UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: K. M., nar. XX.XX.XXXX, Š. V. XX, X., zastúpený: JUDr. Pavlom Gráčikom, Farská 40, Nitra, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Námestie slobody 6, Bratislava, IČO: 30 416 094, za účasti: 1/ MH Invest, s.r.o., Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36 724 530, zastúpený: MAPLE & FISH s.r.o., Dunajská 15/A, Bratislava, IČO: 36 718 432, 2/ Roman Cerulík K CERO, s miestom podnikania Štefánikova 59, Nitra, IČO: 11 726 938, 3/ DOPRAVOPROJEKT, a.s., Kominárska 141/2,4, Bratislava
- mestská časť Nové Mesto, IČO: 31 322 000, 4/ Združenie domových samospráv, Rovniankova 14, Bratislava, korešpondenčná adresa: Námestie SNP 13, P. O. BOX 218, Bratislava, 5/ A.. E. H., J. G. X, X., 6/ J. Y., E. X, X., 7/ J. M., J. G. XX, X., za účasti zúčastnenej osoby: Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o., Vysoká 2/B, Bratislava, IČO: 48 302 392, zastúpený: CMS Cameron McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v.o.s., organizačná zložka, Staromestská 3, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 034 166, o správnej žalobe žalobcu zo dňa 04.11.2017 proti rozhodnutiu žalovaného č. 23219/2017/SV/57680 zo dňa 23.08.2017, o námietke zaujatosti uplatnenej žalobcom voči sudcom - členom senátu 15S Krajského súdu v Nitre, JUDr. Martine Balegovej, JUDr. Jánovi Bzdúškovi a JUDr. Pavlovi Lukáčovi, z rozhodovania a prejednávania veci vedenej na Krajskom súde v Nitre pod sp.zn. 15S/26/2017, takto
rozhodol:
Sudcovia Krajského súdu v Nitre JUDr. Martina Balegová, JUDr. Ján Bzdúšek a JUDr. Pavel Lukáč n i e s ú v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania vo veci vedenej na Krajskom súde v Nitre pod sp.zn. 15S/26/2017.
Odôvodnenie
Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní dňa 15.10.2019 vzniesol námietku zaujatosti voči sudcom - členkom senátu 15S v zložení: JUDr. Martina Balegová, JUDr. Ján Bzdúšek a JUDr. Pavel Lukáč z dôvodu, že existujú pochybnosti o ich nezaujatosti v konaniach súvisiacich so Strategickým parkom Nitra. Žalobca uviedol, že senát 15S rozhoduje o 15-tich správnych žalobách, týkajúcich sa súdneho prieskumu právoplatných rozhodnutí orgánov verejnej správy vydávaných v administratívnych konaniach súvisiacich s výstavbou automobilového závodu spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia, s.r.o. a ostatnými súvisiacimi investíciami v rámci Strategického parku v Nitre.
Uviedol, že dňa 15.10.2019 predseda senátu 15S konkrétne vo veci 15S/23/2017 vyhlásil rozsudok, v ktorom zamietol jednu z týchto správnych žalôb, pričom tento ústne odôvodnil takmer výlučne len s odkazom na predchádzajúce rozhodnutia, pričom je evidentné, že výstavba strategického parku sa považuje za tzv. navrhovanú činnosť podľa § 3 písm. f/ zákona č. 24/2006 Z.z., ktorá nutne v zmysle zákona podlieha tomuto konaniu podľa tohto zákona a v zmysle § 140 c/ ods. 12 stavebného zákona orgán verejnej správy (stavebný úrad) nemôže vydať v povoľovacom konaní pozitívne rozhodnutie (územné rozhodnutie, stavebné povolenie, kolaudačné povolenie), bez rozhodnutia vydaného v rámci EIA. Rovnako je tomu tak aj vo vzťahu k námietke žalobcu, že stavebné úrady nemôžu vydávať stavebné povolenia a kolaudačné rozhodnutia „preskakujúc” územné konanie, a to konkrétne s poukazom na § 32 ods. 2 stavebného zákona, keďže nie je naplnená hypotéza tejto právnej normy v podobe, že priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia nie je v rozpore s umiestnením stavby v rámci strategického parku s ohľadom na územný plán obec (mesta Nitra), alebo územného plánu zóny. Strategický park sa jednoznačne nenachádza ani v nadradenom územnom pláne NSK a ani územného plánu obce mesta Nitra, pričom nie je v Nitre schválený ani žiaden územný plán zóny v priestore strategického parku. S odkazom na § 25 ods. 6 stavebného zákona nie je legitímne možné, aby sa strategický park nachádzal v územnom pláne okolitých obcí či už Lužianky alebo napr. Zbehy. V odôvodňovaní prečo bola zamietnutá žaloba žalobcu bolo predsedom senátu poukazované na obdobné spory rozhodnuté v minulosti vo veci strategického parku, a preto žalobca nadobudol dojem, že tento senát musí byť zaujatý, keďže má na sebe ťarchu už viacerých obdobných rozhodnutí, na ktoré pribratí účastníci v prípade žalovaných len poukazujú a nedokáže už pri akejkoľvek mojej argumentácii rozhodnúť inak, a prakticky už len prejudikováva svoj názor ako rozhodne do budúcna, pričom neguje princípy, že každé konanie má svoju administratívnu históriu v správnom konaní ak aj následne svoju históriu s poukazom na rozsah žalobných dôvodov, pričom v niektorých prípadoch dokonca aj tieto sú legitímne rozširované, pokiaľ v konaniach nerozhodol príslušný orgán na vydanie rozhodnutia. Námietka zaujatosti žalobcu smeruje voči všetkým členom senátu, a to z dôvodu, že ako keby nemali svoj vlastný právny názor a rozhodujú v pomere 3:0. Správny súd v rámci senátu 15S presvedčivo nevysvetlil a nevysporiadal sa s týmito podstatnými žalobnými dôvodmi žalobcu a ako žalobca uviedol, teraz vopred prejudikoval, že pri rozhodovaní všetkých správnych žalobách žalobcu bude vychádzať z toho, že tieto žalobcove argumenty nie sú relevantné. Žalobca si je vedomý toho, že ako účastník konania nemá zákonný dôvod na vznesenie námietky zaujatosti proti sudcovi, resp. sudcom len preto, že sa mu nepáči ich rozhodovanie, avšak na druhej strane má žalobca právo na to, aby bolo súdne rozhodnutie presvedčivo zdôvodnené, pričom súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Z uvedeného je zrejmé, že minimálne dňa 15.10.2019 sa žalobcovi potvrdilo, že správny súd v rámci sudcov tvoriacich senát 15S mieni rozhodovať o všetkých predmetných správnych žalobách proti meritórnym rozhodnutiam vydanými v súvislosti s výstavbou investícií v strategickom parku v Nitre takýmto spôsobom, a to ma viedlo k podaniu námietky zaujatosti. V týchto súvislostiach poukazoval, že posudzovanie nestrannosti súdu definoval Ústavný súd SR v náleze zo dňa 26.10.2005, I. ÚS 239/04-149 nasledovne: „existencia nestrannosti musí byť určená jednak podľa subjektívneho hľadiska, tzn. na základe osobného presvedčenia sa správania konkrétneho sudcu v danej veci a tiež podľa objektívneho hľadiska, teda zisťovaním, či sudca poskytol dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená akákoľvek oprávnená pochybnosť. V tomto smere ide o zvažovanie zistiteľných skutočností, ktoré môžu nestrannosť sudcu spochybniť. Z tohto pohľadu môže mať dokonca určitý význam aj zdanie. Je to inými slovami vyjadrením výstižný výrok ESLP vo veci Delcour v/s Belgicko, 1970, séria a, č. 11, podľa ktorého spravodlivosť má byť nielenže vykonávaná, ale sa aj musí javiť, že je vykonávaná. Podstatou je dôvera, ktorou musia súdy v demokratickej spoločnosti vo verejnosti vzbudzovať“. Na zabezpečenie nestrannosti sudcu slúži práve námietka zaujatosti sudcu, ktorej možnosť uplatnenia obsiahnutá v § 90 SSP. S ohľadom na tieto skutočnosti má žalobca za to, že uplatnenie námietky zaujatosti je v tomto prípade plne dôvodné, a to konkrétne z dôvodu pre pomer k veci zo strany sudcov tvoriacich senát 15S.
Vo vyjadrení zo dňa 18.10.2019 k vznesenej námietke zaujatosti predsedníčka senátu JUDr. MartinaBalegová uviedla, že sa v uvedenej veci necíti byť zaujatá, žalobcu osobne nepozná, nemá k nemu žiadny pomer, ani k ostatným účastníkom konania, ani k veci samej. V senáte 15S boli v súvisiacich konaniach žalobcu doposiaľ rozhodnuté len 2 veci (pod sp.zn. 15S/38/2016 a sp.zn. 15S/23/2017), z toho jedna vec právoplatne (15S/38/2016, v ktorej rozhodovala ako predsedníčka senátu), pričom v jej odôvodnení nebolo poukázané na predchádzajúce rozhodnutia v obdobných veciach (§ 140 SSP), ako to nesprávne uvádza žalobca. Bez ohľadu na uvedenú nesprávnosť, dôvod, pre ktorý žalobca namieta nezaujatosť, ako aj nezaujatosť ostatných členov senátu 15S, sa podľa názoru sudkyne týka výlučne procesného postupu a našej rozhodovacej činnosti (§ 87 ods. 3 SSP), v dôsledku čoho by správny súd nemal na takúto námietku prihliadať a predkladať vec nadriadenému správnemu súdu na rozhodnutie (§ 91 ods. 3 SSP). V konaní vedenom pod sp.zn. 11S/22/2018 žalobca z rovnakého dôvodu namietal zaujatosť všetkých členiek senátu 11S, pričom Najvyšší súd SR uznesením pod sp.zn. 4Ndz/1/2019 zo dňa 02.10.2019 o jeho námietke rozhodol tak, že sudkyne Krajského súdu v Nitre JUDr. Eva Šišková, JUDr. Darina Vargová a JUDr. Oľga Kováčová nie sú vylúčené z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom Súde v Nitre pod sp.zn. 11S/22/2018. S poukazom na uvedené rozhodnutie a dôvody v ňom uvedené sa po porade s ďalšími členmi senátu rozhodla predložiť túto námietku na posúdenie nadriadenému správnemu súdu.
Člen senátu JUDr. Ján Bzdúšek vo vyjadrení zo dňa 18.10.2019 uviedol, že nie sú splnené podmienky na jeho vylúčenie z prejednávania a rozhodovania tejto veci. Nemá žiadny pomer k veci, účastníkom konania, ich zástupcom alebo k osobám zúčastneným na konaní. Nekonal a ani nerozhodoval vo veci ako zamestnanec orgánu verejnej správy. Neprejednával a nerozhodoval som túto istú vec na správnom súde inej inštancie.
Člen senátu Pavel Lukáč vo vyjadrení z 21.10.2019 k námietke žalobcu uviedol, že žalobca podal na pojednávaní konanom dňa 15.10.2019 pod sp.zn. 15S/26/2017 námietku zaujatosti voči všetkým členom senátu 15S, pričom z jej obsahu nevyplývajú skutočnosti taxatívne uvedené v ust. § 87 SSP. Samotný žalobca uvádza, že nadobudol dojem o možnej zaujatosti, avšak poukazuje výlučne na okolnosti spočívajúce v postupe a rozhodovacej činnosti sudcu (senátu). Uviedol, že ako predseda senátu, vo veci sp.zn. 15S/23/2017, rozhodol o zamietnutí žaloby s odkazom na ust. § 140 SSP a pokiaľ uvedená skutočnosť vzbudzuje u žalobcu dojem, že nebude v budúcnosti v ďalších konaniach úspešný, mal by prípadne prehodnotiť motiváciu svojho konania; keď zákonné právo na to má, avšak predovšetkým brať do úvahy rozdiel v pojmoch zaujatosť a neúspech v očakávanom výsledku sporu.
8.1. Podľa § 87 ods. 1 SSP sudca správneho súdu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom konania, ich zástupcom alebo k osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti, alebo ak konal, či rozhodoval vo veci ako zamestnanec orgánu verejnej správy.
8.2. Podľa § 87 ods. 3 SSP dôvodom na vylúčenie sudcu správneho súdu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti.
8.3. Podľa § 90 ods. 1 SSP účastník konania má právo z dôvodov uvedených v § 87 uplatniť námietku zaujatosti.
8.4. Podľa § 90 ods. 2 SSP v námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa účastník konania podávajúci námietku o dôvode vylúčenia dozvedel a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, správny súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému správnemu súdu nepredkladá. Ustanovenie § 58 ods. 1 sa nepoužije.
8.5. Podľa § 91 ods. 1 SSP námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do siedmich dní, odkedy sa účastník konania dozvedel o dôvode, pre ktorý je sudca správneho súdu vylúčený. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti správny súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému správnemusúdu nepredkladá. 8.6. Podľa § 91 ods. 3 SSP, ak námietka zaujatosti spočíva v dôvodoch podľa § 87 ods. 3, správny súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému správnemu súdu nepredkladá.
8.7. Podľa § 92 ods. 1 SSP správny súd predloží vec s vyjadrením namietaného sudcu nadriadenému správnemu súdu do siedmich dní od uplatnenia námietky zaujatosti.
9. Najvyšší súd SR (ďalej aj „najvyšší súd“) posúdil námietku zaujatosti vznesenú voči sudcom zo senátu 15S Krajského súdu v Nitre vzhľadom na ich pomer k veci, k účastníkom konania a ich zástupcom, túto prejednal v intenciách právnej úpravy § 87 a nasl. SSP a dospel k záveru, že nie je zákonný dôvod na vylúčenie dotknutých sudcov.
10. Účelom § 87 SSP citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednávaniu sporu, k nezaujatému prístupu k stranám, ich zástupcom a osobám zúčastneným na konaní; zámerom je tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Obsahom práva na prejednanie sporu pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu vyhovieť každému návrhu oprávnených osôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodovania sporu pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prejednanie sporu nestranným súdom je len povinnosť prejednať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia a rozhodnúť o ňom (I. ÚS 73/97, I. ÚS 27/98, II. ÚS 121/03).
11. Vzhľadom na to, že rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 87 až § 91 SSP predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa ktorej nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy SR), možno sudcu vylúčiť z prejednávania a rozhodovania sporu skutočne iba výnimočne a z naozaj závažných dôvodov, ktoré mu celkom zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom nezaujato a spravodlivo.
12. Pri posudzovaní dôvodov namietanej nezaujatosti treba mať na zreteli nielen právnu úpravu danú ustanoveniami SSP, ale tiež judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) a napokon aj závery, ku ktorým dospela doterajšia rozhodovacia prax najvyššieho súdu. 13. ESĽP pri riešení otázky nestrannosti sudcu vychádza z toho, že okrem nezávislosti sudcu je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru. Tieto aspekty nestrannosti rozlíšil aj pri svojom rozhodovaní. Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu a k stranám sporu, prípadne k ich zástupcom. Pri subjektívnej nestrannosti sa vychádza z prezumpcie nestrannosti dovtedy, kým nie je preukázaný opak. Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti vyžaduje judikatúra ESĽP dôkaz o skutočnej zaujatosti (pozri napríklad Hauschildt proti Dánsku). Rozhodujúci nie je subjektívny aspekt, ale existencia objektívnych skutočností, so zreteľom na ktoré môžu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu. Uplatňuje sa tu tzv. teória zdania nezaujatosti (viď tézu, že spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná). Nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť (Delcourt proti Belgicku).
14. Objektívny aspekt nestrannosti je založený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu k prejednávanému sporu, stranám, ich zástupcom a osobám zúčastneným na konaní. Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o (ne)zaujatosti zákonného sudcu je, či obava strany sporu je objektívne oprávnená. Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť nemožno ale chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje z prejednávania a rozhodovania veci.
15. Nestrannosť sudcu je potrebné posudzovať vždy v závislosti od konkrétnych okolností prípadu a podľa objektívneho kritéria rozhodnúť, či existujú preukázateľne skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť vznik pochybností o nestrannosti sudcu (pozri tiež Fey proti Rakúsku). Pri rozhodovaní, či je daný oprávnený dôvod na obavu, že konkrétny sudca nie je nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej namietaťzaujatosť dôležité, ale nie rozhodujúce; určujúce je to, či sa môže táto obava považovať objektívne za oprávnenú. Len nestranný súd totiž poskytuje stranám rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok (II. ÚS 71/97).
16. Z ustanovenia § 30 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyplýva (o. i.) povinnosť sudcu zdržať sa všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov. Sudca musí vystupovať nezaujato a dbať o to, aby jeho nestrannosť nebola dôvodne spochybňovaná. K stranám je povinný pristupovať bez akýchkoľvek predsudkov. Aj so zreteľom na toto ustanovenie má sudca zachovávať k sporu, stranám, ich zástupcom a osobám zúčastneným na konaní vždy vecný a profesionálny prístup.
17.1. Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 757/2004 Z.z.“) na účely tohto zákona sa rozvrhom práce rozumie akt riadenia predsedu súdu, ktorým sa riadi organizácia práce súdu pri zabezpečovaní výkonu súdnictva na príslušný kalendárny rok.
17.2. Podľa § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, veci určené podľa predmetu konania sa v súlade s rozvrhom práce prideľujú jednotlivým senátom alebo samosudcom náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí. Súdnym úradníkom sa prideľujú veci podľa rozvrhu práce tak, aby sa zabezpečilo ich rovnomerné zaťaženie a riadny chod súdu.
17.3. Podľa § 51 ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. podmienka náhodného výberu podľa odseku 1 je splnená vtedy, ak sa má vec prideliť jednému z aspoň dvoch senátov, samosudcov alebo súdnych úradníkov.
18. Z rozvrhov práce Krajského súdu v Nitre, zverejnených na webovej stránke Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky www.justice.gov, Najvyšší súd SR zistil, že senátom správneho kolégia krajského súdu boli veci prideľované náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov nasledovne: v roku 2016: senát 11S v rozsahu 20/25-in, senát 15S v rozsahu 3/25-in, senát 26S v rozsahu 2/25-in, v roku 2017: senát 11S v rozsahu 20/25-in, senát 15S v rozsahu 3/25-in, senát 26S v rozsahu 2/25-in, v roku 2018: senát 11S v rozsahu 190/220-in, senát 15S bez nápadu, senát 26S v rozsahu 30/220-in, v roku 2019: senát 11S bez nápadu, senát 15S v rozsahu 2/3- in, senát 26S v rozsahu 1/3-in.
19. Najvyšší súd SR z úradnej činnosti zároveň zistil, že z celkového počtu 277 vecí, napadnutých na Krajskom súde v Nitre v agende S v roku 2017, bolo senátu 11S pridelených náhodným výberom v súlade s platným rozvrhom práce na rok 2017 - 223 vecí, senátu 15S - 34 vecí, senátu 26S - 20 vecí. V roku 2018 z celkového počtu 312 napadnutých vecí bolo senátu 15S pridelených 263 vecí a 49 vecí senátu 26S. Z uvedených štatistických zistení vyplýva, že podľa účinného Rozvrhu práce Krajského súdu v Nitre v rokoch 2016 - 2018 bola senátu 15S pridelená na rozhodnutie časť podaných správnych žalôb, medzi nimi i žalôb žalobcu, avšak táto okolnosť nemôže byť dôvodom na rozhodnutie o vylúčení členov senátu z rozhodovania o jeho žalobách, a to i z dôvodu, že pri kreovaní rozvrhu práce bola rešpektovaná zákonná podmienka zaradiť do rozvrhu aspoň dva senáty, ktoré danú agendu rozhodujú, aby bol zachovaný náhodný výber senátu.
20. K námietke žalobcu, že senát 15S rozhoduje o jeho správnych žalobách už len na základe svojich skorších rozhodnutí a prejudikuje svoje budúce rozhodnutia Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné zdôrazniť, že zákonné ustanovenie § 87 ods. 3 SSP výslovne vylučuje, aby dôvodom na vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci boli okolnosti, ktoré spočívajú v jeho rozhodovacej činnosti v iných veciach a v zmysle § 91 ods. 3 SSP na ňu neprihliada (napr. rozhodovanie senátu v pomere hlasov 3:0, nevyhovenie návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodnutia, zamietnutie žaloby, odmietnutie žaloby, zastavenie konania). Dôvodom na vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovaniaveci nie je podľa citovaných ustanovení zákona procesný postup sudcov v prejednávanej veci (námietka ohľadom nariadenia viacerých pojednávaní v jeden pojednávací deň). Naviac, podľa vyjadrenia predsedníčky senátu boli v senáte 15S rozhodnuté len 2 veci (z toho jedna právoplatne), v ktorých konala ako predsedníčka senátu, člen senátu JUDr. Pavel Lukáč konal a rozhodoval ako predseda senátu, v jednej obdobnej veci sp.zn. 15S/23/2017.
21. K námietke žalobcu týkajúcej sa práva na presvedčivo zdôvodnené rozhodnutie, ktoré je súčasťou obsahu základného opráva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky najvyšší súd uvádza, že uvedený dôvod nemôže byť predmetom námietky zaujatosti voči sudcom, ale môže byť dôvodom podania kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. f/ SSP proti právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu.
22. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení, konštantnej judikatúry a procesných zásad, najvyšší súd v danej veci nemohol považovať dôvody, ktoré uviedol žalobca v námietke zaujatosti uplatnenej dňa 15.10.2019, za dôvody pre vylúčenie sudcov JUDr. Martiny Balegovej, JUDr. Jána Bzdúška a JUDr. Pavla Lukáča - členov senátu 15S Krajského súdu v Nitre z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp.zn. 15S/26/2017.
23. Najvyšší súd dodáva, že z obsahu spisu nevyplýva ani žiadny dôvod pre spochybnenie pravdivosti vyjadrenia sudcov senátu 15S, v zmysle ktorého nemajú vzťah k prejednávanej veci, účastníkom konania, ich zástupcom, alebo k osobám zúčastneným na konaní.
24. Obsahovo totožná námietka zaujatosti bola vznesená žalobcom aj voči sudkyniam - členkám senátu 11S Krajského súdu v Nitre v zložení: JUDr. Eva Šišková, JUDr. Darina Vargová a JUDr. Oľga Kováčová (ktoré rozhodovali v obdobných veciach žalobcu) už bola predmetom konania pred najvyšším súdom pod sp. zn. 4Ndz/1/2019, pričom aj v uvedenom konaní najvyšší súd dospel k záveru, že žalobcom uvádzané (obdobné) skutočnosti nie sú dôvodom na to, aby menované sudkyne boli vylúčené z prejednávania a rozhodovania, v prípade veci vedenej na Krajskom súde v Nitre pod sp.zn. 11S/22/2018, ako aj vo veci Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Ndz/1/2019 (Krajský súd v Nitre sp.zn. 11S/24/2018).
25. Záverom najvyšší súd poučuje žalobcu, že v zmysle ust § 95 SSP, ak nevyhovie šikanóznej alebo zjavne bezdôvodnej námietke zaujatosti, môže uložiť účastníkovi konania, ktorý takúto námietku uplatnil, poriadkovú pokutu do 500,- Eur. Napriek tomu, že v predmetnej veci sa jedná o zjavne bezdôvodnú námietku zaujatosti, najvyšší súd tentokrát toto svoje oprávnenie nevyužil, je však potrebné upozorniť žalobcu, najmä s ohľadom na skutočnosť, že vystupuje ako strana v 120 obsahovo obdobných konaniach pred Krajským súdom v Nitre, že v prípade, ak bude v citovaných konaniach vznášať zjavne bezdôvodné námietky zaujatosti, najvyšší súd k uloženiu pokuty podľa § 95 SSP pristúpi. 26. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 k § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.