UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Štefana Michálika, sudcov JUDr. Gabriely Šimonovej a JUDr. Františka Moznera, na neverejnom zasadnutí konanom 17. mája 2018 v Bratislave, v trestnej veci obžalovaného G. Q. a spol. pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c/, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. i/ Tr. zák., vedenej na Okresnom súde v Nitre pod sp. zn. 4Tk/1/2016, o návrhu obžalovaného na odňatie a prikázanie veci podľa § 23 ods. 1 Tr. por. takto
r o z h o d o l :
Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. trestná vec obžalovaného G. Q. vedená na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 4Tk/1/2016, pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c/, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. i/ Tr. zák. sa tomuto súdu a Krajskému súdu v Nitre n e o d n í m a.
O d ô v o d n e n i e
Na podklade obžaloby prokurátora Krajskej prokuratúry Nitra z 3. októbra 2016, sp. zn. Kv 109/2014/4400-200, sa vedie na Okresnom súde Nitra trestné stíhanie proti G. Q. pre skutok právne posúdený ako obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c/, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. i/ Tr. zák. na skutkovom základe uvedenom v obžalobe.Trestná vec obžalovaného bola pomocou technických prostriedkov pridelená na prerokovanie a rozhodnutie do oddelenia sudkyne JUDr. Moniky Farkašovej pod sp. zn. 4Tk/1/2016, ktorej senát začal vo veci konať. Elektronickým podaním zo 14.11.2017 a písomným podaním doručeným Okresnému súdu Nitra zo 16.11.2017 vzniesla obhajkyňa obžalovaného JUDr. Katarína Dušáková námietku zaujatosti voči JUDr. Monike Farkašovej, sudkyni Okresného súdu Nitra a všetkým sudcom Okresného súdu Nitra a Krajského súdu v Nitre. V písomnom odôvodnení poukázala najmä na to, že bola aj v súčasnosti je trestne stíhaná za spáchanie trestného činu marenia spravodlivosti. V tejto súvislosti bola vzatá do väzby rozhodnutím Okresného súdu Nitra a Krajského súdu v Nitre. Na sudcov oboch súdov podávala opakovane námietky zaujatosti a návrhy na disciplinárne konania. Zdôraznila, že Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutím, sp. zn. 1 Ndt 12/2013, rozhodol o odňatí veci Okresnému súdu Nitra a Krajskému súdu v Nitre a prikázaní do iného mesta. S poukazom na vyššie uvedené rozhodnutie uviedla, že je zrejmé a nedá sa poprieť, že sudcovia Okresného súdu Nitra aj Krajského súdu v Nitre sú zaujatí voči jej osobe.Okresný súd Nitra uznesením, sp. zn. 4Tk 1/2016, rozhodol podľa § 31 ods. 1 Tr. por. tak, že predsedníčka senátu Okresného súdu Nitra Mgr. Monika Farkašová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania trestnej veci proti obžalovanému R., ktorá je vedená na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 4Tk 1/2016. Voči uvedenému rozhodnutiu podala obhajkyňa obžalovaného JUDr. Katarína Dušáková sťažnosť podaním doručeným 28.2.2018 Okresnému súdu Nitra. Najvyšší súd ako súd najbližšie spoločne nadriadený krajským súdom Slovenskej republiky preskúmal podaný návrh v zmysle § 23 ods. 1 Tr. por. ako aj predložený spisový materiál a dospel k takému záveru, že v danom prípade nie je daný dôvod na odňatie predmetnej trestnej veci Okresnému súdu Nitra a jej prikázanie inému súdu toho istého druhu a stupňa.Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený. Na odňatie a prikázanie veci (delegáciu) musí existovať dôležitý dôvod, čím sa zdôrazňuje výnimočnosť takéhoto postupu. Dôležité dôvody nie sú v zákone taxatívne uvedené, ale treba nimi rozumieť také okolnosti, ktoré v konkrétnom prípade umožnia celkove lepšie uplatniť základné zásady trestného konania a splnenie jeho účelu iným súdom toho istého druhu a stupňa, než súdom miestne príslušným. Takýmito dôvodmi sú predovšetkým okolnosti, ktoré zabezpečujú náležité zistenie skutkového stavu veci v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie, výchovné pôsobenie konania a čo najrýchlejšie avšak zákonné a spravodlivé prejednanie a rozhodnutie veci.Jedným z dôvodov na postup podľa § 23 ods. 1 Tr. por. je pritom aj zaujatosť všetkých sudcov príslušného súdu. Pri úvahách, či sú v konkrétnom prípade dané dôležité dôvody na odňatie a prikázanie veci, treba hodnotiť všetky okolnosti odôvodňujúce takýto postup vo vzájomnej súvislosti a pri posudzovaní ich opodstatnenosti a závažnosti treba prihliadať aj na význam zákonných ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov. Ústavným zákonom zo dňa 9. januára 1991, číslo 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd a tiež prijatím Ústavy Slovenskej republiky s účinnosťou od 1. októbra 1992 výrazne stúpol význam ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov. Vyplýva to z článku 38 ods. 1 Listiny a článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého - „nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon". S ohľadom na uvedené je teda zrejmé, že sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom, objektívne, nezaujato a spravodlivo. Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti poukazuje tiež i na ustanovenie § 2 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého je sudca pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia; rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov a len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom. Obsah tohto práva a povinnosti je základným pilierom výkonu funkcie sudcu, keď výnimky môžu vyplývať len z naplnenia zákonných predpokladov. Podľa § 31 ods. 1 Tr. por. z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca alebo prísediaci sudca (ďalej len „prísediaci"), prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní. V zmysle súdnej praxe treba pritom pomerom k prejednávanej veci rozumieť najmä skutočnosť, že orgán uvedený v tomto ustanovení bol sám poškodený trestným činom, ktorého sa majú týkať procesné úkony, resp. ním boli poškodené jemu blízke osoby. Naproti tomu pomerom k osobám, ktorých sa úkon priamo týka a k ďalším osobám uvedeným v citovanom ustanovení sa rozumie, že je k uvedeným osobám najmä v pomere príbuzenskom, švagrovskom, druha a družky, prípadne vo vzťahu úzko priateľskom alebo nepriateľskom.Pokiaľ ide potom o posudzovaný prípad, tak obžalovaný G. Q. prostredníctvom obhajkyne neuviedol ani voči jednému sudcovi dotknutého okresného súdu a krajského súdu žiadne také konkrétne skutočnosti, ktoré by - aj s prihliadnutím na vyššie citované zákonné ustanovenie - boli spôsobilé vzbudiť podozrenie z nestranného, neobjektívneho alebo nezákonného rozhodovania v danej veci, a v dôsledku ktorých by teda bolo možné uvažovať o ich zaujatosti. Navyše z vyjadrení sudcov okresného súdu aj krajského súdu je zrejmé, že žiaden z nich voči obžalovanému, ani iným účastníkom konania necítia zaujatosť. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e :
Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.