie prevádzkových jednotiek predávajúceho, podľa ktorej žalobca vylicitoval predaj M.S. za hodnotu 4 300 tis. Sk z navrhovanej ceny na predaj 4 mil. Sk s hodnotou zariadenia 1 500 tis. Sk s tým, že do 25. augusta žalobca preukáže predávajúcemu príkazom na úhradu 215 000,-- Sk ako 5% z ceny nehnuteľnosti overeným pečiatkou banky. Podľa vyjadrenia vlastníka nehnuteľností, nachádzajúcich sa v katastrálnom území S. a DKP, nachádzajúce sa v tomto objekte, t.j. J., spotrebné družstvo T. z 12. februára 1997 (č.l. 98 spisu), dražba, resp. licitácia nehnuteľnosti bola vykonaná na základe platných zásad, ktoré spolu s komisiou schválilo predstavenstvo. Žalobca podal žiadosť o odkúpenie nehnuteľnosti a komisia ho určila ako subjekt s výhradným kúpnym právom. Hodnotu nehnuteľnosti vylicitoval na sumu 4 300 000,-- Sk.
Je nesporné, že „kauciu“ 215 020,-- Sk ako preddavok nezaplatil predávajúcemu žalobca, ale ho zaplatil úpadca 25. augusta 1993.
Predávajúci na predmet licitácie, budovu bitúnku v katastrálnom území S., zapísanej na liste vlastníctve X., vedenom Katastrálnym úradom v T., uzavrel 26. augusta 1993 s úpadcom V., s.r.o. kúpnu zmluvu s dohodnutou kúpnou cenou 4 300 000,-- Sk. Kúpnu zmluvu za úpadcu ako kupujúceho podpísal žalobca (č.l. 139 spisu). Podľa textu v kúpnej zmluve, v časti záhlavie ako účastník zmluvy, žalobca vystupoval ako zástupca kupujúceho, ako štatutárny orgán (riaditeľ), ktorý koná a podpisuje v mene úpadcu samostatne podľa spoločenskej zmluvy uzavretej 9. augusta 1993.
Je nesporné, že úpadca záväzok zaplatiť predávajúcemu kúpnu cenu splnil, a to peňažnými prostriedkami poskytnutými S. v B., pobočka v T. na základe úverovej zmluvy z 5. októbra 1993 v sume 6 200 000,-- Sk. (č.l. 93 spisu).
Pokiaľ ide o hnuteľné veci, ktoré sa nachádzali v budove bitúnku, ktorých vylúčenia zo súpisu majetku úpadcu sa žalobca domáha predmetnou žalobou, nemožno súhlasiť so záverom napadnutého rozhodnutia, že žalobca s predávajúcim uzavrel kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli základné prostriedky a DKP prevádzkovej jednotky M.S., špecifikované v zoznamoch vyhotovených 19. júla a 27. augusta 1993 za dohodnutú kúpnu cenu 1 500 000,-- Sk, pretože zo spisu to nevyplýva. Tiež svedok Ing. M., správca majetku predávajúceho na pojednávaní 2. decembra 2005 vypovedal, že o predaji hnuteľných vecí sa nespisovala osobitná zmluva, ale sa vyhotovil inventúrny súpis hnuteľných vecí, ktorý bol podkladom pre vystavenie faktúry (č.l. 100 spisu).
Žalobca k žalobe ďalej predložil faktúru č. VS X. z 1. septembra 1993, ktorou predávajúci J.T. vyúčtoval adresátovi - žalobcovi istinu 1 500 000,-- Sk za „odpredané ZP a DKP z prevádzkovej jednotky č. X-X. M.S. podľa dodacích listov z 27. augusta 1993. Je nepochybné, že uvedenú istinu predávajúcemu nezaplatil žalobca, ale ju zaplatil úpadca. Dodacie listy z 27. augusta 1993 (č.l. 10 a 11) sú označené ako inventúrny zoznam zásob, podpísané členmi inventarizačnej komisie (nečitateľné tri podpisy) a žalobcom.
Žalovaný v konaní tvrdil, že žalobca od založenia spoločnosti konal ako zástupca založenej obchodnej spoločnosti, v súlade so spoločenskou zmluvou z X. X. 1993 a ďalej po vzniku spoločnosti X. X. 1993 (zápisom do obchodného registra) ako štatutárny zástupca, riaditeľ. Ako zástupca obchodnej spoločnosti ešte pred jej vznikom sa zúčastnil licitácie predaja nehnuteľnosti, prevádzkovej jednotky v S., v ktorej sa nachádzali sporné hnuteľné veci, ktoré boli predmetom licitácie spolu s nehnuteľnosťou. Preto kúpnu cenu spoločnosť predávajúcemu zaplatila. Obchodná spoločnosť hnuteľné veci spolu s budovou užívala na podnikanie a dodržiavala príslušné predpisy o účtovníctve. Z toho dôvodu nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že hnuteľné veci sú vo vlastníctve žalobcu. Súčasne poprel aj existenciu zmluvy o prenájme týchto veci z 5. októbra 1993.
Pokiaľ ide o zmluvu o prenájme hnuteľných vecí z 5. októbra 1993 (č.l. 61 spisu), táto bola podpísaná žalobcom jednak ako prenajímateľom a tiež za úpadcu štatutárnym orgánom a nájomcom vecí. V zmluve bola určená výška nájomného za prenájom týchto vecí, a to splácaním časti úveru na kúpu bitúnku a zariadenia od J., spotrebného družstva, t.j. 5,8 mil. Sk a po splnení tohto záväzku 220 000,-- Sk až 260 000,-- mesačne po dodatočnom spresnení. Vzhľadom na ich kúpnu cenu (1 500 000,-- Sk) sa javí ako právny úkon, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, preto nepožíva právnu ochranu (§ 265 Obchodného zákonníka). Je zrejmé, že táto výška odplaty jednostranne zvýhodňuje žalobcu ako prenajímateľa. Naviac žalobca uvedenú zmluvu podpísal za obe zmluvné strany.
Podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I, vložky číslo: X./V zo X.. X. 1993 (č.l. 197 spisu) úpadca, V., spoločnosť s ručením obmedzeným S., s.r.o., so sídlom B.S., IČO: X. bola založená spoločenskou zmluvou z X. X. 1993. Jej zakladajúcimi členmi boli Ing. P., MUDr. M., Ing. A.. a Bc. M., rod. F., všetci s rovnakým splateným vkladom 25 000,- Sk. Zápisom do obchodného registra X. X. 1993 nadobudla obchodná spoločnosť V., spoločnosť s ručením obmedzeným S.S. právnu subjektivitu (§ 62 ods. 1 Obchodného zákonníka). Zakladajúci členovia spoločnosti sa stali spoločníkmi. Predmetom činnosti tejto spoločnosti okrem iného na prvom mieste bol veľkoobchod so živými zvieratmi, porážka zvierat, spracovanie a predaj surovín živočíšneho pôvodu, výroba a predaj mäsových výrobkov.
Podľa § 64 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení v čase založenia obchodnej spoločnosti úpadcu, do vzniku spoločnosti konajú vo veciach súvisiacich so vznikom spoločnosti za spoločnosť jej zakladatelia alebo niektorý z nich, pokiaľ tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak.
Záväzky, ktoré vznikli podľa odseku 1, prechádzajú na spoločnosť okamihom jej vzniku, pokiaľ ich spoločnosť do troch mesiacov neodmietne (§ 64 ods. 3 cit. zákona). Pred vznikom obchodnej spoločnosti, okrem konaní súvisiacich so vznikom spoločnosti, (napr. konanie s príslušnými štátnymi orgánmi, notárstvom, registrovým súdom) je potrebné urobiť aj právne úkony, ktoré majú majetkovoprávnu povahu a nepochybne súvisia s predmetom činnosti založenej spoločnosti, napr. uzavretie rôznych zmlúv na zabezpečenie jej budúcej prevádzky. V mene spoločnosti môžu zakladatelia konať až po uzavretí spoločenskej alebo zakladateľskej zmluvy. Konanie pred uzavretím zmluvy je vždy osobným konaním, hoci sa konajúci neskôr stane zakladateľom spoločnosti. Spoločnosť môže tieto záväzky prevziať, musí tak však urobiť výslovne, inak nedochádza k ich prechodu vznikom spoločnosti podľa ods. 3. V spoločenskej (zakladateľskej) zmluve však môžu byť také záväzky uznané za záväzky prevzatia za spoločnosť pred jej vznikom. Až tým potom vzniká nerozdielna zodpovednosť všetkých zakladateľov.
Je nepochybné, že žalobca od jej vzniku bol konateľom spoločnosti. Ako štatutárny zástupca uzavrel s bankou úverovú zmluvu. Je tiež zrejmé, že žalobca bol jeden zo štyroch zakladateľov obchodnej spoločnosti úpadcu. V čase konania licitácie o predaji predmetných hnuteľných vecí 20. augusta 1993 bola spoločnosť založená spoločenskou zmluvou (viď výpis z obchodného registra zo X. X. 1993).
Obrana žalovaného spočívala v skutočnosti, že žalobca ako zakladajúci člen úpadcu všetky úkony spojené s nadobudnutím nehnuteľnosti, budovy bitúnku vrátane hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v nej, konal v mene úpadcu, V., s.r.o. S.. Všetky tieto veci napokon úpadca od počiatku užíval.
Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia pochybil, keď sa nezaoberal možnosťou konania žalobcu v zmysle § 64 Obchodného zákonníka ako zástupcu úpadcu pred jeho vznikom. Nezohľadnil, ani nevyhodnotil vzájomnú súvislosť medzi jeho konaním ako fyzickej osoby na licitácii, výberovom konaní predávajúceho J.T. dňa 20. augusta 1993 s otcom zakladajúcej členky úpadcu, na uzavretí kúpnej zmluvy na nehnuteľnosť s predávajúcim 26. augusta 1993, kde je odkaz na spoločenskú zmluvu z X. X. 1993, na zaplatenie kúpnej ceny hnuteľnosti aj DKP úpadcom, na údaje uvedené žalobcom v žiadosti o úver pre úpadcu od banky (č.l. 88 spisu) s požiadavkou poskytnutia úveru na nákup budovy a technológie (DKP), na výpovede svedkov, spoločníkov úpadcu, že žalobca konal v mene založenej spoločnosti.
V spise sa nenachádza spoločenská zmluva úpadcu, preto odvolací súd nemôže zistiť, či žalobca bol splnomocnený spoločenskou zmluvou t.j. od založenia spoločnosti konať v mene spoločnosti.
Preto je predčasné stanovisko súdu prvého stupňa uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že žalobca vo vzťahu s predávajúcim hnuteľných vecí vo výberovom konaní nekonal v mene založenej spoločnosti, lebo táto ešte nevznikla, ale ako fyzická osoba. Z dôvodu, že napadnutým rozhodnutím neboli súdom prvého stupňa dané odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania, nebolo plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konania (III.ÚN 314/07, obdobne II. ÚN 44/03).
K vznesenej námietke premlčania odvolateľa odvolací súd poznamenáva, že žalobca uplatnil žalobu podľa § 19 zákona o konkurze a vyrovnaní. Dôvodom jej podania bola skutočnosť, že žalovaný po tom, ako bol na majetok obchodnej spoločnosti V., s.r.o. S. vyhlásený konkurz, veci, ktoré sú predmetom vylučovacej žaloby, boli žalovaným zaradené (zapísal) do súpisu podstaty, o ktorých žalobca tvrdí, že tieto veci do podstaty nepatria. Nie je potom rozhodné, kedy boli veci podľa žalobcu nadobudnuté do vlastníctva a kedy bol vyhlásený konkurz na majetok obchodnej spoločnosti.
Najvyšší súd Slovenskej republiky z uvedeného dôvodu napadnuté rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní súd prvého stupňa doplní dokazovanie v naznačenom smere, skutkové zistenia vyhodnotí v zmysle § 132 O.s.p. a o uplatnenom práve opäť rozhodne. V novom rozhodnutí o veci rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).
P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 15. mája 2009
JUDr. Anna Marková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: M.