N a j v y š š í s ú d
6 Ndt 26/2016
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Michálika a členov senátu JUDr. Daniela Hudáka a JUDr. Viliama
Dohňanského na neverejnom zasadnutí 20. decembra 2016 v Bratislave, v trestnej veci
obžalovaného J. B. a obžalovaného M. K. pre prečin krádeže v spolupáchateľstve podľa § 20
k § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn.
1 T 91/2016, a na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 23 Nto 16/2016, o návrhu
obžalovaného M. K. na odňatie a prikázanie trestnej veci, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. trestná vec obžalovaného M. K., vedená
na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 1 T 91/2016, a na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 23 Nto 16/2016, sa týmto súdom n e o d n í m a.
O d ô v o d n e n i e
Na Okresný súd Prievidza 17. júna 2016 podal obžalobu prokurátor Okresnej
prokuratúry Prievidza z 13. júna 2016, sp. zn. 2 Pv 557/14/3307-46, na obvinených J. B.
a M. K. pre prečin krádeže spolupáchateľstve podľa § 20 k § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr.
zák.
Vec bola elektronicky pod sp. zn. 1 T 91/2016, pridelená sudcovi Mgr. V.
Chmelanovi, ktorý ako samosudca 22. augusta 2016 určil na 3. októbra 2016 o 10.00 hod.
hlavné pojednávnie, o ktorom vyrozumel prokurátora, obhajcov, poškodených a predvolal
naň obžalovaných a svedkov.
Obžalovaný M. K. 16. septembra 2016 zaslal súdu návrh na odňatie a prikázanie veci.
V ňom uviedol, že žiada, aby jeho trestná vec, sp. zn. 1 T 91/2016, bola odňatá Okresnému
súdu Prievidza ako aj Krajskému súdu v Trenčíne, lebo nemá dôveru v spravodlivosť na týchto súdoch a tieto súdy sú proti jeho osobe predpojatí, čo považuje
za maximálnu stratu dôvery.
Na hlavnom pojednávaní 3. októbra 2016 obžalovaný M. K., za prítomnosti svojho
obhajcu zotrval na podanom návrhu, a to aj po výzve samosudcu, aby konkretizoval podaný
návrh, ktorého dôvody sú iba vo všeobecnej rovine. Obžalovaný M. K. zopakoval,
že nedôveruje tunajšiemu súdu (Okresnému súdu Prievidza), že dôveruje iba súdom mimo
pôsobnosti Krajského súdu v Trenčíne. Pritom poukázal na to, že na Ústavnom súde
Slovenskej republiky je množstvo ústavných nálezov, kde bolo konštatované a zrušené
rozhodnutia Okresného súdu Prievidza v trestných veciach z dôvodu, že boli porušené práva
obvinených, pričom neuviedol žiadny Nález ústavného súdu Slovenskej republiky s tým, že to
z hlavy nevie povedať. Následne po zákonnom poučení uviedol, že stratil dôveru k obhajcovi
s tým, že si nového obhajcu zvolí v lehote do 5 dní. Námietku zaujatosti po zákonnom
poučení ani v určenej lehote nezdôvodnil a bližšie nešpecifikoval. Opatrením Okresného súdu
Prievidza z 12. októbra 2016, sp. zn. 1 T 91/2016, mu bol za obhajcu ustanovený
JUDr. V. M., ktorý taktiež tento návrh svojho klienta bližšie nešpecifikoval.
Sudcovia Krajského súdu v Trenčíne v spise, sp. zn. 23 Nto 16/2016, vo vyjadreniach
zhodne uviedli, že vo veci obžalovaného M. K. sa nectia zaujatí.
Najvyšší súd preskúmal návrh a námietky zaujatosti obžalovaného M. K. na podklade
predloženého spisu. Zistil, že návrh na odňatie a prikázanie veci inému vecne príslušnému
súdu mimo obvod Krajského súdu v Trenčíne v zmysle § 23 Tr. por. nie je dôvodný.
Podľa čl. 48 ods. 1 veta prvá Ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému
sudcovi. Za zákonného sudcu treba pokladať sudcu určeného v súlade s rozvrhom práce
a elektronickou podateľňou súdu. Ide o významnú ústavnú zásadu, ktorú treba dôsledne
zachovávať, to znamená brať ju do úvahy aj pri rozhodovaní o návrhoch na odňatie
a prikázanie veci podľa § 23 Tr. por.
Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní
rozhoduje súd, ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený. O návrhu procesnej strany, ktorý je založený na tých istých dôvodoch, pre ktorý už bolo rozhodnuté,
sa nekoná.
Obžalovaný v návrhu na delegáciu jeho trestnej veci vytýka, že nemá dôveru
ku spravodlivému rozhodovaniu okresného i krajského súdu. Po zákonnom poučení bližšie
námietky zaujatosti a ani skutočnosti odôvodňujúce dôležité dôvody na odňatia veci
neuviedol.
Argumentáciu obžalovaného M. K. v tomto smere nie je teda náležitá a dôvodná.
Najvyšší súd zistil, že zo strany samosudcu nedošlo k pochybeniam pri posudzovaní
návrhu obžalovaného na delegáciu veci. Správne preto prostredníctvom krajského súdu
predložil návrh na delegáciu najvyššiemu súdu.
Najvyšší súd zistil, že zákonný sudca okresného súdu – samosudca rešpektoval ustanovenie § 23 Tr. por. a vec predložil prostredníctvom krajského súdu na najvyšší súd
za účelom rozhodnutia o návrhu obžalovaného na delegáciu veci inému okresného súdu mimo
obvodu Krajského súdu v Trenčíne.
K porušeniu akýchkoľvek práv obžalovaného v tejto veci teda nedošlo.
Návrh obžalovaného na odňatie trestnej veci z Okresného súdu Prievidza na okresný
súd mimo pôsobnosti Krajského súdu v Trenčíne za daného stavu preto neprichádza k úvahu.
Nie sú preto splnené zákonné podmienky, aby vec bola delegovaná inému okresnému súdu
v sídle iného krajskému súdu. Akceptovanie návrhu obžalovaného by v konečnom dôsledku
znamenalo porušenie princípu zákonného sudcu. Akékoľvek pochybnosti zo strany
obžalovaného v tomto štádiu konania sú iba nepodložené tvrdenia, ktoré najvyšší súd nemôže
potvrdiť alebo vyvrátiť.
Trestná vec obžalovaného bola elektronickým spôsobom pridelená samosudcovi
Mgr. Mgr. V. Chmelanovi a najvyšší súd nemá dôvod pochybovať o zákonnosti tohto
pridelenia.
Najvyšší súd nemá poznatky, že by takto určený samosudca v tejto veci rozhodoval
zaujato a nestranne. Nie je dôvod na zmenu zákonného sudcu alebo súdu, a to ani na podklade
delegácie vhodnej.
Sudcovia krajského súdu sa necítia byť zaujatí v tejto trestnej veci, a preto môžu
o riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkoch rozhodovať. Rovnako sa to týka
aj sudcov okresného súdu, vrátane samosudcu Mgr. V. C.. Napokon obžalovaný v návrhu
na delegáciu sa k tomu konkrétne ani nevyjadruje.
Samosudca okresného súdu správne na hlavnom pojednávaní pritom poukázal na to,
že obžalovaný M. K. v trestných veciach doposiaľ nebol ani raz prejednávaný Okresným
súdom Prievidza a iba raz Okresným súdom Trenčín.
Na podklade uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je to
uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 20. decembra 2016
JUDr. Štefan M i ch á l i k, v. r.
predseda senátu
Vypracoval: JUDr. Viliam Dohňanský
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová