6 Obdo 11/2007
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: D., a.s., so sídlom A.X., Š., IČO: X., zast. JUDr. V.A., advokátom, so sídlom R.X., B., proti žalovanému: J.Š., nar. X., bytom P.X., T., zast. JUDr. J.V., advokátom, so sídlom Ul. P.X., Č., o zaplatenie 127 963,60 Sk s prísl., vedenej na Okresnom súde v Čadci pod sp. zn. 11 Cb 2/2006, na dovolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 9. októbra 2006 č.k. 20 Cob 225/2006-132, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie žalobcu sa o d m i e t a.
Žalovanému sa náhrada trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd v Čadci rozsudkom z 3. mája 2006 č.k. 11 Cb 2/2006-82 zamietol žalobu žalobcu a uložil mu povinnosť zaplatiť žalovanej trovy konania v sume 16 795,70 Sk. Rozhodol tak s odôvodnením, že medzi účastníkmi konania nedošlo k založeniu právneho vzťahu v zmysle ust. § 754 ods. 1 a nasl. Obchodného zákonníka.
Právny vzťah na základe písomnej objednávky spoločnosti V., s.r.o., vznikol tak medzi žalobcom a danou obchodnou spoločnosťou za účelom poskytnutia ubytovania pre právneho predchodcu žalovanej. Žalobca nepreukázal svoje tvrdenia o vzniku právneho – zmluvného vzťahu medzi účastníkmi sporu konkludentným spôsobom. Preto súd prvého stupňa žalobu v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. s poukazom na ust. § 149 ods. 1 O.s.p. a priznal ich náhradu žalovanej.
Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Namietal, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil dôkazy a dospel k nesprávnym záverom. Zmluvný vzťah vznikol tak, že právny predchodca žalovanej skutočne odobral ubytovacie služby, poskytované ubytovacím zariadením, a preto mu vznikla povinnosť za ne zaplatiť. Zmluvný vzťah v týchto prípadoch nevzniká formálne písomnou formou, ale vzniká na základe zápisu do knihy ubytovaných a vydaním kľúča od izby. Pokiaľ by súd nedospel k záveru o vzniku zmluvného vzťahu, minimálne muselo dôjsť ku vzniku záväzku z bezdôvodného obohatenia. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§10 ods. 1 O.s.p.) uznesením z 9. októbra 2006 č.k. 20 Cob 225/2006-132 odvolacie konanie zastavil.
Rozhodol tak s odôvodnením, že žalobca zaplatil súdny poplatok za odvolanie po uplynutí desaťdňovej lehoty, keď už túto povinnosť nemal. Preto mu odvolací súd bezdôvodne zaplatený súdny poplatok podľa ust. § 11 ods. 1 a 3 zák. č. 71/1992 Zb. v znení zmien a doplnkov, o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, vrátil v plnej výške.
Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca dovolanie. Dovolanie odôvodnil tým, že ho podáva v zmysle ust. § 237 písm. f/ O.s.p., pretože postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Namietal, že súdny poplatok bol uhradený na účet súdu 3. októbra 2006, konajúci súd vydal rozhodnutie o zastavení konania v čase, kedy bol súdny poplatok uhradený. Poukázal na ustanovenie § 10 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch, podľa ktorého poplatník môže uhradiť súdny poplatok aj po vydaní rozhodnutia o zastavení konania do konca lehoty na odvolanie, pričom konajúci súd rozhodnutie o zastavení zruší a pokračuje v súdnom konaní. Iný postup by bol v rozpore s ust. § 10 ods. 3 zák. č. 71/1992 Zb., ale aj so samotným účelom tohto zákona. Navrhol, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu ako nezákonné zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Žalovaný sa k dovolaniu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 O.s.p.) po zistení, že dovolanie bolo podané včas účastníkom konania, dovolanie prejednal a po preskúmaní rozhodnutia dovolacieho súdu, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu dovolacieho súdu, proti ktorému tento mimoriadny prostriedok nie je prípustný.
Napadnutým uznesením odvolací súd zastavil odvolacie konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku vo výške 7474 Sk v stanovenej lehote desiatich dní od doručenia výzvy s poučením o následkoch nesplnenia výzvy.
Vzhľadom na výrok napadnutého uznesenia odvolacieho súdu je zrejmé, že prípustnosť dovolania proti menu by prichádzala do úvahy len v prípade, ak by bol daný niektorý dovolací dôvod taxatívne uvedený v ustanovení § 237 O.s.p. Existenciu takéhoto dôvodu súd zisťuje z úradnej povinnosti. Okrem iného ide o prípad, ak bola postupom súdu účastníkovi odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.), ktorým dôvodom aj účastník odôvodňuje prípustnosť dovolania.
Podľa názoru dovolacieho súdu v prejednávanej veci nie sú splnené podmienky prípustnosti dovolania ani podľa ust. § 237 písm. f/ O.s.p., na ktoré poukazuje dovolateľ.
Vo veciach poplatkov upravených zákonom o súdnych poplatkoch rozhoduje ten orgán, ktorý je oprávnený vykonať poplatkový úkon (§ 12 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. v platnom znení). Citované ustanovenie nedáva žiadnu dispozíciu, kto má o zastavení odvolacieho konania pre nezaplatenie súdneho poplatku rozhodovať. Platí preto všeobecná úprava podľa O.s.p., podľa ktorej o odvolaní rozhoduje odvolací súd. Je potrebné uviesť, že v danom prípade rozhodnutie o zastavení odvolacieho konania nie je rozhodnutím o novom predmete konania, ale rozhodnutím o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa. Účastníkovi sa právo na podanie odvolania proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa neodňalo, mal možnosť ho podať, ale dovolateľ odvolanie nepodal. Odvolací súd by v prípade podania odvolania, odvolanie prejednal, ak by splnil všetky podmienky vyžadované pre odvolanie, okrem iného, ak by zaplatil súdny poplatok.
Ustanovenie § 10 ods. 3 zák. č. 71/1992 Zb. upravuje možnosť v odvolacej lehote zaplatiť súdny poplatok s následkom zrušenia uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Táto možnosť je však daná iba vtedy, ak proti rozhodnutiu o zastavení konania je odvolanie prípustné, ak odvolanie prípustné nie je, účastník nemá možnosť splniť dodatočne poplatkovú povinnosť, ktorá mu vznikla podaním odvolania. Dovolací súd poznamenáva, že ak by mal zákonodarca úmysel v odvolacom konaní poskytnúť účastníkovi ďalšiu možnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie, stanovil by, že ak účastník zaplatil súdny poplatok v ďalšej lehote po uplynutí stanovenej lehoty na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie po doručení odvolania, odvolací súd uznesenie o zastavení konania zruší. Zákonodarca takúto možnosť odvolateľovi neposkytol. Poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ, dovolateľ (§ 5 ods. 1 písm. a/ zák. č. 71/1992 Zb.). Podľa ust. § 8 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb., poplatok za podanie návrhu je splatný vznikom poplatkovej povinnosti. Vznik poplatkovej povinnosti za odvolanie je podmienený vykonaním procesného úkonu účastníka – podaním odvolania.
V prejednávanej veci podal odvolanie účastník – žalobca dňa 12. júna 2006. Podaním odvolania mu vznikla poplatková povinnosť a poplatok za odvolanie sa stal splatný. Odvolací súd vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku v sume 7674 Sk (výzva z 12. septembra 2006). Odvolací súd rozhodol o zastavení odvolacieho konania, keďže žalobca – odvolateľ v lehote stanovenej súdom súdny poplatok za odvolanie nezaplatil (výzva doručená žalobcovi 18. septembra 2006 – lehota na zaplatenie súdneho poplatku uplynula dňom 28. septembra 2006).
Ak odvolací súd rozhodol o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku za odvolanie, rozhodol ako súd vecne príslušný. Preto nie je možné dospieť k záveru, že konaním súdu odvolateľovi bola odňatá možnosť konať pred súdom. Dovolateľ mal možnosť aktívne sa podieľať na priebehu konania, robiť procesné úkony. V prejednávanej veci mu bolo umožnené teda vykonávať všetky mu náležiace právne úkony.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je prípustné. Dovolací súd preto dovolanie podľa ust. § 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s ust. § 218 ods. 1 O.s.p. ako neprípustné odmietol.
Žalovanému v dovolacom konaní trovy nevznikli, preto mu dovolací súd ich náhradu nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 29. mája 2008
JUDr. Anna M a r k o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: