Najvyšší súd
6 Obdo 4/2008
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: S., s.r.o., B.X., D. V., IČO: X. proti žalovanému: K. C., spol. s r.o., S.X., H.S., IČO: X. zastúpeného advokátom JUDr. S. Z., O.X., D. V., o zaplatenie 394 765,10 Sk s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Trenčín pod spisovou značkou 36Cb/108/2005, na dovolanie žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 30. októbra 2007, č.k. 8 Cob/102/2007-234, takto
r o z h o d o l:
Dovolanie žalovaného sa o d m i e t a.
Žalobcovi sa náhrada trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e:
Okresný súd Trenčín rozsudkom z 24. mája 2007, č.k. 36Cb/108/2005-213 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 175 178,70 Sk. Žalobu zamietol v časti o zaplatenie 219 586,40 Sk so 14 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 755 520,10 Sk od 5. januára 2005 do zaplatenia. Žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. Súd prvého stupňa rozhodol tak s odôvodnením, že žalovaný, ktorý vystupoval ako prenajímateľ nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. X. katastrálne územie H. S. (parcela č. 833/2- zastavané plochy a nádvoria o výmere 6927 m2) nebol vlastníkom nehnuteľnosti, a preto zmluva o nájme nebytových priestorov uzavretá 1. apríla 2001 so žalobcom je neplatná. Nevyplývajú z nej žiadne práva a povinnosti a ani uplatnený nárok na úhradu nákladov vynaložených na opravu a zhodnotenie predmetnej nehnuteľnosti. Žalobcovi však vzniklo právo na peňažné plnenie v sume 175 178,70 Sk podľa § 454 Občianskeho zákonníka, pretože bolo preukázané bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor žalobcu vzniknuté úhradou elektriny, vody a plynu za žalovaného. V konaní nebolo preukázané bezdôvodné obohatenie žalovaného za opravy zhodnotenia predmetnej nehnuteľnosti, a preto v časti uplatnených úrokov z omeškania 14 % ročne zo sumy 580 341,40 Sk od 5. januára 2005 do zaplatenia zamietol. Rovnako zamietol žalobu v časti úrokov z omeškania zo sumy 175 178,70 Sk od 5. januára 2005 s odôvodnením, že nebolo preukázané, že žalovaný nekonal dobormyselne. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 2 a § 146 ods. 1 písm. c/ OSP.
Žalovaný podal odvolanie proti tomuto rozhodnutiu v časti výroku, v ktorom mu nebola priznaná náhrada trov konania. Mal zato, že súd prvého stupňa o náhrade trov konania nerozhodol správne. Poukázal na čiastočný úspech žalovaného v konaní. Žiadal rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti zmeniť a priznať náhradu trov konania a právneho zastúpenia tak, ako bude vyčíslená na pojednávaní.
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného a uznesením zo dňa 30. októbra 2007 č.k. 8Cob/102/2007-234 odvolanie podľa § 218 ods. 1 písm. a/ OSP odmietol ako podané oneskorene. Žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.
Podľa odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo žalovanému neúspešne doručované 16. júla 2007 s oznámením o opakovaní doručenia 17. júla 2007. Z dôvodu, že sa mu písomnosť nepodarilo doručiť ani opakovane dňa 17. júla 2007, týmto dňom bola písomnosť uložená na pošte. Podľa § 47 ods. 1 OSP sa považuje za deň doručenia piatok 20. júla 2007. Následne začala plynúť dňom 21. júla 2007 pätnásťdňová lehota na podanie odvolania. Pretože skončila v sobou 4. augusta 2007, posledným dňom lehoty bol prvý nasledujúci pracovný deň, pondelok 6. augusta 2007. Žalovaný podal odvolanie na poštu 10. augusta 2007, teda oneskorene. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP s tým, že úspešný žalobca si náhradu trov konania neuplatnil.
Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť 12. novembra 2007.
Žalovaný proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne podal včas dovolanie. Dovolanie odôvodnil tým, že Okresný súd Trenčín mu odňal možnosť konať pred týmto súdom, čo je dovolacím dôvodom podľa ustanovenia § 241 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s § 234 OSP. Namietal, že doručenie rozhodnutia súdu prvého stupňa nemohlo byť uskutočnené podľa § 47 ods. 2 OSP, pretože v čase jeho doručovania sa v mieste doručenia nezdržiaval. Čerpal dovolenku v čase od 16. júla do 26. júla 2007 na svojej chalupe v zahraničí. Doručovateľ teda mal vedomosť o tom, že adresát sa vo svojom sídle nezdržuje. Po návrate sa zastavil na pošte v sídle advokátskej kancelárie a písomnosť si prevzal. Odvolanie podal v lehote pätnásť dní od prevzatia rozhodnutia. Žiadal, aby dovolací súd uznesenie Okresného súdu Trenčín zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Žalobca sa k dovolaniu žalovaného nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 OSP) prejednal dovolanie v zmysle § 243a ods. 2 OSP a dospel k záveru, že dovolanie nie je prípustné. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 OSP).
Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu upravujú ustanovenia § 237 a § 239 ods. 1 a 2 OSP. Neprípustnosť dovolania upravuje ustanovenie § 238 ods. 5 a § 239 ods. 3 OSP.
V prejednávanej veci predmetom dovolacieho konania sú trovy konania. Dovolanie v takom prípade podľa § 239 ods. 3 OSP nie je prípustné.
Dovolací súd preskúmal obsah spisu pre prípustnosť dovolania podľa § 237 OSP Dovolanie podľa tohto ustanovenia je prípustné v prípadoch rozhodnutia vo veci, v ktorej nie je daná právomoc súdov, nespôsobilosti byť účastníkom konania a procesnej nespôsobilosti účastníka, prekážka právoplatne rozhodnutej veci a prekážka začatého konania v tej istej veci, začatie konania bez návrhu, hoci podľa zákona bol potrebný, odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom, spôsobené postupom súdu a rozhodovanie súdu v nesprávnom obsadení alebo rozhodovanie sudcu, ktorý bol vylúčený.
Dovolateľ v dovolaní namietal, že jeho právny zástupca sa nezdržiaval v mieste doručovania uznesenia okresného súdu. Žalovaný teda poukázal na dovolací dôvod uvedený v ustanovení 237 písm. f/ OSP kedy dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Žalovaný mal za to, že súd mu odňal možnosť konať pred súdom, pretože neboli splnené podmienky pre doručenie rozhodnutia tzv. fiktívnym spôsobom.
Podľa § 47 ods. 2 OSP podmienkou pre tzv. fiktívne doručenie (do troch dní od uloženia zásielky na pošte) je skutočnosť, že adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk nebol zastihnutý, ale v mieste doručenia sa zdržuje.
V prejednávanej veci bol rozsudok Okresného súdu v Trenčíne doručovaný v zmysle § 48 ods. 4 OSP na meno a adresu sídla právneho zástupcu žalovaného.
Právny zástupca k dovolaniu predložil výpis z katastra nehnuteľností Katastrálneho úradu pre Z. kraj, Katastrálne pracovisko V. K. z 21. novembra 2007 (č.l. 242), ktorým osvedčil vlastníctvo nehnuteľnosti v katastrálnom územní S. Nepreukázal však, že v čase doručovania rozsudku Okresného súdu Trenčín poštou sa v mieste sídla advokátskej kancelárie nezdržiaval a že v tom čase bol na dovolenke v mieste vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti. Preukazovanie vlastníctva nehnuteľnosti bez ďalších dôkazov nemôže dovolací súd vyhodnotiť ako relevntný dôkaz o tom, že advokát sa v čase doručovania rozsudku súdu prvého stupňa v sídle advokátskej kancelárie nezdržiaval.
Naviac vzhľadom na to, že rozsudok okresného súdu prevzal advokát žalovaného 26. júla 2007, t.j. vo štvrtok, nebol v časovej núdzi podať odvolanie, pretože posledným dňom na podanie odvolania bol pondelok 6. augusta 2007.
Ak krajský súd napadnutým uznesením odmietol odvolanie ako oneskorene podané, potom neodňal žalovanému možnosť konať pred súdom.
Odvolací súd nezistil z obsahu spisu žiaden iný dovolací dôvod pre prípustnosť dovolania podľa § 237 OSP. Preto dovolanie žalobcu odmietol ako neprípustné podľa § 243b ods. 4 OSP v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ OSP.
Úspešnému žalobcovi dovolací súd náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, pretože mu v tomto konaní žiadne trovy nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok
V Bratislave dňa 25. júna 2008
JUDr. Anna Marková, v.r.
predsedníčka senátu