UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Michálika, sudcov JUDr. Daniela Hudáka a JUDr. Viliama Dohňanského na neverejnom zasadnutí konanom 13. decembra 2017 v Bratislave, v trestnej veci obžalovaného A. K. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. a/, § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona, o návrhu obžalovaného A. K. na odňatie a prikázanie veci, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. trestná vec obžalovaného A. K. vedená na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 6To/67/2017, sa tomuto súdu n e o d n í m a.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Galanta rozsudkom, sp. zn. 0T/17/2017, zo dňa 12.apríla 2017 rozhodol, že obžalovaný A. K. je vinný z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. a/, § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona na skutkovom základe tam uvedenom, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Dňa 02.júna 2017 bol spis Okresného súdu Galanta predložený Krajskému súd v Trnave na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného
A. K.. Dňa 19. júla 2017 bola Krajskému súdu v Trnave doručená námietka zaujatosti, ktorou obžalovaný žiadal o odňatie trestnej veci tomuto súdu a pridelenie Krajskému súdu v Nitre. Najvyšší
súd Slovenskej republiky uznesením, sp. zn. 2 Ndt 17/2017, zo dňa 08. augusta 2017 podľa § 23 ods. 1 Tr. por. trestnú vec obžalovaného A. K. tomuto súdu neodňal. Obžalovaný na verejnom zasadnutí dňa 26. októbra 2017 najskôr písomne predložil, neskôr ústne doplnil generálnu námietku zaujatosti, ktorú odôvodnil tým, že z vyjadrenia poškodenej v konaní - M. S. a jej právnika JUDr. Jána Foltána vyplynulo, že obžalovanému nebude zaručené právo na spravodlivý súdny proces, nakoľko advokát poškodenej sa mal vyjadriť, že,,dokedy on bude zastupovať,,M." tak na Krajskom súde v Trnave, a to konkrétne u JUDr. Mihala bude obžalovanému každá sťažnosť a odvolanie zamietnutá, nakoľko sú kamaráti". O tejto skutočnosti sa dozvedel od S. M., ktorý je na slobode, avšak jeho dátum narodenia ani adresu uviesť nevedel. K námietke sa na verejnom zasadnutí vyjadril samotný predseda senátu JUDr. Ján Mihal, ktorý uviedol, že advokáta poškodenej JUDr. Jána Foltána osobne nepozná, na čo obžalovaný uviedol, že aj napriek uvedenému trvá na tom, aby bola vec odňatá Krajskému súdu v Trnave a prikázaná Krajskému súdu v Bratislave. Krajský súd v Trnave uznesením, sp. zn. 6To/67/2017, zo dňa 26. októbra 2017 podľa § 32 ods. 3 Tr. por. s použitím § 31 ods. 1 Tr. por. rozhodol, že predseda senátu Krajského súdu v Trnave JUDr. Ján Mihal nie je vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci obžalovaného A. K., vedenej na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 6To/67/2017. Dňa 23. novembra 2017 predložil Krajský súd v Trnave spis na rozhodnutie o námietke zaujatosti v spojení s návrhom na odňatie a prikázanie veci, Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky. K námietke zaujatosti sa vyjadrili sudcovia Krajského súdu v Trnave, pričom žiaden z nich obžalovaného ani poškodenú nepozná, nemá žiaden vzťah k veci a necíti sa byť zaujatý. Podľa § 23 ods. 1 Tr. poriadku z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom súdom najbližšie
spoločne nadriadený.Podľa § 31 ods. 1 Tr. por. z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca alebo prísediaci sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.Najvyšší súd ako súd najbližšie spoločne nadriadený krajským súdom v Slovenskej republike, preskúmal podaný návrh v zmysle § 23 ods. 1 Tr. por. (námietka zaujatosti vznesená proti všetkým sudcom toho ktorého súdu sa podľa existujúcej súdnej praxe považuje za návrh na delegáciu veci) ako aj predložený spisový materiál a dospel k záveru, že v danom prípade nie je dôvod na odňatie predmetnej trestnej veci Krajskému súdu v Trnave a jej prikázanie Krajskému súd v Bratislave. Inštitút odňatia a prikázania veci podľa § 23 Tr. por. znamená prelomenie ústavnej zásady, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1, prvá veta Ústavy Slovenskej republiky). Možno ho aplikovať iba vtedy, ak existujú dôležité dôvody. Dôležité dôvody nie sú v zákone taxatívne uvedené, ale treba nimi rozumieť také okolnosti, ktoré v konkrétnom prípade umožnia celkove lepšie uplatniť základné zásady trestného konania a splnenie jeho účelu iným súdom toho istého druhu a stupňa, než súdom miestne príslušným. Takýmito dôvodmi sú predovšetkým okolnosti, ktoré zabezpečujú náležité zistenie skutkového stavu veci v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie, výchovné pôsobenie konania a čo najrýchlejšie, avšak zákonné a spravodlivé prejednanie a rozhodnutie veci.Pokiaľ ide o posudzovaný návrh, obžalovaný svoje námietky ohľadne kamarátskeho vzťahu sudcu JUDr. Jána Mihála a advokáta poškodenej JUDr. Jána Foltána ničím nepodložil, pričom v ňom neuviedol ani voči jednému sudcovi Krajskému súdu v Trnave žiadne konkrétne a preukázateľné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé vzbudiť podozrenie z nestranného, neobjektívneho alebo nezákonného rozhodovania danej veci a bez relevantných dôvodov namietal aj sudcov, ktorí sa na rozhodovaní v jeho trestnej veci v skutočnosti nepodieľajú. Navyše, všetci sudcovia daného súdu deklarovali vo vzťahu k danej veci a účastníkom konania svoju nezaujatosť. Za dôležitý dôvod predpokladaný ustanovením § 23 ods. 1 Tr. por. nemožno v žiadnom prípade považovať ničím nepodložené tvrdenia obžalovaného o existencii osobných, prípadne priateľských vzťahov a prepojení medzi sudcami a advokátom poškodenej bez toho, aby tie boli akokoľvek špecifikované vo vzťahu ku konkrétnym sudcom. Ani po preštudovaní spisového materiálu najvyšší súd nezistil prítomnosť takých skutočností, ktoré by boli spôsobilé vzbudiť podozrenie z nestranného, neobjektívneho alebo nezákonného rozhodovania sudcov uvedených súdov. Nad rámec veci ešte najvyšší súd opakovane uvádza, že i keď obžalovaný spolu so žiadosťou o odňatie a prikázanie veci spojil i námietku zaujatosti voči všetkým sudcom, bolo jeho
podanie posúdené výlučne ako návrh na odňatie a prikázanie veci, pretože v tomto inštitúte je už zahrnuté a ním konzumované i prípadné rozhodovanie o (ne)zaujatosti všetkých sudcov. Pri
rozhodovaní o návrhu obžalovaného bolo totiž potrebné inherentne posúdiť i existenciu dôvodov prípadnej zaujatosti všetkých sudcov dotknutých súdov.Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že v danom prípade sú okolnosti uvádzané obžalovaným založené výhradne na jeho subjektívnych, ničím nepodložených domnienkach a „pocitoch" a nie sú splnené zákonné podmienky v zmysle § 23 ods. 1 Tr. por. na odňatie veci Krajskému súdu v Trnave a jej prikázanie Krajskému súdu v Bratislave.
P o u č e n i e :
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.