N a j v y š š í   s ú d  

6 Ndt 26/2016

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Michálika a členov senátu JUDr. Daniela Hudáka a JUDr. Viliama

Dohňanského na neverejnom zasadnutí 20. decembra 2016 v Bratislave, v trestnej veci

obžalovaného J. B. a obžalovaného M. K. pre prečin krádeže v spolupáchateľstve podľa § 20

k § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn.

1 T 91/2016, a na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 23 Nto 16/2016, o návrhu

obžalovaného M. K. na odňatie a prikázanie trestnej veci, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. trestná vec obžalovaného M. K., vedená

na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 1 T 91/2016, a na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 23 Nto 16/2016, sa týmto súdom n e o d n í m a.  

O d ô v o d n e n i e

Na Okresný súd Prievidza 17. júna 2016 podal obžalobu prokurátor Okresnej

prokuratúry Prievidza z 13. júna 2016, sp. zn. 2 Pv 557/14/3307-46, na obvinených J. B.

a M. K. pre prečin krádeže spolupáchateľstve podľa § 20 k § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr.

zák.

Vec bola elektronicky pod sp. zn. 1 T 91/2016, pridelená sudcovi Mgr. V.

Chmelanovi, ktorý ako samosudca 22. augusta 2016 určil na 3. októbra 2016 o 10.00 hod.

hlavné pojednávnie, o ktorom vyrozumel prokurátora, obhajcov, poškodených a predvolal

naň obžalovaných a svedkov.

Obžalovaný M. K. 16. septembra 2016 zaslal súdu návrh na odňatie a prikázanie veci.

V ňom uviedol, že žiada, aby jeho trestná vec, sp. zn. 1 T 91/2016, bola odňatá Okresnému

súdu Prievidza ako aj Krajskému súdu v Trenčíne, lebo nemá dôveru v spravodlivosť na týchto súdoch a tieto súdy sú proti jeho osobe predpojatí, čo považuje

za maximálnu stratu dôvery.

Na hlavnom pojednávaní 3. októbra 2016 obžalovaný M. K., za prítomnosti svojho

obhajcu zotrval na podanom návrhu, a to aj po výzve samosudcu, aby konkretizoval podaný

návrh, ktorého dôvody sú iba vo všeobecnej rovine. Obžalovaný M. K. zopakoval,

že nedôveruje tunajšiemu súdu (Okresnému súdu Prievidza), že dôveruje iba súdom mimo

pôsobnosti Krajského súdu v Trenčíne. Pritom poukázal na to, že na Ústavnom súde

Slovenskej republiky je množstvo ústavných nálezov, kde bolo konštatované a zrušené

rozhodnutia Okresného súdu Prievidza v trestných veciach z dôvodu, že boli porušené práva

obvinených, pričom neuviedol žiadny Nález ústavného súdu Slovenskej republiky s tým, že to

z hlavy nevie povedať. Následne po zákonnom poučení uviedol, že stratil dôveru k obhajcovi

s tým, že si nového obhajcu zvolí v lehote do 5 dní. Námietku zaujatosti po zákonnom

poučení ani v určenej lehote nezdôvodnil a bližšie nešpecifikoval. Opatrením Okresného súdu

Prievidza z 12. októbra 2016, sp. zn. 1 T 91/2016, mu bol za obhajcu ustanovený

JUDr. V. M., ktorý taktiež tento návrh svojho klienta bližšie nešpecifikoval.  

Sudcovia Krajského súdu v Trenčíne v spise, sp. zn. 23 Nto 16/2016, vo vyjadreniach

zhodne uviedli, že vo veci obžalovaného M. K. sa nectia zaujatí.

Najvyšší súd preskúmal návrh a námietky zaujatosti obžalovaného M. K. na podklade

predloženého spisu. Zistil, že návrh na odňatie a prikázanie veci inému vecne príslušnému

súdu mimo obvod Krajského súdu v Trenčíne v zmysle § 23 Tr. por. nie je dôvodný.

Podľa čl. 48 ods. 1 veta prvá Ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému

sudcovi. Za zákonného sudcu treba pokladať sudcu určeného v súlade s rozvrhom práce

a elektronickou podateľňou súdu. Ide o významnú ústavnú zásadu, ktorú treba dôsledne

zachovávať, to znamená brať ju do úvahy aj pri rozhodovaní o návrhoch na odňatie

a prikázanie veci podľa § 23 Tr. por.

Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní

rozhoduje súd, ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený. O návrhu procesnej strany, ktorý je založený na tých istých dôvodoch, pre ktorý už bolo rozhodnuté,

sa nekoná.

Obžalovaný v návrhu na delegáciu jeho trestnej veci vytýka, že nemá dôveru

ku spravodlivému rozhodovaniu okresného i krajského súdu. Po zákonnom poučení bližšie

námietky zaujatosti a ani skutočnosti odôvodňujúce dôležité dôvody na odňatia veci

neuviedol.  

Argumentáciu obžalovaného M. K. v tomto smere nie je teda náležitá a dôvodná.  

Najvyšší súd zistil, že zo strany samosudcu nedošlo k pochybeniam pri posudzovaní

návrhu obžalovaného na delegáciu veci. Správne preto prostredníctvom krajského súdu

predložil návrh na delegáciu najvyššiemu súdu.

Najvyšší súd zistil, že zákonný sudca okresného súdu – samosudca rešpektoval ustanovenie § 23 Tr. por. a vec predložil prostredníctvom krajského súdu na najvyšší súd

za účelom rozhodnutia o návrhu obžalovaného na delegáciu veci inému okresného súdu mimo

obvodu Krajského súdu v Trenčíne.

K porušeniu akýchkoľvek práv obžalovaného v tejto veci teda nedošlo.

Návrh obžalovaného na odňatie trestnej veci z Okresného súdu Prievidza na okresný

súd mimo pôsobnosti Krajského súdu v Trenčíne za daného stavu preto neprichádza k úvahu.

Nie sú preto splnené zákonné podmienky, aby vec bola delegovaná inému okresnému súdu

v sídle iného krajskému súdu. Akceptovanie návrhu obžalovaného by v konečnom dôsledku

znamenalo porušenie princípu zákonného sudcu. Akékoľvek pochybnosti zo strany

obžalovaného v tomto štádiu konania sú iba nepodložené tvrdenia, ktoré najvyšší súd nemôže

potvrdiť alebo vyvrátiť.

Trestná vec obžalovaného bola elektronickým spôsobom pridelená samosudcovi

Mgr. Mgr. V. Chmelanovi a najvyšší súd nemá dôvod pochybovať o zákonnosti tohto

pridelenia.

Najvyšší súd nemá poznatky, že by takto určený samosudca v tejto veci rozhodoval

zaujato a nestranne. Nie je dôvod na zmenu zákonného sudcu alebo súdu, a to ani na podklade

delegácie vhodnej.

Sudcovia krajského súdu sa necítia byť zaujatí v tejto trestnej veci, a preto môžu

o riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkoch rozhodovať. Rovnako sa to týka

aj sudcov okresného súdu, vrátane samosudcu Mgr. V. C.. Napokon obžalovaný v návrhu

na delegáciu sa k tomu konkrétne ani nevyjadruje.

Samosudca okresného súdu správne na hlavnom pojednávaní pritom poukázal na to,

že obžalovaný M. K. v trestných veciach doposiaľ nebol ani raz prejednávaný Okresným

súdom Prievidza a iba raz Okresným súdom Trenčín.  

Na podklade uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je to

uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 20. decembra 2016

JUDr. Štefan M i ch á l i k, v. r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Viliam Dohňanský

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová