Najvyšší súd
6Obo/221/2003
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa S. K. spol. s r. o., Ľ., IČO: X., proti odporcovi P. S. S., a. s., H., IČO: X. v konaní o zaplatenie 44 429,41 eur
(1 338 480,40 Sk), na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa
25. marca 2003, č. k. 22Cb 516/2000-160, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 25. marca 2003, č. k. 22Cb 516/2000-160
v časti výroku, ktorým rozhodol o úroku z omeškania a zmluvnej pokute z r u š u j e a vec
mu v r a c i a na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Žiline napadnutým rozsudkom zaviazal odporcu zaplatiť
navrhovateľovi sumu 1 345 166,66 Sk a 16,4% ročný úrok z omeškania zo sumy 738 405,10
Sk od 31. 07. 1998 až do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku
návrh zamietol. Ďalej zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi na účet jeho právneho
zástupcu trovy konania vo výške 42 480,-- Sk, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku
a navrhovateľovi uložil v tej istej lehote zaplatiť Slovenskej republike, na účet Krajského
súdu v Žiline, doplatok súdneho poplatku vo výške 29 607,-- Sk. V odôvodnení napadnutého
rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ svoj nárok špecifikoval ako nárok na zaplatenie istiny
vo výške 990 654,90 Sk, ktorá predstavuje odporcom nezaplatené faktúry za dodanie diela,
ďalej si uplatnil úroky z omeškania 23% ročne v celkovej vyčíslenej čiastke 214 643,30 Sk
za oneskorenú úhradu jednotlivých faktúr a podľa čl. 10 bod 10.4 zmluvy o dielo si uplatnil
zmluvnú pokutu vo výške 0,05% denne z fakturovanej čiastky za každý deň omeškania ako
sankciu za riadne a včasné omeškanie s platením faktúr, zmluvná pokuta vo výške 133 182,20
Sk. Po pripustení zmeny žalobného návrhu sa navrhovateľ domáhal zaplatenia časti
nezaplatenej ceny účtovanej faktúrou č. 97120 vo výške 738 405,10 Sk, ktorú účtoval
navrhovateľ ako čiastkovú účtovanú cenu za vykonanie diela na základe medzi účastníkmi uzavretej zmluvy o dielo 33-459/96. Odporca nespochybňoval dôvodnosť vystavenia faktúry
č. 97120, ako i správnosť účtovania ceny, termín jej vystavenia a splatnosti. Vzhľadom
na uvedenú skutočnosť, súd prvého stupňa titulom ceny za vykonanie diela priznal
navrhovateľovi čiastku 738 405,10 Sk, ako časť nezaplatenej ceny dohodnutej v súlade s ust.
§ 536 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka,
ktorú odporca nezaplatil.
Súd prvého stupňa ďalej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že
predmetom nároku bol aj nárok na zaplatenie 16,4% ročného úroku z omeškania
za oneskorenú úhradu jednotlivých faktúr, ktorými účtoval navrhovateľ cenu za vykonanie
diela tak, ako špecifikoval vyčíslený úrok z omeškania na č. l. 150 a 151 spisu. Súd návrhu
na zaplatenie úroku z omeškania, vyčísleného v celkovej výške 606 761,56 Sk vyhovel,
súčasne vyhovel nároku na zaplatenie 16,4% ročného úroku z omeškania zo sumy 738 405,10
Sk, týkajúcej sa zostatku nezaplatenej faktúry č. 97120, a to od 31. 07. 1998 až do zaplatenia.
Návrh navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty tak, ako ju špecifikoval v podaní
z 25. 03. 2003, č. l. 151 spisu, súd prvého stupňa zamietol a poukázal na to, že za porušenie
tej istej povinnosti si navrhovateľ uplatnil dve sankcie. Sankciu zákonnú – úrok z omeškania
vo výške 16,4% ročne, ako aj zmluvnú pokutu podľa bodu 10 bod 10.4 predmetnej zmluvy.
Podľa súdu prvého stupňa v predmetnej zmluve sa síce používa terminológia „zmluvná
pokuta“, avšak z obsahu ustanovení bodu 10 bod 10.4 je zrejmé, že je to sankcia
za omeškanie s riadnym a včasným platením faktúr. Súd prvého stupňa posúdil zmluvu podľa
jej obsahu a dospel k záveru, že v bode 10 bod 10.4 si účastníci nedojednali zmluvnú pokutu,
ale výšku úroku z omeškania za porušenie povinnosti riadne a včas platiť účtovanú faktúru,
cenu diela. Z tohto dôvodu si podľa súdu mohol navrhovateľ uplatniť úrok z omeškania
vo výške 0,05% denne, čo predstavuje čiastku 18,25% ročne. Navrhovateľ si však uplatnil
úrok omeškania vo výške 16,4% ročne a súd zdôraznil, že bol touto výškou pri rozhodovaní
viazaný. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty
zamietol, a preto sa nezaoberal námietkou odporcu, že je nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty
premlčaný. V tejto súvislosti súd poukázal na to, že zmluvná pokuta nie je príslušenstvom
pohľadávky, ale podľa názoru súdu, nie je potrebné k uplatneniu si nároku na zaplatenie
zmluvnej pokuty túto vyčíslovať pevnou čiastkou a je možné, aby bola vyčíslená aj takým
spôsobom, ako ju vyčíslil navrhovateľ v písomnom podaní z 25. 03. 2003.
Súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí taktiež uviedol, že námietku odporcu,
súvisiacu so zánikom pohľadávky navrhovateľa, nakoľko pohľadávka nebola uplatnená riadne
a včas, považoval za nedôvodnú. Poukázal na to, že súd je viazaný stavom, aký je v čase
vyhlásenia rozhodnutia a skutočnosť, že prebieha vyrovnávacie konanie, nebráni rozhodnutiu
vo veci samej a nespôsobuje zánik predmetných pohľadávok navrhovateľa.
Proti výroku napadnutého rozsudku, ktorým bol návrh vo zvyšku zamietnutý, podal
odvolanie navrhovateľ, v ktorom uviedol, že s právnym výkladom čl. 10 bod 10.4 zmluvy
o dielo, nesúhlasí. Zdôraznil, že zmluvná pokuta zakladá vo všeobecnosti právo jednej
zmluvnej strany na zaplatenie určitej peňažnej čiastky druhou zmluvnou stranou, ak táto
poruší povinnosť vymedzenú v dojednaní o zmluvnej pokute. V tomto prípade išlo
o porušenie povinnosti odporcu ako objednávateľa, riadne a včas uhradiť čiastkové mesačné
faktúry a konečnú faktúru. Výška zmluvnej pokuty bola dojednaná percentuálne na 0,05%
z fakturovanej čiastky za každý deň omeškania, čo je dostatočným spôsobom jej určenia
v súlade s ust. § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a preto má odvolateľ za to, že bola
dohodnutá platne. Odvolateľ poukázal na to, že účastníci si v predmetnom ustanovení
nedojednali výšku úrokov z omeškania, ale zmluvnú pokutu, a to niekoľkonásobným
použitím slova výrazu „zmluvná pokuta“. Navrhovateľ i odporca mali v úmysle zabezpečiť si
plnenie vzájomných povinností zmluvnou pokutou, čo nepoprel podľa odvolateľa ani samotný
odporca. Odvolateľ preto dodal, že ak by súd vykladal predmetné ustanovenie podľa
výkladových pravidiel podľa ust. § 266 Obchodného zákonníka, nemohol by dohodu
o zmluvnej pokute zameniť s dohodou o výške úrokov z omeškania. Súd totiž môže výkladom
iba zisťovať obsah právneho úkonu, ale nie meniť prejav vôle jeho účastníkov. Podľa
odvolateľa zákon nevylučuje možnosť dojednania zmluvnej pokuty i za omeškanie s platením
peňažného záväzku, pričom jej výška môže byť určená rovnakým spôsobom, ako v prípade
úrokov z omeškania. Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v súlade s ust. § 544 Občianskeho
zákonníka vzniká v tomto prípade vedľa nároku na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania
podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v nadväznosti na ust. § 502 Obchodného
zákonníka. Na základe uvedeného odvolateľ zastáva názor, že súd prvého stupňa neposúdil
jeho nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty správne a mal mu okrem zákonných úrokov
z omeškania priznať aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty tak, ako ju vyčíslil. Preto
odvolateľ navrhuje zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku tak, že
odvolací súd uloží povinnosť odporcovi zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 692 031,-- Sk a zmluvnú pokutu vo výške 0,05% zo sumy 3 343 365,10 Sk za každý deň
omeškania od 09. 10. 1997 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy odvolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 2 a § 214 ods. 2
O. s. p., bez nariadenia pojednávania a v medziach dôvodov odvolania a dospel k záveru, že
odvolanie navrhovateľa je dôvodné.
V odvolacom konaní Najvyšší súd Slovenskej republiky pokračoval potom, čo
konkurz vyhlásený na majetok odporcu, v dôsledku ktorej skutočnosti sa odvolacie konanie
prerušilo, bol právoplatným rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
15. augusta 2012, č. k. 25-24K 130/2001-7226 zrušený.
Predmetom odvolacieho konania je právo navrhovateľa voči odporcovi na zaplatenie
zmluvnej pokuty, vyčíslenej navrhovateľom vo výške 22 971,23 eur (692 031,-- Sk) a 0,05%
zmluvnej pokuty zo sumy 3 343 365,10 Sk podľa faktúry č. 97120, ktoré právo navrhovateľ
vyvodzuje z čl. 10 bod 10.4 zmluvy o dielo č. 33 – 459/96, uzavretej účastníkmi konania dňa
06. 11. 1996.
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom právo navrhovateľa na zmluvnú pokutu
nepriznal, keď dospel k záveru, že za porušenie tej istej povinnosti si navrhovateľ uplatnil dve
sankcie, a to úrok z omeškania vo výške 16,4% ročne, ako aj zmluvnú pokutu podľa čl. 10
bod 10.4 predmetnej zmluvy. Súd posúdením predmetného ustanovenia zmluvy o dielo
dospel k záveru, že si účastníci nedojednali zmluvnú pokutu, ale výšku úroku z omeškania
za porušenie povinnosti riadne a včas platiť účtovanú faktúru, cenu diela.
Pre posúdenie veci je preto rozhodujúce zistenie, či zmluva o dielo č. 33-459-/96,
ktorú uzavreli účastníci konania dňa 06. 11. 1996, vyjadruje v čl. 10 bod 10.4 platne
dohodnutú zmluvnú pokutu.
Je nesporné, že uvedenou zmluvou o dielo bol medzi účastníkmi konania založený
obchodnoprávny vzťah.
Právna úprava zmluvnej pokuty v Obchodnom zákonníku (§ 300 až § 302) je
osobitným doplnením právnej úpravy tohto inštitútu obsiahnutej v Občianskom zákonníku (§ 544 a § 545). Zmluvná pokuta patrí k zabezpečovacím prostriedkom záväzkového práva. Je
to dohodou účastníkov určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak
poruší svoju zmluvnú povinnosť. Možno ju dohodnúť aj pre prípad omeškania so splatením
peňažného záväzku, a to takým spôsobom, že jej výška bude tiež závislá na dobe, po ktorú
trvá porušenie zmluvnej povinnosti (napr. percentuálnou sadzbou za každý deň alebo mesiac
omeškania, teda za vymedzený čas). Má akcesorickú povahu, pri svojom vzniku predpokladá
existenciu hlavného záväzku, na zabezpečenie ktorého má slúžiť. Inštitút zmluvnej pokuty
plní v určitom slova zmysle funkciu paušalizovanej náhrady škody.
V predmetnej veci si účastníci konania v čl. 10 bod 10.4 zmluvy o dielo, dohodli, že
objednávateľ (odporca) uhradí zmluvnú pokutu za omeškanie úhrady čiastkových mesačných
faktúr (daňových dokladov) a konečnej faktúry v dohodnutom termíne vo výške 0,05%
z fakturovanej čiastky za každý deň omeškania. Odvolací súd konštatuje, že takto vyjadrená
zmluvná pokuta spĺňa všetky kogentné náležitosti, stanovené § 544 Občianskeho zákonníka,
nakoľko je uzavretá písomne, jej výška a spôsob určenia v percentách je vyjadrená
jednoznačne, rovnako ako zmluvná povinnosť, pre prípad porušenia ktorej bola zmluvná
pokuta dojednaná (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
M Obdo V 4/2003, 23/2004 ZSP).
Z uvedených dôvodov, pokiaľ súd prvého stupňa posúdil uvedené zmluvné ujednanie
inak, ako odchylne zmluvne dohodnutú výšku úroku z omeškania s poukazom na ust. § 369
ods. 1 Obch. zák., pre ktorý dôvod navrhovateľovi právo na zmluvnú pokutu, popri
uplatnenom úroku z omeškania vo výške 16,4% nepriznal, vychádza jeho rozhodnutie
v napadnutej časti z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolací súd dodáva, že dlžník je v omeškaní, ak nesplní svoj peňažný záväzok riadne
a včas, z ktorého dôvodu vzniká veriteľovi nárok na uplatnenie úrokov z omeškania podľa
ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Splnenie rovnakej povinnosti dlžníka, teda uhradiť
peňažný záväzok riadne a včas, možno však zabezpečiť aj inštitútom zmluvnej pokuty.
Rozdiel medzi zmluvnou pokutou a úrokom z omeškania v takom prípade spočíva v tom, že
zatiaľ čo nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vzniká priamo zo zákona, aj keď právo
na ich zaplatenie nebolo dohodnuté, právo na zaplatenie zmluvnej pokuty môže vzniknúť iba
v prípade, ak zmluvná pokuta za porušenie takejto zmluvnej povinnosti, bola riadne
dojednaná v písomnej forme.
Pretože súd prvého stupňa vec v napadnutej časti nesprávne právne posúdil tým, že
nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu, pre ktorý dôvod nedostatočne zistil
skutkový stav veci, Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline
podľa § 221 ods. 1 písm. h/ a ods. 2 O. s. p. v časti výroku, ktorým rozhodol o zmluvnej
pokute a v závislom výroku, ktorým rozhodol o úroku z omeškania, zrušil a vec vrátil tomuto
súdu na ďalšie konanie, v ktorom s poukazom na ust. § 224 ods. 3 O. s. p. rozhodne o trovách
konania.
V ďalšom konaní sa súd prvého stupňa po zistení, či predmetná pohľadávka
navrhovateľa nebola v konkurze uspokojená, bude okrem splnenia podmienok zmluvnej
pokuty, zaoberať aj primeranosťou jej výšky a tiež námietkou odporcu, že výkon tohto práva
je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku.
So zreteľom k zmene obchodného mena odporcu, Najvyšší súd Slovenskej republiky
zosúladil jeho označenie v záhlaví rozhodnutia s touto skutočnosťou.
Podľa § 226 O. s. p. je pre Krajský súd v Žiline, ktorému sa vec vracia na ďalšie
konanie, právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky záväzný.
Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky pomerom hlasov 3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné..
V Bratislave 30. októbra 2012
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová