Najvyšší súd  

6Obo/238/2003

  Slovenskej republiky

U Z N. E S E N. I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: E. A., s. r. o., K., IČO: X. proti žalovanému: JUDr. E. V., správcovi konkurznej podstaty úpadcu E., a. s. v konkurze,

IČO: X. so sídlom správcu Z., o 1 286 459,53 eur s prísl. na odvolanie žalovaného proti

rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 17Cb/112/00-196 z 22. mája 2003, v znení opravného uznesenia č. k. 17Cb/112/00-231 z 31. januára 2005, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolacie konanie z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom č. k. 17Cb/112/00-196 z 22.05.2003 v znení opravného uznesenia č. k. 17Cb/112/00-231 zo dňa 31.01.2005 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 35 497 135,66 Sk a zaplatiť mu náhradu trov konania vo výške 500 000 Sk, všetko do troch dní po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia. V zostávajúcej časti žalobu zamietol. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že medzi pôvodnými účastníkmi konania bola dňa 18.06.1997 uzavretá zmluva č. 1848/1997 o odplatnom prevode akcií kúpou, predmetom ktorej bol priamy predaj 514 042 kusov akcií spoločnosti E. N., a. s. žalovanému v menovitej hodnote 1 000 Sk za jednu akciu za kúpnu cenu 40 000 000 Sk. Súd mal za preukázané, že

medzi účastníkmi došlo k platnému uzavretiu zmluvy o odplatnom prevode akcií kúpou jednak čo sa týka podstatných náležitostí predmetnej zmluvy o odplatnom prevode akcií kúpou jednak čo sa týka podstatných náležitostí predmetnej zmluvy, tak aj okolností za ktorých bola zmluva podpísaná. Uznesením Krajského súdu v Bratislave dňa 18.07.2000 súd vyhlásil konkurz na majetok spoločnosti E. N., a. s., pričom toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.08.2000. Medzi účastníkmi nebolo sporné, v akých výškach a kedy došlo zo strany žalovaného k splátkam kúpnej ceny a preto nie je sporné, že ku dňu podania žaloby dlhoval žalovaný na splátkach kúpnej ceny sumu 5 400 000 Sk. Pri dohodnutej výške úrokov z omeškania (30% ročne) a omeškaní žalovaného so splátkou vo výške 2 500 000 Sk od 31.12.1998 do

31.10.2000 (ku dňu podania žaloby) je úrok z omeškania vo výške 1 376 712,33 Sk, resp. pri omeškaní so splátkou 2 900 000 Sk splatnou 31.12.1999 do 31.12.2000 je úrok z omeškania vo výške 626 712,33 Sk, čo spolu predstavuje úrok z omeškania vo výške 2 003 426,66 Sk. Keďže účastníci si v zmluve (čl. IV. ods. 1 písm. b/ dohodli, že nesplatená časť kúpnej ceny sa úročí úrokom vo výške 8,8 % ročne, predstavuje tento úrok zo sumy 34 500 000 Sk za obdobie od 18.6.1997 do 31.10.2000 sumu 9 726 035,62 Sk, z ktorej si žalobca uplatnil sumu vo výške 8 093 709 Sk. Súd považoval tieto dojednania za platné a to aj vo vzťahu k výške dohodnutých sadzieb. Vo vzťahu k uplatnenej zmluvnej pokute vo výške 20 000 000 Sk súd považoval žalobu za dôvodnú. Žalovaný síce na mimoriadnom valnom zhromaždení dňa 17.12.1997 prijal uznesenie, ktorým schválil vydanie 10% zamestnaneckých akcií z celkového počtu akcií spoločnosti E. N., a. s., avšak nepodnikol ďalšie kroky, ktoré by umožnili zamestnancom spoločnosti E. N., a.s. nadobudnúť účasť na jej privatizácii. Žalovaný si teda túto svoju zmluvnú povinnosť nesplnil. Tvrdenie žalovaného, že splnenie tohto bodu zmluvy bránila záložná zmluva č. 1848/1997/Z je nedôvodné, nakoľko v zmysle čl. 3 ods. 7 predmetnej zmluvy bol žalovaný oprávnený nakladať s predmetnými akciami po predchádzajúcom súhlase žalobcu, ktorý si však žalovaný nevyžiadal. Realizácii predmetného bodu zmluvy nebránili ani ustanovenia § 10 zák. č. 92/91 Zb., platného v čase uzavretia zmluvy. Sumu vo výške 2 258 746 Sk, ktorá predstavuje úroky z omeškania vo výške 30% z nezaplatenia úrokov vo výške 2 860 000 Sk od 31.12.1998 do 31.10.2000, resp. z úroku vo

výške 2 788 707,95 Sk od 31.12.1999 do 31.10.2000, súd žalobcovi nepriznal, nakoľko úroky nie sú súčasťou pohľadávky, ale len jej príslušenstvom, a preto oneskoreným zaplatením úrokov nevzniká právo na ďalšie úroky z omeškania.

Ohľadne obrany žalovaného v tom smere, že vyhlásením konkurzu na majetok spoločnosti E. N., a.s. došlo k zastaveniu privatizačného procesu uvedenej spoločnosti a teda aj k prerušeniu splácania splátok, súd považoval za potrebné uviesť, že ustanovenie § 14 ods. 1 písm. j/ zák. č. 328/91 Zb., sa na predmetný vzťah neuplatňuje, nakoľko privatizačný proces v predmetnej právnej veci bol zavŕšený a ukončený uzavretím zmluvy o odplatnom prevode akcií kúpou, na základe ktorej sa stal vlastníkom predmetných akcií žalovaný. Z uvedeného dôvodu povinnosť žalovaného splácať kúpnu cenu akcií, ktoré prešli do jeho vlastníctva naďalej trvá. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a to tak, že ich

žalobcovi priznal vo výške 500 000 Sk z titulu zaplatenia súdneho poplatku za podanú žalobu. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie dňa 18.08.2003, ktorým žiadal

napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V priebehu odvolacieho konania bol na majetok žalovaného – E. a.s. N. vyhlásený

konkurz Krajským súdom v Bratislave č. k. 65/04-197 zo dňa 20.01.2005. V zmysle § 14 ods. 1 písm. d/ zákona č. 328/1991 Zb. bolo konanie prerušené. Podaním zo dňa 11. novembra 2010 správca konkurznej podstaty úpadcu vzal späť odvolanie v celom rozsahu. Zároveň požiadal o vrátenie zaplateného súdneho poplatku za podané odvolanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p., bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolacie konanie je potrebné zastaviť. Podľa ustanovenia § 207 ods. 2, 3 O.s.p., dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak niekto vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak sa odvolanie o ktorom nebolo rozhodnuté vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. V danom prípade boli splnené podmienky pre postup podľa citovaného ustanovenia, a preto odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia. Podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Podľa § 224 O.s.p., ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky o trovách odvolacieho konania

rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojitosti s § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 15. decembra 2010     JUDr. Alena Priecelová, v. r.   predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mária Némethová