6 Ndt 23/2015
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Hudáka a sudcov JUDr. Petra Krajčoviča a JUDr. Viliama Dohňanského
na neverejnom zasadnutí 12. novembra 2015 v Bratislave, v trestnej veci obžalovaného
R. T., pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. b/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., o návrhu
obžalovaného na odňatie a prikázanie veci takto
r o z h o d o l :
Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. trestná vec obžalovaného R. T. vedená na Krajskom súde
v Trnave pod sp. zn. 3To 98/2015, sa tomuto súdu n e o d n í m a.
O d ô v o d n e n i e
Krajskému súdu v Trnave bola na rozhodnutie o odvolaní predložená trestná vec R. T.,
ktorá je na Krajskom súde v Trnave vedená pod sp. zn. 3To 98/2015. Na verejnom zasadnutí
konanom 20. októbra 2015 vzniesol obžalovaný námietku zaujatosti voči sudcom Krajského
súdu v Trnave, s návrhom na odňatie a prikázanie inému súdu. Návrh na odňatie a prikázanie
veci doplnil písomným podaním. V odôvodnení návrhu uviedol, že má poznatky o tom,
že predseda senátu krajského súdu JUDr. Vladimír Tencer je v príbuzenskom vzťahu
s p. JUDr. Evou Schweitzerovou, ktorá ho odsúdila na okrese a preto má dôvodné obavy,
že nebude nestranný a nerozhodne vo veci tak, ako by mal a ako káže zákon.
So sudcami krajského súdu JUDr. Danielou Šramelovou, JUDr. Ivanom Ilavským
a JUDr. Jarábkom mal osobný konflikt. Nakoľko ide o kolegov JUDr. Tencera žiada, aby vec
bola odňatá krajskému súdu, pretože doteraz boli veci rozhodnuté proti nemu na základe
subjektívnych pocitov sudcov. Vznáša námietku voči všetkým sudcom Krajského súdu
v Trnave a žiada, aby sa vyjadrili v tom smere, či sú voči nemu zaujatí. Táto skutočnosť
vyplýva z toho, že vo veciach, v ktorých rozhodovali, bol vždy odsúdený a neskôr na základe
rozhodnutí nižších súdov bol súdom oslobodený.
Dňa 2. novembra 2015 bol predložený príslušný spisový materiál, tiež i spolu
s písomnými vyjadreniami všetkých sudcov dotknutého krajského súdu k ich (potenciálnej)
zaujatosti v danej veci, Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie.
Z vyjadrenia sudcov Krajského súdu v Trnave mal Najvyšší súd Slovenskej republiky
preukázané, že ani jeden sudca Krajského súdu v Trnave obžalovaného nepozná, necítia
sa vo veci zaujatí.
Najvyšší súd ako súd najbližšie spoločne nadriadený krajským súdom Slovenskej
republiky preskúmal podaný návrh v zmysle § 23 ods. 1 Tr. por. (tzv. generálna námietka
zaujatosti - vznesená proti všetkým sudcom toho ktorého súdu sa vlastne považuje za návrh
na delegáciu) ako aj predložený spisový materiál a dospel k záveru, že v danom prípade
nie je daný dôvod na odňatie predmetnej trestnej veci Krajskému súdu v Trnave a jej prikázanie inému súdu toho istého druhu a stupňa.
Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu
odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd,
ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.
Na odňatie a prikázanie veci (delegáciu) musí existovať dôležitý dôvod,
čím sa zdôrazňuje výnimočnosť takéhoto postupu. Dôležité dôvody nie sú v zákone taxatívne
uvedené, ale treba nimi rozumieť také okolnosti, ktoré v konkrétnom prípade umožnia
celkove lepšie uplatniť základné zásady trestného konania a splnenie jeho účelu iným súdom
toho istého druhu a stupňa, než súdom miestne príslušným. Takýmito dôvodmi
sú predovšetkým okolnosti, ktoré zabezpečujú náležité zistenie skutkového stavu veci
v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie, výchovné pôsobenie konania a čo najrýchlejšie avšak
zákonné a spravodlivé prejednanie a rozhodnutie veci.
Jedným z dôvodov na postup podľa § 23 ods. 1 Tr. por. je pritom aj zaujatosť všetkých
sudcov príslušného súdu.
Pri úvahách, či sú v konkrétnom prípade dané dôležité dôvody na odňatie a prikázanie
veci, treba hodnotiť všetky okolnosti odôvodňujúce takýto postup vo vzájomnej súvislosti
a pri posudzovaní ich opodstatnenosti a závažnosti treba prihliadať aj na význam zákonných
ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov.
Sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom
výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade
so zákonom, objektívne, nezaujato a spravodlivo.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti poukazuje tiež i na ustanovenie
§ 2 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého je sudca pri výkone svojej funkcie
nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa svojho
najlepšieho vedomia a svedomia; rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov
a len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom.
Z konštatovaného vyplýva, že musia byť v prípade rozhodnutia o odňatí veci
príslušnému súdu dané konkrétne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé vzbudiť podozrenie z nestranného, neobjektívneho alebo nezákonného rozhodovania v danej veci, a v dôsledku
ktorých by teda bolo možné uvažovať o ich zaujatosti. Z písomných vyjadrení samotných
sudcov vyplýva, že títo sa necítia byť v predmetnej veci zaujatí, obžalovaného nepoznajú
a so sudcami prvostupňového súdu majú len bežné kolegiálne vzťahy (nie sú s nimi v žiadnych rodinných zväzkoch).
Z dôvodov vyššie uvedených dospel preto Najvyšší súd Slovenskej republiky
k takému názoru, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky na tzv. delegovanie
veci inému krajskému súdu v zmysle § 23 ods. 1 Tr. por., nakoľko tu nie je daný žiadny taký
dôležitý dôvod predpokladaný týmto zákonným ustanovením, v dôsledku ktorého by mohlo
byť ohrozené nestranné a zákonné prejednanie uvedenej trestnej veci.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť.
V Bratislave 12. novembra 2015
JUDr. Daniel H u d á k, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová