Najvyšší súd  

6 Obdo 7/2009

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci zrušenia obchodnej spoločnosti M. s.r.o., sídlom P.B., vedenej na Okresnom súde v Bratislave pod sp.zn. 36 Exre 243/2005, Sro 9747/B, na dovolanie likvidátorky Ing. I., zastúpenej JUDr. L., advokátkou so sídlom S.B., proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 27. septembra 2007, č.k. 2 Cob 114/2007- 25, takto

r o z h o d o l:

Dovolanie Ing. I. sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e:

Okresný súd Bratislava I uznesením z 11. septembra 2006, č.k. 36 Exre 243/2005, Sro X./B rozhodol tak, že zrušil obchodnú spoločnosť M., s.r.o. so sídlom P.B., IČO: X. s likvidáciou a vymenoval Ing. I. za likvidátorku, keď dospel k záveru, že došlo k naplneniu dôvodov na zrušenie spoločnosti podľa § 68 ods. 6 písm. c) Obch. zák., keďže obchodná spoločnosť si nesplnila povinnosť v zmysle § 768a Obch. zák., t.j. neprispôsobila výšku základného imania ustanovenej v ust. § 108 ods. 1 Obch. zák. a nepreukázala súdu nemajetnosť.

Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie likvidátorka, o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací uznesením 27. septembra 2007, č.k. 2 Cob 114/2007-25 tak, že jej odvolanie odmietol ako oneskorene podané.

Proti tomuto uzneseniu podala likvidátorka dovolanie, pričom prípustnosť dovolania je podľa dovolateľky daná podľa ust. § 237 písm. d) O.s.p.

Navrhla, aby dovolací súd rozhodnutím zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava I z 11. septembra 2006, sp.zn. 36 Exre 243/2005, Sro 9747/B, ako aj uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 27. septembra 2007, č.k. 2 Cob 114/2007-25 a konanie zastavil.

Ako dôvody dovolateľka uviedla, že vo veci zrušenia spoločnosti M., s.r.o., P., IČO: X. s likvidáciou bolo rozhodnuté uznesením Krajského súdu v Bratislave 19. januára 2005, ktoré nadobudlo právoplatnosť 22. februára 2005 a vykonateľnosť 25. februára 2005. Preto právoplatné rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave bráni tomu, aby sa vo veci o zrušení tejto obchodnej spoločnosti s likvidáciou opakovane konalo a rozhodovalo.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie bolo podané v lehote uvedenej v súlade s ust. § 240 ods. 1 O.s.p. pristúpil k skúmaniu prípustnosti dovolania v predmetnej veci.

Podľa ust. § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolateľ dovolaním napadol uznesenie odvolacieho súdu, preto prípustnosť dovolania v zmysle ust. § 238 ods. 1,2 a 3 O.s.p. nie je daná.

Podľa ust. § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo zmenené uznesenie súdu prvého stupňa; odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení prípustnosť dovolania alebo ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia.

Dovolanie je tiež prípustné ak ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky alebo ak odvolací súd rozhodol vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska.

Dovolací súd konštatoval, že prípustnosť dovolania nie je daná ani podľa ust. § 239 ods. 1,2 O.s.p.

Podľa ust. § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak trpí niektorou vadou vymenovanou v písm. a) až g).

Dovolateľka prípustnosť dovolania odvodzuje vadou rozhodnutia odvolacieho i prvostupňového súdu podľa ust. § 237 písm. d) O.s.p.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie.

Dovolací súd preto skúmal, či uznesenie odvolacieho súdu trpí vadou podľa ust. § 237 písm. d) O.s.p.

Rozhodnutím - uznesením odvolacieho súdu bolo odvolanie odmietnuté z dôvodu oneskoreného podania.

Preto dovolaciemu súdu prísluší iba možnosť skúmať, či boli splnené predpoklady na odmietnutie odvolania a nemôže sa zaoberať vecnou správnosťou uznesenia súdu prvého stupňa.

Dovolací súd z doručenky (č.l. 22) zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa, sp.zn. 36 Exre 243/2005, Sro 9747/B bolo doručované likvidátorke obchodnej spoločnosti M., s.r.o. B. a adresu L.B. neúspešne dňa 26. apríla 2007 s tým, že opakované doručenie bolo vykonané bezúspešne 27. apríla 2007 a týmto dňom bola zásielka uložená na pošte.

Podľa ust. § 47 ods. 2 O.s.p., účinného do 15. októbra 2005, ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znova v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku do troch dní od uloženia nevyzdvihne, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel.

Doručovateľ zásielky rozhodnutia súdu prvého stupňa postupoval v súlade s vyššie citovaným ustanovením. Zásielka po bezúspešnom pokuse o doručenie, ako aj bezúspešnom opakovanom doručení, bola dňa 27. apríla 2007 uložená na pošte. Preto platí fikcia doručenia a to, že zásielka bola dovolateľke - adresátke doručená v tretí deň od jej uloženia na pošte, t.j. 30. apríla 2007, pätnásťdňová lehota na podanie odvolania dovolateľke - likvidátorke preto uplynula dňa 15. mája 2007, deň ktorý pripadal na utorok - pracovný deň.

Dovolateľka ani v odvolaní a ani v dovolaní nespochybnila, že sa v mieste doručovania zásielky - rozhodnutia súdu prvého stupňa zdržiavala, čo potvrdzuje potvrdenie o trvalom pobyte vydané Registrom obyvateľstva SR v Banskej Bystrici z 2. apríla 2007 (č.l. 21), resp. nepreukázala, že v čase doručovania predmetnej zásielky sa v mieste doručovania nezdržovala dočasne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací dospel k názoru, že rozhodnutie odvolacieho súdu netrpí vadou uvedenou v ust. § 237 písm. f) O.s.p. a ani inými vadami taxatívne vymenovanými v ust. § 237 O.s.p., a preto konštatoval, že dovolanie nie je prípustné, a preto nemohol prikročiť k vecnému preskúmaniu napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo.

Dovolací súd preto dovolanie likvidátorky v zmysle ust. § 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s ust. § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p. odmietol.

P o u č e n i e:   Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 16. marca 2009

JUDr. Anna Marková, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.