Najvyšší súd
6Obo/120/2009
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: U., a. s., B.B., zastúpeného advokátkou J. I., Advokátska kancelária K., proti žalovanému: Č., a.s., vo veci pobočky
zahraničnej banky v S., zastúpenému advokátom J. M., D., o zaplatenie 1 000 000,-- Eur
s prísl, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 10. júna 2009 č. k.
34 Cb 61/02-591, takto
r o z h o d o l :
Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 10. júna 2009 č. k.
34 Cb 61/02-591 sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a žalobcovi uložil
povinnosť zaplatiť žalovanému 104 329,09 Eur náhrady trov konania.
Rozhodol tak s odôvodnením, že súd v pôvodnom rozhodnutí dospel k záveru, že
v zmysle bodu 1 zmluvy o autorizovaní faxových inštrukcií bol na uskutočnenie faxových
inštrukcií klienta oprávnený jednak klient, ako aj oprávnené osoby, uvedené v podpisových
vzoroch. V konaní nebolo preukázané, že žalovaný bol oboznámený s personálnymi
zmenami, ktoré prebiehali začiatkom januára 2001 a ani doručenie oznámenia žalobcu
žalovanému o zmenách v spoločnosti pred 11. januárom 2001. V reklamácii z 19. februára
2001 videl žalobca neoprávnenú osobu na podanie inštrukcií len I.. Takéto tvrdenie zastával
žalobca aj v žalobe, kde jedinú oprávnenú osobu označil I. R.. Samotný návrh na zmenu
zápisu v obchodnom registri Okresného súdu v Banskej Bystrici
na vykonanie výmazu I. R., datovaný 10. januára 2001, bol na súd podaný 11. januára 2001.
Súd vykonal výmaz I.I.R. ako predsedu predstavenstva uznesením z 19. februára 2001, sp. zn. Sa X./S, právoplatným 21. februára 2001. Súd neakceptoval tvrdenia žalobcu, že žalovaný
zanedbal náležitú starostlivosť pri správe majetku klienta – žalobcu tým, že vykonal prevod
cenných papierov v rozpore s ustanoveniami uzatvorených zmlúv bez protiplnenia pre
žalobcu, pretože sám žalobca uzatvoril obchod s obchodnou spoločnosťou G.G., s. r. o. B..
Dňa 21. decembra 2000 uzatvorila uvedená spoločnosť úverovú zmluvu v prospech žalobcu
na sumu 12 500 000,-- Sk. Úver bol zabezpečený zmluvou o zabezpečovacom prevode práva
k cenným papierom – eurobondom SKWF X., X SO X. v počte 1 000 ks v nominálnej
hodnote 1 000,-- Eur za kus vo vlastníctve žalobcu. Nebolo akceptované ďalšie tvrdenie
žalobcu, že vo faxovej inštrukcii mohlo ísť len o obchod s prijatím protiplnenia, t. j. proti
prijatiu čiastky uvedenej v inštrukcii na účet klienta. Protiplnením k cenným papierom, ktoré
boli použité na zabezpečenie záväzku z úverovej zmluvy, bolo prijatie sumy 12 500 000,-- Sk,
poskytnutých ako úver od spoločnosti G.G., s. r. o., B.. Otázka výhodnosti alebo
nevýhodnosti takéhoto obchodu by stratila svoj význam vtedy, ak by žalobca v lehotách
uvedených v úverovej zmluve splatil dlh a tým by sa splnila rozväzovacia podmienka
zabezpečovacieho prevodu práva. Vtedy by sa zabezpečené akcie stali opäť majetkom
žalobcu. Mohlo by sa tak stať kedykoľvek po nadobudnutí účinnosti úverovej zmluvy.
Žalobca však úver v podstatne zmenených lehotách splatnosti nesplatil a ani nevrátil sumu
12 500 000,-- Sk. V ďalšom dokazovaní doplnil dokazovanie 3 znaleckými posudkami, ktoré
do spisu doložil žalobca. Porovnávaním obsahu posudkov súd zistil, že znalci dospeli
k opačným záverom ohľadne faxových správ odosielaných v roku 2001 Zmluva o obstaraní
obchodov so zahraničnými cennými papiermi, ich vyporiadaní a správe z 28. mája 1999,
zmluva o autorizácii faxových intrukcií pre vyporiadanie obchodov a s tým súvisiacich
peňažných prevodov zasielaných faxom, z 28. mája 1999 a ani obchodné podmienky pre
obstarávanie obchodov so zahraničnými cennými papiermi, ich vyporiadanie a správu,
neustanovovali, že faxové inštrukcie žalobcu majú byť odosielané len z jedného konkrétneho
čísla, resp. zariadenia žalobcu. Žalovaný zrealizoval 11. januára 2001 vyporiadanie obchodu
žalobcu s 1 000 kusmi zahraničných cenných papierov eurobondov označených ako SKVF X.
ISIN X SO X. denominovaných v Eur v nominálnej hodnote 1 000 Eur/kus v celkovej
hodnote 1 000 000,-- Eur ako prevod zahraničných cenných papierov na tretiu osobu –
spoločnosť G.G., s. r. o., B. ako obchod bez finančného vyporiadania – protiplnenia
v prospech tretej osoby, na základe faxovej inštrukcie s dňom vyporiadania 11. januára 2001
z majetkového účtu žalobcu cenných papierov, vedeného u žalovaného. Súd ďalej uviedol, že
oprávnená osoba k majetkovému účtu žalobcu neexistovala, lebo nebol vyhotovený
podpisový vzor pre majetkový účet klienta, potom jediným oprávneným subjektom podať faxovú inštrukciu bol sám klient – žalobca. Faxovú inštrukciu bol oprávnený podať štatutárny
orgán žalobcu. Faxová inštrukcia menom žalobcu bola uskutočnená 11. januára 2001 o 11,15
hod. I., ktorý však nebol oprávnený na jej podanie. Podpisový vzor pre neho bol zriadený 2.
januára 2001 iba pre peňažný účet č. X.. Druhá faxová inštrukcia s rovnakým obsahom bola
podaná 11. januára 2001 o 11,15 hod. a podpísaná I.I.. Z výpisu z obchodného registra
žalobcu, ako aj z registrového spisu žalobcu je zrejmé, že tento bol k 11. januára 2001
zapísaný v obchodnom registri ako predseda predstavenstva, oprávnený konať menom
spoločnosti samostatne. Ani po doplnení dokazovania opakovaným výsluchom svedkov
nebola v konaní preukázaná vedomosť žalovaného o personálnych zmenách žalobcu, ktoré
mali prebiehať začiatkom januára 2001, resp. doručenie oznámenia žalobcu žalovanému
o zmenách v obchodnej spoločnosti pred 11. januárom 2001. Aj listom z 18. januára 2001
žalobca namietal len nedostatok náležitosti faxovej inštrukcie bez potrebnej konkretizácie.
Súd vykonal výmaz
I.I.R. ako predsedu predstavenstva uznesením sp. zn. Sa X./S z 19. februára 2001
s právoplatnosťou 21. februára 2001.
Súd neakceptoval tvrdenie žalobcu o použití nesprávneho kontrolného znaku série
a čísla faxovej inštrukcie. Zmluva o autorizovaní faxových inštrukcií v prípade opravy
faxovej inštrukcie, neukladala žalobcovi povinnosť vyhotoviť novú faxovú inštrukciu
s novým kontrolným znakom série a kontrolným číslom. Oprava sa mala riešiť v súlade
s bodom 5 zmluvy o autorizovaní opakovaním zaslanej inštrukcie. V tomto článku nie je
taxatívny ale iba príkladný výpočet možných chybných prenosov inštrukcie. Súd dospel
k záveru, že i v prípade opravy podpisu osoby konajúcej za žalobcu, nešlo o nový obchod
s nutnosťou použitia nového kontrolného čísla faxovej inštrukcie, ale o obchod totožný
s prvou inštrukciou riešiteľný opakovaním inštrukcie toho istého kontrolného čísla..
Z dokazovania súd mal za preukázané, že zo strany žalovaného k porušeniu povinnosti
zo záväzkového vzťahu majúce za následok vznik škody, nedošlo, preto nie je daná ani
zodpovednosť žalovaného za jej úhradu. Z uvedeného dôvodu žalobu zamietol.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca. Žiadal napadnutý rozsudok zrušiť
alebo zmeniť a žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť žalobcovi 1 699 762,40 Eur s prísl.
V odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, nevykonal
navrhované dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, pretože bolo odôvodnené iba všeobecne, nedôsledne a povrchne,
s námietkami žalobcu, ktoré majú zásadný právny význam pre posúdenie veci sa vôbec
nezaoberal.
Odvolateľ je toho názoru, že pokiaľ súd konštatoval, že zmluvný základ obchodu CP
tvorili úverová zmluva a zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva k CP, tak bol
povinný zaoberať sa platnosťou oboch zmlúv vzhľadom na vznesenú námietku neplatnosti
právnych úkonov. Súd sa však nezaoberal posúdením absolútnej neplatnosti právnych úkonov
a ani dôsledne neskúmal obsah oboch zmlúv. Inak by zistil, že v zmluve o úvere mala byť
dohodnutá splatnosť úveru jednorázovo k 31. 12. 2005 a žalobca nebol oprávnený uhradiť
úver pred dohodnutou konečnou splatnosťou, kedykoľvek po uzavretí zmluvy. Veriteľ však
mal právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t. j. požadovať od dlžníka okamžité splatenie
a dlžník mal povinnosť všetky pohľadávky veriteľa zaplatiť aj pred dňom konečnej splatnosti
úveru. Pokiaľ žalobca mal a mohol plniť hlavný záväzok iba v deň fixne určený 31. 12. 2005,
veriteľ mal možnosť jednostranne odstúpiť od nej, pričom oprávnenia v nej uvedené
znamenajú zjavnú šikanu voči dlžníkovi. Veriteľ sledoval iba dosiahnutie jednostranných
výhod a majetkového prospechu pre seba, preto táto zmluva je absolútne neplatný právny
úkon. V zmluve o zabezpečení záväzku je uvedené, ak do uplynutia lehoty uvedenej v čl.
I ods. 3 zmluvy nenastane splnenie rozväzovacej podmienky, vlastnícke právo veriteľa
k predmetným CP je neobmedzené, t. j. veriteľ má nadobudnúť natrvalo úplné vlastníctvo
k cenným papierom. Také zmluvné dojednanie, ktoré umožňuje zánik vlastníctva pôvodného
vlastníka k CP, bez ohľadu na výšku zostatku nesplateného dlhu, urobené v čase, keď prevod
vlastníckeho práva na veriteľa bol vykonaný za iným účelom a naviac pred splatnosťou
peňažného záväzku dlžníka, je podľa § 39 Obč. zák. neplatné. Súd k absolútnej neplatnosti
právneho úkonu prihliada i bez návrhu z úradnej povinnosti. Od neplatnej zmluvy nemožno
odstúpiť a tak právne účinky odstúpenia od zmluvy nikdy nevznikli. G., s. r. o. získal
bezdôvodné obohatenie, ktoré bol povinný vydať žalobcovi, na úkor ktorého bolo získané.
Odvolateľ ďalej uviedol, že v krajnom prípade mohla byť výška uplatneného nároku na
náhradu škody znížená o 12,5 mil. Sk, avšak v zostávajúcej časti mal súd žalobe vyhovieť.
Žalobca tvrdí, že súd nesprávne vyhodnotil dojednanie o odosielaní faxových
inštrukcií. V zmluve bolo dohodnuté, že obchodná korešpondencia bude realizovaná
prostredníctvom faxového spojenia, ktoré bude záväzné pre obe zmluvné strany a súčasne si
strany dohodli, že aj inštrukcie, alebo objednávky, ktorých zaslanie zmluva vyžaduje, budú považované za náležite uskutočnené, pokiaľ budú doručené osobe, alebo kuriérom, odoslané
ďalekopisom, faxom, Swiftom na ďalej uvedené adresy, pričom v zmluve boli súčasne
uvedené aj viaceré čísla faxových spojení žalovaného, no iba jedno číslo faxu žalobcu. Potom
žalobca ako klient banky bol povinný zasielať faxové inštrukcie zo svojho faxu iba na čísla
faxových zariadení banky, uvedené v zmluve a žalovaný bol povinný spoliehať sa iba na tie
faxové inštrukcie od žalobcu, na ktorých boli spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosť,
vyznačené údaje o žalobcovi, ktoré ho charakterizujú vrátane čísel faxu žalobcu, dohodnutého
v zmluve tak, aby žalovaný mal spoľahlivým spôsobom preukázané, že sa jedná
o objednávky, či intštrukcie od žalobcu. Nasvedčuje tomu aj ods. 7 zmluvy o autorizácii, kde
je uvedené, že autorizované faxové inštrukcie, zasielané banke, sa považujú za originály
a nevyžaduje sa ich duplicitné potvrdzovanie klientom písomnou formou. Autorizované
faxové inštrukcie sú schválené alebo povolené autorom a autora tieto identifikujú. Preto
namieta, že druhá faxová inštrukcia, podpísaná I.I. odoslaná 11. januára 2001 o 11,15 hod.
nebola odoslaná v súlade s čl. VI ods. 3 čl. X ods. 7 zmluvy o obstaraní a ani s ods. 6 a 7
zmluvy o autorizácii, lebo neobsahovala žiadny z údajov o odosielateľovi. Poukázal ďalej na
skutočnosť, že pobočka žalovaného v B. už 2. januára 2001 preukázateľne zrušila oprávnenie
I.I.R. podpisovať a konať za žalobcu (dôkazy sú na čl. 120,36). Vzhľadom na centrálne
prepojený počítačový systém spracovania údajov, centrála žalovaného mala už 2. januára
2001 k dispozícii údaje o personálnych zmenách u žalobcu. Odvolateľ ďalej tvrdí, že súd
nemal preukázané, že druhá inštrukcia podpísaná
I.I. bola skutočne podaná 11. januára 2001 o 11,15 hod. a ani to, že bola
11. januára 2001 prijatá žalovaným. K časovým údajom o prijatí a k prijatiu oboch inštrukcií
vypovedala iba R., ktorá vo svojej svedeckej výpovedi na otázku súdu, kedy došla opravená
inštrukcia, uviedla, že to bolo v ten istý deň, čas si nepamätá a že inštrukcia podpísaná B., aj
keď je v hornej časti uvedený čas 11,15 hod., prišla okolo 10 hod. Výpoveď tejto svedkyne
považuje za zmätočnú, rozporuplnú a nepresvedčivú. Ani svedkyňa I., pracovníčka banky,
nemohla žiadnym spôsobom potvrdiť okolnosti o doručení prvej a druhej inštrukcie. Súd
pritom ničím nezdôvodnil, čím mal preukázané svoje tvrdenie o doručení druhej faxovej
inštrukcie tak, ako uviedol. Vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že v konaní nebola
žiadnym spôsobom preukázaná skutočnosť tvrdená žalovaným, spočívajúca v tom, že 11.
januára 2001 o 11,15 hod. žalobca odoslal, alebo banka prijala druhú inštrukciu podpísanú
I.I., na základe ktorej mal byť údajne vykonaný obchod, prevod CP v prospech G., s. r. o.
V konaní vznikli dôvodné pochybnosti o pravosti a pravdivosti druhej inštrukcie, ktorá
predstavuje súkromnú listinu a žalobca v konaní viackrát požadoval, aby žalovaný predložil originál tejto listiny, o ktorej tvrdí, že mu bola doručená, žalovaný tak neurobil, hoci mu to
súd uložil a sústavne predkladal iba fotokópie.
Odvolateľ namietal aj voči výške trov, ktoré boli žalovanému priznané. Poukázal na
nález Ústavného súdu SR II.ÚS 78/03, ktorým bolo rozhodnuté v obdobnom prípade, preto
namieta, či vzniknuté trovy na právnom zastúpení, hoci žalovaný má viac ako 10 právnikov,
je potrebné považovať za účelné bránenie práva.
Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal
odvolanie podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania v zmysle
ustanovenia § 214 ods. 2 O. s. p. a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu je dôvodné.
Predmetom odvolania je zaplatenie 1 000 000,-- Eur s príslušenstvom z titulu náhrady
škody, ktorá žalobcovi mala vzniknúť tým, že žalovaný porušil povinnosti vyplývajúce mu
zo zmluvy o obstaraní obchodov so zahraničnými cennými papiermi ich vyporiadaní a správe
z 28. mája 1999 a zo zmluvy o autorizovaní faxových inštrukcií pre vyporiadanie obchodov
s cennými papiermi z 28. mája 1999. Porušenie vidí žalobca v tom, že žalovaný na základe
faxovej inštrukcie 11. januára 2001 realizoval obchod s 1 000 kusmi zahraničných cenných
papierov eurobondov označených ako SKWF X. ISIN X. v celkovej hodnote 1 000 000,-- Eur
ako prevod na tretiu osobu a to spoločnosť G.G., s. r. o., B., bez finančného vyporiadania.
Súd prvého stupňa potom, ako bolo jeho prvšie rozhodnutie zrušené odvolacím
súdom, mal doplniť dokazovanie ohľadom hodnovernosti a záväznosti faxovej inštrukcie
z 11. januára 2001, podpísanej I.I., na základe ktorej žalovaný zrealizoval sporný prevod
zahraničných cenných papierov. Ďalej mal zistiť, kedy sa presne žalovaný dozvedel
o zmenách v štatutárnom orgáne žalobcu, vykonaných mimoriadnym valným zhromaždením
žalobcu 4. januára 2001. Napriek uvedenému usmerneniu, súd prvého stupňa v tomto smere
nevykonal žiadne dokazovanie. Z dôkazov doložených do spisu nie je možné uzavrieť, že
inštrukcia z 11. januára 2001, opatrená podpisom I.I.R., doložená
do spisu vo fotokópii, bez opatrenia odtlačkom pečiatky žalujúcej spoločnosti, bez opatrenia
dátumu a hodiny odoslania, bez čísla faxu, z ktorého bola odoslaná, je inštrukciou bezchybnou a záväznou, na základe ktorej bol žalovaný povinný realizovať sporný prevod.
Je potrebné prisvedčiť odvolateľovi, že súd prvého stupňa neodstránil pochybnosti, o odoslaní
a prijatí druhej inštrukcie dňa 11. januára 2001 o 11,15 hod., napriek tomu túto skutočnosť
v napadnutom rozsudku uvádza ako preukázanú, čo má za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci.
Súd prvého stupňa ďalej nechal bez povšimnutia námietku žalobcu, že žalovaný
porušil zákonnú povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 11a písm. b/ zákona č. 21/1992 Zb.
o bankách v znení zákona č. 367/2000 Z. z., lebo nekonal s odbornou starostlivosťou. Pri
výkone s odbornou starostlivosťou nemal problém oboznámiť sa so zmenami štatutárneho
orgánu žalobcu, lebo pobočka žalovaného v B. už 2. januára 2001 preukázateľne zrušila
oprávnenie I.I.R. podpisovať a konať za žalobcu
a I. bol vyčiarknutý z radu osôb oprávnených konať a podpisovať za žalobcu. Vzhľadom na
počítačové spracovanie údajov a informácií v bankách, žalovaný mal mať možnosť už 2.
januára 2001 zistiť personálne zmeny u žalobcu. V tejto časti je rozhodnutie súdu
nepreskúmateľné, lebo s námietkou podstatnou pre vyriešenie sporu sa nezaoberal.
Rovnako je potrebné prisvedčiť odvolateľovi, že pokiaľ sa súd prvého stupňa upriamil
na úverovú zmluvu a zmluvu o zabezpečovacom prevode práva k cenným papierom, ušlo jeho
pozornosti, že úver bol poskytnutý v sume 12 500 000,-- Sk a hodnota cenných papierov bola
1 000 000,-- Eur, čo je značný nepomer. Navyše splatnosť úveru bola zmluvne dohodnutá
k 31. decembru 2005, pričom prevod cenných papierov sa uskutočnil 11. januára 2001, teda
ešte pred zmluvne dohodnutou splatnosťou úveru. Vzhľadom na uvedené, bez ďalších
skutočností nie je možné spájať sporný prevod cenných papierov so zmluvnými povinnosťami
žalobcu, ktoré mu vyplývali z uvedených zmlúv.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p.). Úlohou súdu prvého stupňa
v novom konaní bude odstrániť vyššie uvedené pochybenia a vo veci znovu rozhodnúť
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 25. júna 2010
JUDr. Anna M a r k o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková