UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Michálika a sudcov JUDr. Gabriely Šimonovej a JUDr. Viliama Dohňanského na neverejnom zasadnutí konanom 2. mája 2018 v Bratislave, v trestnej veci obžalovaného V. O. a spol. pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e/ Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2To/113/2017, o návrhu obžalovaného na odňatie a prikázanie veci podľa § 23 ods. 1 Tr. por., takto
r o z h o d o l :
Trestná vec obžalovaného V. O. vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2 To/113/2017, pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e/ Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. sa tomuto súdu n e o d n í m a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 3T/6/2017, z 1. augusta 2018 bol obžalovaný V. O. a spol. v bode 3/ uznaný vinným zo zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e/ Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. na skutkovom základe tam uvedenom.Obžalovanému bol podľa § 212 ods. 4 Tr. zák. za použitia § 37 písm. m/, § 38 ods. 4 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný V. O.. Vec je vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2To/113/2017. Písomným podaním z 10.1.2018 doručeným krajskému súdu dňa 12.1.2018 vzniesol obžalovaný námietku zaujatosti voči všetkým sudcom Krajského súdu v Bratislave a žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky odňal túto trestnú vec Krajskému súdu v Bratislave a prikázal ju na rozhodnutie inému krajskému súdu. V písomnom odôvodnení poukázal najmä na to, že sudca prvostupňového súdu JUDr. Alman vyvíja snahu o ovplyvňovanie rozhodnutia odvolacieho senátu v jeho neprospech. Obžalovaný uviedol, že sudca prvostupňového súdu JUDr. Alman sa mal vyjadriť, že má na odvolacom súde dosť známych sudcov, ktorých dokáže ovplyvniť a má mať nadštandardné vzťahy so sudcami krajského súdu a predovšetkým s predsedom senátu krajského súdu JUDr. Kamilom Ivánekom, ktorému bola pridelená jeho vec. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že predseda senátu krajského súdu JUDr. Kamil Ivánek a členovia senátu JUDr. Ľudmila Králiková a Mgr. Marcela Kosová boli v čase konania verejného zasadnutia o odvolaní dňa 25.1.2018 práceneschopní, preto o odvolaní musel konať v zmysle rozvrhu práce určený zastupujúci senát, ktorý z dôvodu vznesenej námietky zaujatosti obžalovaným odročil verejné zasadnutie odvolacieho súdu na neurčito do rozhodnutia najvyššieho súdu. K námietke zaujatosti sa vyjadrili sudcovia Krajského súdu v Bratislave, ktorí uviedli, že sa necítia byť zaujatí a nemajú žiaden pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka a nie sú im známe skutočnosti, o ktorých sa obžalovaný zmienil vo svojom návrhu. Podľa § 22 ods. 1 Tr. por. spory o príslušnosť medzi súdmi rozhoduje súd im najbližšie spoločne nadriadený. Spis s námietkou zaujatosti a návrhom na odňatie a pridelenie veci inému súdu bol v zmysle § 23 ods. 1 Tr. por. dňa 19.3.2018 predložený nadriadenému súdu. Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený. Na odňatie a prikázanie veci (delegáciu) musí existovať dôležitý dôvod, čím sa zdôrazňuje výnimočnosť takéhoto postupu. Dôležité dôvody nie sú v zákone taxatívne uvedené, ale treba nimi rozumieť také okolnosti, ktoré v konkrétnom prípade umožnia celkove lepšie uplatniť základné zásady trestného konania a splnenie jeho účelu iným súdom toho istého druhu a stupňa, než súdom miestne príslušným. Takýmito dôvodmi sú predovšetkým okolnosti, ktoré zabezpečujú náležité zistenie skutkového stavu veci v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie, výchovné pôsobenie konania a čo najrýchlejšie avšak zákonné a spravodlivé prejednanie a rozhodnutie veci.Jedným z dôvodov na postup podľa § 23 ods. 1 Tr. por. je pritom aj zaujatosť všetkých sudcov príslušného súdu. Pri úvahách, či sú v konkrétnom prípade dané dôležité dôvody na odňatie a prikázanie veci, treba hodnotiť všetky okolnosti odôvodňujúce takýto postup vo vzájomnej súvislosti a pri posudzovaní ich opodstatnenosti a závažnosti treba prihliadať aj na význam zákonných ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov. Ústavným zákonom zo dňa 9. januára 1991, číslo 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd a tiež prijatím Ústavy Slovenskej republiky s účinnosťou od 1. októbra 1992 výrazne stúpol význam ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov. Vyplýva to z článku 38 ods. 1 Listiny a článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého - „nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon". S ohľadom na uvedené je teda zrejmé, že sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom, objektívne, nezaujato a spravodlivo. Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti poukazuje tiež i na ustanovenie § 2 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého je sudca pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia; rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov a len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom. Obsah tohto práva a povinnosti je základným pilierom výkonu funkcie sudcu, keď výnimky môžu vyplývať len z naplnenia zákonných predpokladov. Podľa § 31 ods. 1 Tr. por. z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca alebo prísediaci sudca (ďalej len „prísediaci"), prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní. V zmysle súdnej praxe treba pritom pomerom k prejednávanej veci rozumieť najmä skutočnosť, že orgán uvedený v tomto ustanovení bol sám poškodený trestným činom, ktorého sa majú týkať procesné úkony, resp. ním boli poškodené jemu blízke osoby. Naproti tomu pomerom k osobám, ktorých sa úkon priamo týka a k ďalším osobám uvedeným v citovanom ustanovení sa rozumie, že je k uvedeným osobám najmä v pomere príbuzenskom, švagrovskom, druha a družky, prípadne vo vzťahu úzko priateľskom alebo nepriateľskom.Pokiaľ ide potom o posudzovaný prípad, tak tu obžalovaný V. O. neuviedol v podstate ani voči jednému sudcovi dotknutého krajského súdu žiadne také konkrétne skutočnosti, ktoré by - aj s prihliadnutím na vyššie citované zákonné ustanovenie - boli spôsobilé vzbudiť podozrenie z nestranného, neobjektívneho alebo nezákonného rozhodovania v danej veci, a v dôsledku ktorých by teda bolo možné uvažovať o ich zaujatosti. Navyše z vyjadrenia sudcov krajského súdu je zrejmé, že žiaden z nich voči obžalovanému, ani iným účastníkom konania necítia zaujatosť. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e :
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.