Najvyšší súd
6 Obo 28/2008
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: C., s.r.o., so sídlom J.M., IČO: X., zastúpeného advokátom JUDr. M., Š.Ž. proti žalovanému: 1/ S.- O.,
J.Ž., 2/ M., zastúpeného advokátom JUDr. P.D.Ž., o zaplatenie 5 468 144,50,-- Sk
s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline
zo 6. decembra 2007, č.k. 15Cb 677/2001- 206, takto
r o z h o d o l:
Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Žiline zo 6. decembra 2007,
č.k. 15Cb 677/2001-206 sa z r u š u j e a vec sa vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e:
Krajský súd v Žiline napadnutým rozhodnutím zamietol žalobu, ktorou sa žalobca
domáhal voči žalovaným spoločne a nerozdielne zaplatiť peňažnú pohľadávku v sume
5 468 144,50,-- Sk s príslušenstvom z titulu náhrady škody. Žalovanému 1/ nepriznal náhradu
trov konania. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 2/ na účet jeho právneho
zástupcu 254 681,70,-- Sk náhradu trov konania a nahradiť trovy konania štátu v sume
15 666,-- Sk na účet Krajského súdu v Žiline.
Súd prvého stupňa rozhodol tak s nasledovným odôvodnením. Predmetom sporu bol
nárok na náhradu škody vo výške skutočnej škody a ušlého zisku z porušenia zmluvnej
povinnosti žalovaného 2/ včas splniť zmluvný záväzok, uhradiť cenu vykonaných stavebných
prác. Od tohto primárneho porušenia zmluvného záväzku žalovaného 2/ bola tvrdená
i solidárna spoluzodpovednosť žalovaného 1/ za vznik škody ako zriaďovateľa k právnym
subjektom, na ktoré prešlo právo hospodárenia, ako spoluzodpovednosť štátu za oneskorené poskytnutie finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu na zaplatenie ceny diela v rámci
bývalého programu komplexnej bytovej výstavby (ďalej len KBV). V priebehu konania došlo
X. X. 2007 k zániku žalovaného 1/ S., preto krajský súd postupom podľa § 107 ods. 4 O.s.p.
zákona č.254/2007 Z.z. o zrušení krajských úradov a o zmene a doplnení zákona č. 515/2003
Z.z v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č.263/2006 Z.z. za jeho právneho
nástupcu pokladal S..
V merite veci základným bol záväzkový vzťah medzi žalovaným 2/ ako odberateľom
(objednávateľom) a právnym predchodcom žalobcu, založený hospodárskou zmluvou
č. X./CISS z 23. októbra 1991. Vzhľadom na dátum uzavretia zmluvy bolo potrebné v zmysle § 763 ods. 1 Obchodného zákonníka vychádzať pri právnom posudzovaní
uplatneného nároku na náhradu škody primárne z úpravy § 145 a nasl. Hospodárskeho
zákonníka (č. 109/1964 Zb.). Aktívna legitimácia žalobcu bola daná. Je pravdou, že zmluvu
dňa 23. októbra 1991 uzavrel na strane dodávateľa Ing. J.C.B.Ž., IČO: X., avšak v zmysle
dodatku č. 1 z 31. apríla 1993 k zmluve do práv a povinností dodávateľa vstúpila so súhlasom
žalovaného 2/ obchodná spoločnosť C.B.Ž., IČO: X., ktorý právny úkon zodpovedal prevzatiu
povinnosti záväzku dohodou podľa § 128 ods. 2 Hospodárskeho zákonníka. Zmluvou o
postúpení a započítaní pohľadávky z 28. októbra 1998 došlo k postúpeniu pohľadávky
8 062 536,-- Sk z faktúr postupcu C., č.1X., 2X., 3X./X.TRZS/98 z 21. októbra 1998 na
žalobcu ako postupníka. Zmluva o postúpení odkazovala na § 524 a nasl. Občianskeho
zákonníka, z ktorého (§ 524 ods. 2) vyplýva, že s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Z uvedeného krajský súd uzavrel, že na žalobcu
prešlo okrem pohľadávky, práva na zaplatenie zvyšnej ceny stavebných prác, vyúčtovanej
v dotknutých faktúrach (č.1X., 2X., 3X./X.TRZS/98 z 21.októbra 1998) i právo z tvrdeného
porušenia zmluvných povinností v rovine omeškania s platením ceny stavebných prác.
Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je potrebné, aby došlo k naplneniu
a preukázaniu splnenia všetkých atribútov náhrady škody. V prípade náhrady škody
podľa § 145 a nasl. Hospodárskeho zákonníka ide o protiprávny úkon, teda porušenie
zmluvnej alebo inej právnej povinnosti, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom
a vznikom škody, vznik škody a zavinenie. Zodpovednosť za škodu sa zakladá na princípe
zavinenia, kedy treba skúmať, či organizácia nemohla škode zabrániť ani pri vynaložení
všetkého úsilia, ktoré od nej možno požadovať.
Súd prvého stupňa zistil, že pôvodná dohoda o fakturácii a platení v čl. VII zmluvy
bola korigovaná dodatkami č. 2 - 9, v ktorých boli zrejmé posuny objemov a doby úhrad ceny
stavebných prác odberateľom v závislosti od pridelenia finančných prostriedkov zo štátneho
rozpočtu Ministerstvom financií SR. V dodatku č. 9 právny predchodca žalobcu a žalovaný 2/
výslovne dohodli, že odberateľ po vyčerpaní celkového finančného limitu podľa tohto
dodatku nemá zabezpečené ďalšie finančné krytie a prípadná požiadavka úhrady za plnenie
nad rámec finančného objemu sa nebude považovať za záväzok voči dodávateľovi.
Na dôvažok v zápise o odovzdaní a prevzatí stavby z 28. augusta 1998, ktorý obsahoval
prejavy vôle, tak dodávateľa ako i odberateľa, bola zrejmá dohoda k fakturácii, podľa ktorej
konečnú fakturáciu vystaví dodávateľ po obdržaní finančných prostriedkov investorom z dotácie na dostavbu bývalých KBV, prípadne iných zdrojov. Krajský súd vyhodnotil takéto
dojednanie ako osobitnú dohodu účastníkov, ktorou došlo k zmene dohody o platení
s odkladom splatnosti ceny diela na dobu poskytnutia dotácie finančných prostriedkov
určených na dostavbu v režime KBV. Ak teda účastníci dohodli odloženie splatnosti ceny
stavebných prác, potom žalobca nekonal v súlade s uzavretou dohodou pri predčasnom
vyúčtovaní ceny faktúrami č. 1X., 2X., 3X./X.TRZS/98 z 21. októbra 1998, ktorých splatnosť
nenastala skôr než pridelením dotácie, t.z. podľa listu Ministerstva financií SR (č.l. 27) zo 6.
októbra 2000, kedy list došiel žalovanému 2/. Omeškanie s platením vyúčtovanej ceny
stavebných prác potom nemohlo nastať skôr než od 7. októbra 2000 a nie ako tvrdil žalobca
od splatnosti faktúr, t.j. od 21. októbra 1998 do ich úhrady 20. októbra 2000.
Krajský súd uzavrel, že v dobe najmenej od 21. októbra 1998 do 6. októbra 2000
žalovaný 2/ nebol v omeškaní s platením ceny stavebných prác. K zostávajúcej dobe
omeškania s úhradou ceny stavebných prác najskôr od 7. do 20. októbra 2000 krajský súd
uvádza, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať vznik a výšku škody a ušlý zisk, za ktorú by
v súvislosti s preklenovacím úverom, uhradenými sankciami v rovine sankčných úrokov,
poplatkov, zmluvných pokút, vo väzbe na dobu omeškania zodpovedal jednoznačne
a výhradne žalovaný 2/ v solidárnej zodpovednosti so žalovaným 1/. Žalobca nepreukázal
vznik a výšku škody a jej vznik v príčinnej súvislosti s porušením zmluvnej povinnosti
žalovaného 2/. Uvedený záver dopadá i na žalovaného 1/ v rovine solidárnej
spoluzodpovednosti za škodu, ako vyplynulo zo skutkových záverov znaleckého posudku.
Pri konštatovaní tvrdenia dostatočných odborných skutkových zistení znalca krajský súd
zamietol návrh na doplnenie dokazovania výsluchom riaditeľa dotknutého znaleckého ústavu, ktorý priamo znalecký posudok nevypracoval a výsluchom svedka JUDr. T., ktorý mal
poskytovať za žalobcu podklady pre vypracovanie posudku. Žalobca nepreukázal ani pasívnu
legitimáciu žalovaného 1/. Pre jej konštatovanie bol nedostatočný poukaz
na zriaďovateľskú funkciu voči tým subjektom, na ktoré stavba, resp. právo hospodárenia
k nej, prešli. Z právnych úkonov o prevode práva hospodárenia nebolo preukázané prevzatie
záväzku uhradiť žalobcovi cenu stavebných prác, resp. ďalšie súvisiace záväzky. Primárny
v danej veci bol záväzkovo-právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným 2/. Žalobca,
resp. jeho právny predchodca pri uzatváraní zmluvy a jej dodatkov vedeli o režime
financovania dostavby školy v rámci KBV. Žalobca nepreukázal právny základ solidarity,
v rámci ktorej by mal žalovaný 1/ spoločne a nerozdielne zodpovedať so žalovaným 2/
za porušenie zmluvného záväzku. Z ustanovenia § 146 ods. 1 Hospodárskeho zákonníka
pri zodpovednosti viacerých organizácií za škodu vyplýva pomerná zodpovednosť
a nie solidárna zodpovednosť. Keďže krajský súd konštatoval nepreukázanie skutkového,
ani právneho základu pre priznanie uplatňovaného nároku na náhradu škody, potom sa už
nezaoberal námietkou premlčania, ktorú vzniesli žalovaní 1/ a 2/ na pojednávaní 6. decembra
2007. Rovnako sa nezaoberal otázkou, či žalobca účtoval žalovanému 2/ za omeškanie
s platením ceny stavebných prác (faktúr) majetkové sankcie (§ 378 ods. 1 Hospodárskeho
zákonníka), ktoré ak by boli zaplatené za nesplnenie povinností, ktorých porušením bola
škoda spôsobená, započítali by sa podľa § 147 ods. 3 Hospodárskeho zákonníka na náhradu
škody. Na základe vyššie uvedených dôvodov krajský súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1
O.s.p. Žalovaný 1/ náhradu trov neuplatnil, lebo mu v konaní žiadne nevznikli. Preto mu
krajský súd ich náhradu žalovanému 1/ nepriznal. Žalovaný 2/ bol v konaní úspešný, uplatnil
si nárok na náhradu trov konania a vyčíslil ich v zákonnej lehote, preto mu bola priznaná
náhrada trov konania proti neúspešnému žalobcovi. O náhrade trov konania štátu
bolo rozhodnuté podľa § 148 ods. 1 O.s.p. Išlo o sumu 15 666,-- Sk, vynaloženú zo štátnych
prostriedkov na úhradu znalečného za znalecký posudok.
Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie s poukázaním na ustanovenie § 205 ods. 2 písm. c/ a f/ O.s.p. s tým, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že v podstate
primárnym dôvodom zamietnutia žaloby bolo posúdenie súdom zápisu o odovzdaní a prevzatí
z 28. augusta 1998 ako novácie záväzku v rozsahu splatnosti. Podľa jeho názoru už zo
samotnej povahy listiny je zrejmé, že sa nejedná o konsenzuálny právny úkon, ale len
o deklaratórne odovzdanie a prevzatie výsledku realizácie diela. Ide o jednostranné
oznámenie žalovaného 2/, keď „berie na vedomie, že finančný limit poskytnutý MV a VP SR
na dostavbu bývalých KBV dohodnutý podľa Dodatku č. 9 bol vyčerpaný, fakturácia nad
uvedený limit bude investorom uhradená po obdržaní ďalšej dotácie zo štátneho rozpočtu,
resp. z iných zdrojov určených na dostavbu predmetu stavby“. Uvádzaná skutočnosť, že berie
na vedomie, nie je prejavom konsenzu vôle, resp. nováciou pôvodného záväzku v rozsahu
splatnosti. Rovnaká argumentácia platí v prípade dodatku č. 9 k zmluve. Oznámenie ako také
žalobca zobral na vedomie, ale nikde neprejavil vôľu ho akceptovať. Ďalej poukázal
na ustanovenie § 20c ods. 2 Hospodárskeho zákonníka. Má za to, že výšku škody a ušlého
zisku právne relevantným spôsobom preukázal doložením vyčíslenia škody a ušlého zisku
zo 7. marca 2002. Naopak žalovaný 2/ sa zodpovednosti nezbavil, nakoľko nepreukázal,
že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho
požadovať. Tu poukázal na znenie ustanovenia § 145 ods. 2 posledná veta Hospodárskeho
zákonníka, podľa ktorého: „Svojej zodpovednosti sa však nemôže zbaviť poukazom na to,
že plnila opatrenia orgánov hospodárskeho riadenia.“ Teda v tomto prípade na obmedzený
finančný limit. Skutočnosť, že v dodatku č. 9 je definovaný nenávratný finančný príspevok
poskytnutý z rozpočtu SR za účelom dokončenia KBV, ešte nevylučuje finančné plnenie
žalovaného 2/ z vlastných finančných zdrojov. Zaviazal sa len v súlade s predmetom dodatku
túto dotáciu preinvestovať v súlade s projektovou dokumentáciou. Toto tvrdenie preukazuje
aj znenie čl. III ods. 3.1. písm. b./, a 3.2 dodatku č. 9 k zmluve. Rozsudok, proti ktorému toto
odvolanie smeruje, vychádzal zo znaleckého posudku, ktorý má výrazné nedostatky
ovplyvňujúce uplatnenie ako dôkazného prostriedku v konaní, okrem toho taktiež
nezodpovedal súdom uloženú znaleckú úlohu, mal v súlade s ustanovením § 127 ods. 2 O.s.p.
dať ho preskúmať inému znalcovi, vedeckému ústavu, alebo inštitúcii. K vznesenej námietke
premlčania uviedol, že vzhľadom na postúpenie pohľadávok zo spoločnosti C. na žalobcu je
dodržaná subjektívna lehota, ako aj 10 ročná objektívna lehota na uplatnenie
si práva, nakoľko v zmysle § 131b ods. 1 Hospodárskeho zákonníka bolo preukázané,
že žalobca sa o škode dozvedel, až keď sa dozvedel o výške poplatkov a všetkých súvisiacich platieb z preklenovacieho úveru.
Žiadal, aby odvolací súd zvážil uvádzané dôvody a v zmysle § 220 ods. 1 O.s.p.
zmenil napadnuté rozhodnutie, resp. inak rozhodol v súlade s príslušnými ustanoveniami
Občianskeho súdneho poriadku.
Žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť.
Namietal nedostatok svojej pasívnej legitimácie, pretože nebol so žalobcom v žiadnom
právnom vzťahu. Pokiaľ právny predchodca žalovaného 1/ plnil úlohu zriaďovateľa, nemožno
túto funkciu stotožňovať s ručením za záväzky zriadeného subjektu, naviac, keď so zmenou
zriaďovateľa došlo aj ku zmene vlastníctva. Odmietol aj prípadnú solidárnu zodpovednosť
za prípadný záväzok.
Žalovaný 2/ vo vyjadrení k odvolaniu rovnako žiadal napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdiť. Poukázal na dodatok č. 9 k hospodárskej zmluve č. X./X./CISS
z 23. októbra 1991, ktorým došlo k posunu termínu splatnosti ceny. Tvrdenie žalobcu o tom,
že v zápise o odovzdaní a prevzatí stavby z 28. augusta 1998 nebol nikde prejavený
konsenzus zmluvných strán, neobsahoval teda prejav vôle, tak dodávateľa ako aj odberateľa,
je právne irelevantné. Krajský súd správne vyhodnotil takéto dojednanie ako osobitnú dohodu
účastníkov uzavretú v rámci existujúceho zmluvného záväzkového vzťahu, ktorou došlo
k zmene dohody o platení s odkladom splatnosti ceny diela na dobu poskytnutia dotácie
finančných prostriedkov určených na dostavbu v režime KBV. Žalobca nepreukázal splnenie
atribútov potrebných pre priznanie práva na náhradu škody. Znalecký posudok obsahuje
dostatočné odborné zistenia, bolo možné z neho vychádzať pri preukázaní alebo nepreukázaní
výšky tvrdenej skutočnej škody a škody na ušlom zisku v rozhodnej dobe, a preto bol správne
súdom posúdený ako dostatočný dôkaz k skutkovým a odborným otázkam, ktoré boli
v posudku zodpovedané. Mal tiež za to, že žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie
návrhu na náhradu škody, nakoľko na neho bola zo spoločnosti C. postúpená len pohľadávka
vo výške 8 648 487,-- Sk, ktorú mala spoločnosť C. voči žalovanému 2/ z titulu ceny za dielo.
Z ustanovenia § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že s postúpenou pohľadávkou
prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Príslušenstvom pohľadávky sú
úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatňovaním, právami
spojenými s pohľadávkou sú práva vyplývajúce zo zabezpečenia záväzkov (§ 544 a nasl.
Občianskeho zákonníka).
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) prejednal vec
v medziach odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a § 214 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu je dôvodné.
Podľa obsahu spisu žalobca C. uplatnil proti žalovaným právo na zaplatenie peňažnej
pohľadávky 5 468 144,50,-- Sk z titulu náhrady škody podľa § 145 a nasl. Hospodárskeho
zákonníka.
Žalobca svoje právo odvodzuje z porušenia záväzku žalovaným 2/ z hospodárskej
zmluvy č. X./X./CISS, ktorú 23. októbra 2001 uzavrel žalovaný 2/ ako odberateľ s Ing. C. -
C.B.Ž. ako dodávateľom stavebných prác rozostavanej stavby objektu „16-triedna ZŠ Č.“.
V priebehu plnenia záväzku došlo dodatkom č. 1 z 31. apríla 1993 k dohode o zmene
zmluvnej strany dodávateľa na C.. Tento zápisom o odovzdaní a prevzatí z 26. augusta 1998
(č.l. 19) odovzdal a žalovaný 2/ prevzal dodávku. Podľa zápisu preberacie konanie bolo
ukončené 30. septembra 1998.
Po splnení záväzku dodávateľa zo zmluvy dodatkom č. 11 z 8. októbra 1998
k hospodárskej zmluve č. X./X./CISS (č.l. 18) došlo medzi žalovaným 2/, dodávateľom
stavebných prác C. a žalobcom k dohode o postúpení práv zo zmluvy na strane dodávateľa na
C.. Tento právny subjekt podľa dodatku, ktorý tiež podpísal, prevzal všetky práva
a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy vrátane práv zo zodpovednosti za vady (záruky).
Súd prvého stupňa vecne správne konštatoval, že týmto došlo podľa § 128
Hospodárskeho zákonníka k prevzatiu práv a povinností dodávateľa stavebných prác C. so
súhlasom žalovaného 2/ na žalobcu C..
Porušenie záväzku žalovaným 2/ žalobca preukazoval omeškaním žalovaného 2/
s platením ceny za vykonané stavebné práce, keď faktúry č.1X./X.TRZSm/CISS, a.s. vo
výške 4 979 339,20,-- Sk, č. 2X./X.TRZS/98/CISS, a.s. vo výške 1 792 018,60,-- Sk
a č. 3X./X.TRZS/98/CISS, a.s. vo výške 1 914 360,-- Sk, splatné 21. októbra 1998,
boli zaplatené 20. októbra 2000, teda s omeškaním 722 dní.
Krajský súd v napadnutom rozhodnutí dospel k záveru, že žalovaný 2/ neporušil svoj záväzok z hospodárskej zmluvy, lebo medzi ním a dodávateľom došlo k dohode o zaplatení ceny stavebných prác, a to s odkladacou podmienkou do doby poskytnutia dotácie
finančných prostriedkov žalovanému 2/ v rámci bývalej komplexnej bytovej výstavby
od Ministerstva financií SR, a to v zápise o odovzdaní a prevzatí stavebných prác
z 26. augusta 1998.
Odvolací súd uvedený záver súdu prvého stupňa pokladá za nesprávny.
Z textu v zápise v znení: „Konečnú faktúru vystaví dodávateľ po obdržaní finančných
prostriedkov investorom z dotácie na dostavbu bývalých KBV, prípadne z iných zdrojov“
nemožno vyvodiť lehotu splatnosti ceny práce. Nemožno pokladať za dohodu o termíne
zaplatenia ceny určenie termínu pre vystavenie faktúry, ak navyše tento termín nie je presný
a ani zrozumiteľný.
Je potrebné poukázať na ustanovenie § 378 Hospodárskeho zákonníka, podľa ktorého
povinnosť zaplatiť cenu vzniká splnením. Zápisničným odovzdaním prác vzniklo
dodávateľovi právo práce vyúčtovať a povinnosť odberateľa za prevzaté práce zaplatiť cenu.
Povinnosť zaplatiť cenu nie je pritom podmienená jej fakturáciou.
Navyše uvedený text v zápise o odovzdaní a prevzatí z 26. augusta 1998 nemá
charakter zmeny fakturácie a platenie (článok VII) hospodárskej zmluvy, ktorú zmenu bolo
potrebné vykonať v zmysle článku VIII. bod 6. písomne, dodatkami k zmluve.
Odvolací súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu, že uvedeným zápisom žalovaný 2/
jednostranne oznámil žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi spôsob a možnosť
zaplatenia ceny stavebných prác, ktoré tento len zobral na vedomie.
Ak dodávateľ fakturoval vykonané práce po ich splnení, tak takémuto postupu
nemožno vytknúť žiadne pochybenie.
Je nepochybné, že žalovaný 2/ nezaplatil cenu stavebných prác v lehote splatnosti.
Zaplatil ju až 20. októbra 2000. Teda porušil svoj záväzok z hospodárskej zmluvy.
Súd prvého stupňa keď zistil, že žalovaný 2/ neporušil zmluvnú povinnosť, ktorá
je jednou zo základných predpokladov pre priznanie práva na náhradu škody (ešte existencia
škody a príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a porušením zmluvnej povinnosti)
podľa § 145 ods. 1 Hospodárskeho zákonníka, ďalej v konaní posudzoval uplatnený nárok len za dobu omeškania od 7. októbra 2000 (t.j. odo dňa doručenia listu žalovanému 2/
od Ministerstva financií SR o pridelení dotácie) do 20. októbra 2000. Za toto obdobie nezistil
s poukazom na znalecký posudok existenciu škody (ušlého zisku). Nezisťoval potom ďalšie
predpoklady pre vznik práva na náhradu škody.
Odvolací súd vzhľadom na to, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil,
nedostatočne zistil skutkový stav, neumožnil žalobcovi preukazovať existenciu škody a najmä
príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a porušením zmluvnej povinnosti žalovaným 2/.
Je potrebné podotknúť, že uvedené predpoklady pre priznanie náhrady škody sú dôkaznou
povinnosťou žalobcu.
Žalobca v žalobe tvrdil, že z dôvodu omeškania žalovaného 2/ bol nútený vziať
preklenovací úver v hodnote 4 295 500,-- Sk. Jeho úlohou bude pred súdom prvého stupňa
preukázať, že škoda, ktorú podaním z 31. októbra 2000 (č.l. 28 spisu) vyčíslil sumou 5 468 144,50,-- Sk je škodou, ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti s porušením zmluvného
záväzku žalovaným 1/ a žalovaným 2/. Výška škody, a to výška škody skutočnej a výška
ušlého zisku nie je bez ďalších dôkazov preukázaná žalobcom doloženým vyčíslením
zo 7. marca 2002 (č.l. 77 spisu), ako sa mylne domnieva v odvolaní.
Podľa obsahu spisu na žalobcov návrh zo 14. júna 2005 (č.l. 149) súd prvého stupňa
nariadil uznesením z 1. júla 2005 znalecké dokazovanie. V znaleckom posudku Ústavu
súdneho inžinierstva Ž. univerzity v Ž. č. X./2007 z 10. apríla 2007 (č.l.175 spisu) sú
uvádzané skutkové zistenia a nulové vyčíslenia vzniku škody. Vzhľadom na námietky
žalobcu vznesené voči tomuto posudku, bude potrebné, aby tieto námietky súd prvého stupňa
prejednal a ich dôvodnosť posúdil.
Vzhľadom na to, že žalovaný 1/ namietal nedostatok pasívnej legitimity, bude vecou
žalobcu preukázať súdu, že táto námietka žalovaného 1/ nie je dôvodná a následne preukázať
základné predpoklady pre vznik práva na náhradu škody podľa § 145 Hospodárskeho
zákonníka voči tomuto žalovanému.
V tejto súvislosti je potrebné prisvedčiť súdu prvého stupňa, že zodpovednosť
za náhradu škodu viacerých subjektov nie je solidárna, ale podielová. Vyplýva to z § 165
ods. 1 Hospodárskeho zákonníka, podľa ktorého ak spôsobilo škodu viac organizácií, zodpovedajú pomerne. Ak rozsah zodpovednosti každej z nich nemožno zistiť bez
neúmerných ťažkostí, zodpovedajú rovnakým dielom.
Najvyšší súd Slovenskej republiky z uvedených dôvodov podľa § 201 ods. 1 písm. h/
O.s.p. napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci rozhodne o náhrade trov odvolacieho
konania.
P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 22. januára 2009
JUDr. Anna Marková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: M.