Najvyšší súd
6 Obo 216/2007
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: S., a.s., T., IČO: X., zast. JUDr. J., advokátom so sídlom F. proti žalovanému: 1/ O., š.p. „v likvidácii“, ul. S., 2/ Ing. M., ul. M. a žalovanému 3/ P., ul. S., zastúpení JUDr. J., advokátom so sídlom R., o zaplatenie 1 358 414,-- Sk, na odvolanie žalovaného v 2/ a 3/ rade proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 13. decembra 2006, č.k. 36Cb/91/1992-250, a to do časti, ktorou boli žalovaný v 2/ a 3/ rade zaviazaní na zaplatenie 829 000,-- Sk a 370 000,-- Sk, takto
r o z h o d o l:
Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici v napadnutej časti, ktorou bola žalovanému v 2/ a 3/ rade uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 829 000,-- Sk a 370 000,-- Sk a trovy konania, sa z r u š u j e a vec sa vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e:
Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 13. decembra 2006, č.k. 36Cb 91/1992- 250 konanie voči žalovanému 1/ zastavil, žalovanému 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 829 000,-- Sk a trovy konania vo výške 89 252,50,-- Sk, žalovanému 3/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 370 000,-- Sk a trovy konania vo výške 39 921,50,-- Sk.
Žalobu v časti uplatneného úroku z omeškania v sume 10,5% zamietol a konanie v sume 159 314,-- Sk zastavil.
Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia 1 358 414,-- Sk. Súd prvého stupňa uznesením z 29. apríla 1995 pripustil zámenu účastníkov na strane žalobcu. Žalobca oznámil súdu, že pohľadávka, ktorá je predmetom tohto súdneho konania prešla zmluvou o predaji časti podniku z 30. apríla 1999 na K., a.s. (predtým A., a.s.).
Prvostupňový súd uznesením z 15. novembra 1992 pripustil do konania na strane žalovaného Ing. M. (žalovaný 2/) a Ing. P. (žalovaný 3/), keďže žalovaný 1/ vstúpil do likvidácie a záväzky prešli na žalovaných 2/ a 3/.
Žalovaný 1/ bol vymazaný z obchodného registra 22. júna 1996 bez právneho nástupcu.
Krajský súd rozsudkom č.k. 36Cb 91/1992 zo 17. januára 1997 zaviazal žalovaného 2/ k úhrade 829 000,-- Sk a trov konania vo výške 27 168,-- Sk a žalovaného 3/ k zaplateniu 370 000,-- Sk a trov konania v sume 27 168,-- Sk, konanie voči žalovanému 1/ zastavil.
O odvolaní žalovaného 2/ a 3/ rozhodol Najvyšší súd SR uznesením sp.zn. 1 Obo 73/1999 z 20. októbra 1999 tak, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Súd prvého stupňa v intenciách rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vykonal dokazovanie a zistil, že medzi žalovaným 1/ a žalovaným 3/ bola uzatvorená kúpna zmluva 10. júna 1992, predmetom ktorej bola nehnuteľnosť „Dom služieb 1202 s pozemkom p.č. X. o výmere 479 m² v D. za kúpnu cenu 3 572 000,-- Sk“.
Zo zmluvy o postúpení pohľadávok z 13. januára 1993 vyplýva, že žalovaný 1/ postúpil pohľadávku v sume 370 000,-- Sk predstavujúcu nezaplatenú finančnú čiastku z kúpnej ceny (kúpna zmluva z 10. júna 1992) na J..
Kúpnou zmluvou z 27. decembra 1991 žalovaný 1/ predal manželom K. nehnuteľnosť č. 1672 1673, pričom manželia K. 29. júna 1992 túto nehnuteľnosť predali Ing. K..
Zmluvou o postúpení pohľadávky z 31. októbra 1992 oznámili manželia K. žalovanému 1/, že povinnosť platby prechádza na Ing. K..
Dňa 13. januára 1993 Zmluvou o postúpení pohľadávky, uzatvorenou medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ došlo k postúpeniu citovanej pohľadávky.
Žalobca vzal žalobu v sume 159 314,-- Sk späť a zotrval na žalobe vo výške 1 199 100,-- Sk.
Prvostupňový súd dospel k názoru, že v konaní nebolo preukázané započítanie pohľadávok uplatnených žalobou a súd I. stupňa ani neakceptoval námietku žalovaných 2/ a 3/ o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu, keďže táto vyplýva zo zmluvy o predaji časti podniku z 30. apríla 1999.
Preto žalobe vyhovel.
O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal ich náhradu žalobcovi.
Proti tomuto rozsudku podali odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalovaný 2/ a žalovaný 3/.
Žalovaný 2/ navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobu zamietol a priznal mu trovy konania z týchto dôvodov:
Prvostupňový súd sa nevysporiadal s námietkou nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalovaného. Dňa 30. apríla 1999 bola predaná len časť podniku, a preto bolo povinnosťou predávajúceho vyčleniť a špecifikovať pohľadávku, ktorá mala spôsobiť vznik aktívnej legitimácie žalobcu.
Žalovaný 3/ vo svojom odvolaní navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobu zamietol a priznal mu trovy konania alebo ho zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z týchto dôvodov:
Prvostupňový súd sa nezaoberal vznesenou námietkou aktívnej legitimácie žalobcu. Má za to, že potom ako došlo k zámene účastníkov uznesením súdu prvého stupňa, sp.zn. 36Cb 91/92 z 29. apríla 2005 žalobca nie je aktívne legitimovaný, pretože platne na neho neprešla pohľadávka vo výške 370 000,-- Sk voči žalovanému 3/.
Zmluva o predaji podniku (§ 476 a nasl. Obch.zák.) rieši predaj podniku, resp. časť (samostatnú) - § 487 Obch. zák. Dohoda strán o prevode iba niektorých aktív a pasív podniku nepatriacich do samostatnej zložky nespôsobuje vznik zmluvy o predaji podniku a právne účinky spojené s touto zmluvou nenastanú.
Prechod pohľadávok je upravený v § 477 ods. 2 Obch. zák. Prvostupňový súd sa nezaoberal otázkou či nastali vôbec právne účinky spojené s touto zmluvou o predaji časti podniku (30. apríla 1999).
Pohľadávka vo výške 370 000,-- Sk neprešla na žalobcu pri jej existencii v čase uzatvorenia Zmluvy o predaji časti podniku, lebo nebola riadne individualizovaná. V prílohe č. 7 Zmluvy o prevode časti podniku z 30. apríla 1999 je označený ako dlžník už neexistujúci právny subjekt a suma 1 199 000,-- Sk sa nezhoduje so sumou uplatňovanou v tomto súdnom konaní.
Namietol neplatnosť Zmluvy o postúpení pohľadávky z 13. januára 1993 a taktiež poukázal na kompenzačnú námietku.
Žalobca sa písomne vyjadril k odvolaniam a navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil z týchto dôvodov:
Žalovaný v 3/ rade podal odvolanie oneskorene, a preto ho treba odmietnuť.
Odvolania žalobca považuje za účelové so snahou o popretie vecnej opodstatnenosti žaloby.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) prejednal odvolania žalovaného 2/ a 3/ podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k názoru, že v prejednávanej veci nie sú splnené podmienky pre potvrdenie napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Žalobca J., š.p., Š. si žalobou došlou na súd prvého stupňa 27. februára 1992 uplatnil voči O., š.p. D. pohľadávku vo výške 1 358 414,-- Sk titulom dodania tovaru na základe objednávok v roku 1991, pričom žalobca predložil faktúry, ktorými vyfakturoval dodaný tovar (č.l. 2-23) a pokusy o zmier (č.l. 24-40).
Je teda nesporné, že ide o záväzkový vzťah vzniknutý v roku 1991 a tento sa preto riadi Hospodárskym zákonníkom.
Žalovaný 1/ uzatvoril so žalobcom Zmluvu o postúpení pohľadávky 13. januára 1993 tak, že žalovaný 1/ svoju pohľadávku vo výške 370 100,-- Sk, majúcu voči P., postúpil žalobcovi (č.l. 42). Ide o pohľadávku vzniknutú neuhradením kúpnej ceny, ktorú mal žalovaný 3/ zaplatiť žalovanému 1/.
Žalovaný 1/ kúpnou zmluvou z 27. decembra 1991 predal nehnuteľnosti uvedené v čl. I manželom K. za cenu 829 000,-- Sk.
Manželia K. kúpnou zmluvou z 29. júna 1992 predali nehnuteľnosti kúpené od žalovaného 1/ kupujúcemu Ing. M. za kúpnu cenu 829 000,-- Sk. Dňa 31. októbra 1992 manželia K. postúpili svoju pohľadávku voči Ing. K. vo výške 829 000,-- Sk na žalovaného 1/.
Žalovaný 1/ zmluvou o postúpení pohľadávky postúpil pohľadávku vo výške 829 000,-- Sk žalobcovi dňa 13. januára 1993.
Súd prvého stupňa nepostupoval v súlade s ust. § 524 a nasl. Obč. zákonníka, keď neskúmal návrh žalovaného 3/ na kompenzáciu vo vzťahu k Domu služieb v D. z 18. decembra 1992 (č.l. 59). Rovnako sa nevysporiadal s námietkou žalovaného 2/, že dlžnú sumu 829 000,-- Sk uhradil predávajúcim manželom K., a to ich vypočutím, resp. vypočutím p. Ž..
Rovnako súd prvého stupňa nepostupoval v intenciách rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 1999, č.k. 1Obo 73/99-104 v otázke započítania pohľadávky (žalovaný 3/) a zániku pohľadávky (žalovaný 2/).
Najvyšší súd Slovenskej republiky má za to, že prvostupňový súd sa nezaoberal ani otázkou aktívnej legitimácie žalobcu, keďže žalobca si uplatnil svoju pohľadávku z titulu dodania tovaru, prvostupňový súd mu priznal právo na zaplatenie 829 000,-- Sk a 370 000,-- Sk titulom postúpenej pohľadávky, pričom súd prvého stupňa neskúmal a nemal ničím podložené, čo bolo cieľom postúpenia pohľadávok. Z doposiaľ vykonaného dokazovania sa preto javí, že žalobca má pohľadávku voči žalovanému 1/, ktorý zanikol výmazom z obchodného registra za dodaný tovar a pohľadávku vo výške 829 000,-- Sk voči žalovanému 2/ a 370 000,-- Sk voči žalovanému 3/, pričom v prílohe č. 7 k zmluve o predaji časti podniku (č.l. 132) prešli na A., a.s. práva - pohľadávka vo výške 1 199 100,-- Sk voči O., D. Táto zmluva bola podpísaná 30. apríla 1999. Najvyšší súd Slovenskej republiky pritom poukazuje na rozsudok súdu prvého stupňa, č.k. 36Cb 91/92-68 zo 17. januára 1997, ktorým bolo konanie voči žalovanému v 1/ rade zastavené.
Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na vyššie uvedené preto rozsudok súdu I. stupňa v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa ust. § 220 O.s.p. Bude preto úlohou súdu prvého stupňa, aby v novom konaní postupoval v naznačenom smere a následne vo veci znova rozhodol, a to aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky záverom poukazuje na rozsudok súdu I. stupňa zo 17. januára 1997, č.k. 36Cb 91/92-68, ktorým konanie voči žalovanému v 1/ rade zastavil, pričom toto rozhodnutie sa v tejto časti stalo právoplatným.
Prvostupňový súd však v rozsudku z 13. decembra 2006, č.k. 36Cb 91/92-250 opätovne zastavil konanie voči žalovanému 1/.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 27. novembra 2008
JUDr. Anna Marková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: M.