Najvyšší súd

6 Obdo 25/2009

Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: A., spol. s r.o., M.C., IČO: X., zastúpeného advokátom JUDr. S.R., H.K. proti žalovanému: S.K.P., IČO: X., o určenie účinnosti zmluvy o dielo, vedenej na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. 17 Cb 117/03, na dovolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 30. marca 2009, č. k. 2 Cob 24/09-342, takto

r o z h o d o l:

  Dovolanie žalovaného sa o d m i e t a.   Žalobcovi sa náhrada trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e:

  Okresný súd Michalovce rozsudkom z 20. júna 2008, č. k. 17 Cb 117/03-296 vyhovel žalobe a určil, že zmluva o dielo na dodávku jednotlivých druhov údržby, výrobu a dodávku tepelnej energie pre kúrenie, TÚV a na výrobu elektrickej energie, na dodávku jednotlivých druhov údržby náhradným zdrojom, z 8. apríla 1999, uzavretá medzi žalobcom a žalovaným s výnimkou predmetu plnenia podľa čl. II bod e/, je účinná. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi na účet zástupcu 6 050 Sk náhrady trov konania.

Rozhodol tak s odôvodnením, že na dodávku tepla, TÚV a dodávku elektrickej energie náhradným zdrojom bol nepochybne nevyhnutný aj nájom tomu zodpovedajúceho hnuteľného majetku a na to bol potrebný súhlas MZ SR, naviac aj podľa zákona bolo potrebné u žalobcu udelenie licencie na podnikanie v energetických odvetviach, preto sám uznal, že dojednanie v čl. II písm. e/ zmluvy pre tento nedostatok je neplatné a neúčinné. Bolo preto potrebné vysloviť čiastkovú neplatnosť a neúčinnosť predmetnej zmluvy. V ostatných článkoch zmluvy dojednania boli určité a zrozumiteľné. Z právnych predpisov nevyplýva, že k uzavretiu takejto zmluvy je potrebný súhlas MZ SR a súd dospel k záveru, že zmluva o dielo je platná a účinná okamihom uzavretia zmluvy.

Na odvolanie žalovaného vec prejednal Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa napadnutý rozsudok v znení uznesenia z 3. februára 2009 potvrdil.   V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uviedol, že medzi účastníkmi konania sa jedná o vzťah upravený Obchodným zákonníkom, preto prejavy vôle účastníkov hodnotil podľa ustanovenia § 266 Obchodného zákonníka, t. j. podľa úmyslu konajúcich osôb. Tento úmysel bol zrejmý predovšetkým účastníkom zmluvy o dielo. Každý účastník, ktorý vstupuje do zmluvných vzťahov s inými si musí byť vedomý toho, že zmluvy sa musia plniť, a to aj v prípade, kedy je to pre niektorú zo zmluvných strán nevýhodné. Bolo a je to vecou podnikateľského subjektu, aké zmluvy a s kým uzavrie a aké záväzky na seba prevezme. Tak ako to správne uviedol súd prvého stupňa, medzi účastníkmi konania bola platne uzavretá zmluva o dielo, výlučne na princípe dobrovoľnosti, pretože žiadna kontraktačná povinnosť v Obchodnom zákonníku nie je zakotvená, a preto je žalovaný povinný z takto uzavretej zmluvy záväzky plniť riadne a včas. Preto námietky žalobcu uvedené v odvolaní sú právne irelevantné a nemajú dopad na správnosť napadnutého rozhodnutia.  

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie. Žiadal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania podľa dovolateľa spočíva v odňatí možnosti konať pred súdom a realizovať procesné práva, priznané mu Občianskym súdnym poriadkom. Poukázal na výzvu Okresného súdu Michalovce z 3. septembra 2008. Žalovaný sa mal vyjadriť, či súhlasí s tým, aby odvolací súd rozhodol o podanom odvolaní bez nariadenia pojednávania v zmysle § 209a O.s.p. Žalovaný podaním z 12. septembra 2008 uviedol, že nesúhlasí s postupom podľa § 209a O.s.p. a žiada nariadiť pojednávanie. Súd nerešpektoval žiadosť o nariadenie pojednávania. Podľa názoru dovolateľa týmto postupom bolo žalovanému odopreté realizovanie jeho procesného práva priznané mu O.s.p., bolo mu odopreté právo predložiť nové dôkazy, ktoré získal.

Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu žiadal dovolanie zamietnuť. Uviedol, že po novele § 209a O.s.p. bolo možné o odvolaní rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, lebo nešlo o prípad predpokladaný ust. § 214 ods. 1 písm. a/ až c/ O.s.p. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania, (§ 240 ods. 1 O.s.p.) skúmal, bez nariadenia dovolacieho pojednávania najskôr to, či dovolateľ napáda dovolaním rozhodnutie, proti ktorému je dovolanie prípustné.  

  Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci odvolací súd rozsudkom potvrdil napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa a nevyslovil, že je dovolanie prípustné, lebo ide po právnej stránke o rozhodnutie zásadného významu. Žalovaným napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nie je rozsudkom uvedeným v ustanoveniach § 238 ods. 1 až 3 O.s.p.     Proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu bolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád, uvedených v ust. § 237 O.s.p. Dovolateľ tvrdí, že v odvolacom konaní mu bola postupom odvolacieho súdu odňatá možnosť konať pred súdom, navrhovať nové dôkazy a tým realizovať procesné práva, priznané mu Občianskym súdnym poriadkom. Ak by k takémuto nesprávnemu postupu v odvolacom konaní skutočne došlo, zakladalo by to prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p.

Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. K takémuto postupu v prejednávanej veci nedošlo.

Z obsahu spisu vyplýva, že odvolací súd postupom podľa ustanovenia § 156 ods. 1 a ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p. oznámil účastníkom konania, že v predmetnej veci bude 30. marca 2009 o 9,20 hod. vyhlásený rozsudok. Tento postup pripúšťali novelizované znenia ustanovení § 209a ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. Ustanovenie § 209a ods. 1 O.s.p., v znení platnom od 15. októbra 2008 už nevyžadovalo vyjadrenie účastníkov konania, či súhlasia s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania a ustanovenie § 214 ods. 2 O.s.p. umožňovalo odvolaciemu súdu v danom prípade rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.

Postupu odvolacieho súdu z pohľadu § 237 písm. f/ O.s.p. nie je možné nič vytknúť. Ak odvolací súd nenariadil vo veci pojednávanie v danom prípade, nie je to možné považovať za odňatie možnosti konať pred súdom. Tým nebola splnená podmienka prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p.

Keďže dovolací súd nezistil žiadne iné skutočnosti, ktoré by opodstatňovali prípustnosť dovolania podľa ďalších ustanovení § 237 O.s.p., dovolanie podľa § 218 ods. 1 v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. ako neprípustné odmietol.

V odvolacom konaní úspešný žalobca si náhradu trov dovolacieho konania, pozostávajúcu z odmeny zástupcovi za právne zastúpenie, nevyčíslil. Dovolací súd mu preto náhradu trov dovolacieho konania nepriznal.

P o u č e n i e:   Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. septembra 2009

JUDr. Anna Marková, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.