UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Michálika a členov senátu JUDr. Daniela Hudáka a JUDr. Viliama Dohňanského na neverejnom zasadnutí 26. septembra 2017 v trestnej veci obžalovaného Y. T. pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a iné, vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 2 T 118/2014, o návrhu obžalovaného Y. T. na odňatie a prikázanie trestnej veci, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. trestná vec obžalovaného Y. T. a spol. vedená na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 2 T 118/2014, sa tomuto súdu n e o d n í m a.
O d ô v o d n e n i e
Prokurátor Krajskej prokuratúry v Trnave 10. septembra 2014 podal obžalobu na obžalovaných U. T. a Y. T. pod sp. zn. Kv 112/13/2200, z 10.09.2014 na Okresný súd Trnava, pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. u obžalovaného Y. T. podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a u obžalovanej U. T. podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Tr. zák. Vec bola elektronicky pridelená predsedníčke senátu JUDr. Helene Gajdošovej a je vedená pod sp. zn. 2 T 118/2014, z dôvodu odchodu tejto sudkyne do starobného dôchodku, elektronicky bola táto vec bez zmeny spisovej značky 1.10.2015 pridelená predsedovi senátu JUDr. Rastislavovi Kreslovi. Dňa 10.02.2016 bola vec v zmysle Dodatku č. 3 k Rozvrhu práce na rok 2016 u tohto okresného súdu elektronicky pridelená predsedovi senátu Mgr. Michalovi Pollákovi (určení boli aj prísediaci Albína Moncmannová a Irma Krištofiaková), ktorý senát na hlavných pojednávaniach vykonal dokazovanie v rozsahu návrhov procesných strán a ostatné hlavne pojednávanie 12.06.2017 odročil na deň 02. októbra 2017 s tým, že tieto prísediace zo zdravotných dôvodov sa nemôžu zúčastňovať ďalších hlavných pojednávaní v tejto veci a budú nahradené prísediacimi Valériou Kadlecovou a Martou Kozáčikovou. S touto zmenou v zložení v senáte nesúhlasila zatiaľ obžalovaná U. T.. Obžalovaný Y. T. 12. júna 2017 podal podnet na odňatie trestnej veci, sp. zn. 2 T 118/2014, podľa § 23 Tr. por. Okresnému súdu Trnava a jej prikázanie Okresnému súdu Trenčín. Odôvodnil to tým, že 12. júna 2017 podal na Okresný súd Trnava žalobu na náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom pri domovej prehliadke súvisiacej so začatím vykonštruovaného trestného stíhania voči jeho osobe z 11.12.2013. Nakoľko v tejto žalobe sú zodpovedné osoby z Policajného zboru v meste Trnava, ale aj dozorový prokurátor a sudca pre prípravné konanie z Okresného súdu Trnava, dá sa predpokladať zaujatosť týchto ľudí, ktorí sa dopustili z moci úradnej krádeže, že budú aj ovplyvňovať prostredníctvom prokurátora a sudcu Stanislava Poláka trestné konanie, ktoré tento sudca nevie dokončiť, hoci bol v súdnej väzbe viac ako dva roky. Ďalším dôvodom na odňatie a prikázanie veci je to, že podal na tohto sudcu trestné oznámenie, pretože v zločinnom spolčení aj s jeho advokátom Ševčíkom, na základe pokynu policajných zložiek sa snaží za každú cenu ho odsúdiť za vykonštruovanú trestnú činnosť. Tento sudca odmietol jeho podanie - analýzu jeho obžaloby z 02.05.2016 s tým, že nebolo vypracované jeho advokátom a neprešlo podateľňou väznice Leopoldov. Pridelený advokát mu odmietol analýzu s tým, že on vraj chodí so sudcom na kávu a pre neho si nebude kaziť inak vynikajúce osobné vzťahy so sudcami, za to mu jeho osoba kriminálne závadová nestojí. Použil pritom viacero neslušných výrazov, aj keď si je vedomý, že používanie vulgarizmov v úradných veciach voči sudcom je dosť neprípustné. V súvislosti s tým obšírne poukázal na nesprávnu právnu kvalifikáciu skutku aj s poukazom na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. 6 Tdo 28/2016). Tým došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Dvadsiati dvaja sudcovia Okresného súdu Trnava vo vyjadreniach (č.l. 1111 - 1114) zhodne uviedli, že v trestnej veci tohto obžalovaného sa necítia zaujatí. Predseda senátu Mgr. Michal Pollák návrh obžalovaného na delegáciu predložil 18. septembra 2017 Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd najbližšie spoločne nadriadený (ďalej len najvyšší súd) preskúmal námietky zaujatosti vznesené obžalovaným Y. T. proti predsedom senátu a návrh tohto obžalovaného na delegáciu na podklade predloženého spisu. Zistil, že o námietke zaujatosti predsedov senátu nie je potrebné konať a návrh na odňatie a prikázanie veci inému vecne príslušnému súdu mimo obvod Krajského súdu v Trnave v zmysle § 23 Tr. por. nie je dôvodný. Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený. O návrhu procesnej strany, ktorý je založený na tých istých dôvodoch, pre ktorý už bolo rozhodnuté, sa nekoná.Dôležitými dôvodmi sú predovšetkým okolnosti, ktoré zabezpečujú nestranné a zákonné prerokovanie veci, náležité zistenie skutkového stavu veci, výchovné pôsobenie na páchateľa i ostatných občanov, hospodárnosť a skončenie veci v primeranej zákonnej lehote. Podľa čl. 48 ods. 1 veta prvá Ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Za zákonného sudcu treba pokladať sudcu určeného v súlade s rozvrhom práce a elektronickou podateľňou súdu. Ide o významnú ústavnú zásadu, ktorú treba dôsledne zachovávať, to znamená brať ju do úvahy aj pri rozhodovaní o návrhoch na odňatie a prikázanie veci podľa § 23 Tr. por. V zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy je garantované právo každého, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov....Obžalovaný v podnete (správne v návrhu, posudzuje sa obsah podania) poukazuje na zaujatosť niektorých sudcov z dôvodu ich procesného rozhodovania a prieťahov v konaní ako aj na to, že okrem iného podal aj na sudcu pre prípravné konanie žalobu pre spôsobenie škody pri vykonávaní domovej slobody a trestné oznámenie na sudcu Stanislava Poláka (správne Mgr. Michala Polláka). V tej súvislosti obžalovaný tvrdí, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Z podania obžalovaného bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že zaujatosť zákonného senátu, ktorého zloženie sa trikrát v súlade so zákonom menilo a sudcu pre prípravné konanie (u iných sudcov tohto okresného súdu zaujatosť nenamieta) zo subjektívneho pohľadu iba predpokladá - zakladá iba na tom, že budú aj ovplyvňovať trestné konanie v tejto veci prostredníctvom prokurátora a sudcu Stanislava Poláka, lebo sa podľa neho mali dopustiť z moci úradnej krádeže a v zločinnom spolčení sudca St. Polák a advokát Ševčík sa ho snažia za každú cenu odsúdiť. Uvedené subjektívne tvrdenie podložil iba tým, že podal žalobu a trestné oznámenie, o čom doposiaľ neboli vyrozumené dotknuté osoby a v spise, okrem tvrdenia obžalovaného nie založená žiadna písomnosť preukazujúca takéto podanie, resp. aby bolo o týchto podaniach obžalovaného, hoc i neprávoplatne rozhodnuté. Podľa § 31 ods. 4 Tr. por. námietku zaujatosti je strana povinná vzniesť bez meškania, len čo sa dozvedela o dôvodoch vylúčenia. Úkon, ktorý vykonala vylúčená osoba, nemôže byť podkladom na rozhodnutie v trestnom konaní s výnimkou neodkladného alebo neopakovateľného úkonu. Podľa § 32 ods. 6 Tr. por. o námietke zaujatosti strany, ktorá je založená na tých istých dôvodoch, pre ktoré už raz bolo o takej námietke rozhodnuté, alebo ktorá nebola vznesená bezodkladne podľa § 31 ods. 4 alebo ak je dôvodom námietky len procesný postup orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu v konaní, sa nekoná; to platí aj o námietke, ktorá je založená na iných dôvodoch ako dôvodoch podľa § 31. Najvyšší súd zistil, že vo veci došlo k prieťahom. Od podania obžaloby (10.09.2014) uplynula doba takmer 3 rokov, pričom na vykonaných hlavných pojednávaniach boli, a to aj opakovane vo väčšom rozsahu vykonané procesnými stranami navrhnuté dôkazy. Pravdou je však aj to, že na týchto prieťahoch sa podieľali aj obžalovaní svojou neprítomnosťou na úkonoch - hlavných pojednávaniach a že došlo k zmene predsedov senátu z dôvodu odchodu do starobného dôchodku a z organizačných zmien. Vznik prieťahov v konaní sudcu - predsedu senátu, alebo spôsob procesného rozhodnutia predsedu senátu - senátu týkajúce sa obžalovaného, nezakladá dôvod na delegovanie veci inému súdu. Tieto skutočnosti môže obžalovaný uplatniť v odvolacom konaní. Vyvodzovať z prieťahov, procesného postupu senátu alebo z právneho posudzovania žalovaného skutku senátom, že zákonný predseda senátu alebo senát nekonal nestranne, je nenáležité a zavádzajúce. Obžalovaný tieto skutočnosti v rôznych obmenách opakovane uvádzal už v predchádzajúcom konaní, pričom o výsledku domovej prehliadky vedel už v prípravnom konaní. Ide teda o opakované námietky zaujatosti, z ktorých niektoré neboli vznesené bezodkladne a týkajú sa výslovne procesného postupu orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu. Najvyšší súd preto o týchto námietkach nekonal. Návrh obžalovaného na odňatie a pridelenie veci (delegovanie veci), okrem vyššie uvedených dôvodov neobsahuje žiadne také skutočnosti, ktoré by bolo možné posúdiť ako dôležité dôvody odôvodňujúce odňatie veci miestne a vecne príslušnému Okresnému súdu Trnava a jej prikázanie inému vecne príslušnému súdu mimo obvod Krajského súdu v Trnave v zmysle § 23 Tr. por. Najvyšší súd nemal dôvod pochybovať o zákonnosti pridelenia tejto veci predsedom senátu a prísediacim uvedeným vyššie. V návrhu obžalovaného pochybnosť o pridelení veci sa ani neuvádza. Najvyšší súd na podklade obsahu spisu nemá poznatky, že by predseda senátu mal v tejto veci rozhodovať zaujato a nestranne. Nie je dôvod na zmenu zákonného sudcu alebo súdu, a to ani na podklade delegácie vhodnej. Najvyšší súd rozhodol na podklade vyjadreného tak, ako sa to uvádza vo výroku rozhodnutia.
P o u č e n i e :
Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.