6 Ndt 21/2016
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Štefana Michálika a sudcov JUDr. Daniela Hudáka a JUDr. Viliama Dohňanského, v trestnej veci obvineného P. M. a spol., pre pokračovací obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c/, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. i/, písm. j/ Tr. zák., vedená na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 7 Tk 3/2015, na neverejnom zasadnutí konanom 12. októbra 2016 v Bratislave o návrhu obvinených A. V. a P. M. na odňatie a prikázanie veci inému súdu, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. trestná vec obvineného P. M. a spol., sp. zn. 7Tk 3/2015, Okresnému súdu Trnava a Krajskému súdu v Trnave, sa n e o d n í m a.
O d ô v o d n e n i e
Prokurátor Krajskej prokuratúry Trnava podal 14. apríla 2015 na Okresný súd Trnava na obvinených P. M., A. V., M. M. a Z. Š. obžalobu z 13. apríla 2015, pod č. Kv 90/14/2200- 135, pre pokračovací obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c/, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. i/, písm. j/ Tr. zák. na tam uvedenom skutkovom základe.
Vec bola 14. apríla 2015 elektronicky pridelená sudcovi JUDr. Martinovi Žovoncovi a bola vedená pod sp. zn. 30T 50/2015. Keďže ide o obzvlášť závažný zločin, ktorý mal byť spáchaný organizovanou skupinou mala byť vedená v registri Tk. Elektronicky bola táto vec, na podklade opatrenia podpredsedníčky Okresného súdu Trnava z 20. apríla 2015, sp. zn. 1SprV 31/2015, opätovne 20. apríla 2015 pridelená sudcovi vybavujúcemu túto agendu JUDr. Rastislav Kresl a je vedená pod sp. zn. 7Tk 3/2015.
JUDr. Rastislav Kresl ako predseda senátu s prísediacimi na neverejných zasadnutiach uzneseniami z 12. mája 2015 (č.l. 2420) ponechal obvinených P. M., A. V. a Z. Š. naďalej vo väzbe z dôvodu uvedeného v § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. a súčasne podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por. u týchto obvinených väzbu nenahradil dohľadom probačného a mediačného úradníka a z 3 a 4. augusta 2015 (č.l. 2528, 2533) zamietol žiadosti týchto obžalovaných o prepustenie z väzby, neprijal ich písomné sľuby, peňažné záruky a väzbu nenahradil dohľadom probačného a mediačného úradníka. Krajský súd v Trnave uzneseniami z 12. mája 2015, sp. zn. 6Tos 72/2015 (č.l. 2439) a 27. augusta 2015, sp. zn. 5Tos 52/2015 (č.l. 2585) sťažnosti obžalovaných proti týmto uzneseniam zamietol. Termín hlavného pojednávania určil na deň 8. septembra 2015 o 13.00 hod. (č.l. 2419) a po jeho zrušení z dôvodu vypovedania plnomocenstva obhajcom (č.l. 2634) určil nový termín na 10. novembra 2015 o 09.00 hod. (č.l. 2657), čo obžalovaní, ich obhajca a prokurátor vzali na vedomie.
Ústavné sťažnosti P. M. a A. V. z 2. januára 2015 (nedoručenie písomného odôvodnenia sťažností proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Trnava z 26. októbra 2014, sp. zn. Tp 113/2014, nadriadenému Krajskému súdu v Trnave, ktorý uznesením 4. novembra 2014, sp. zn. 6Tpo 78/2014, sťažnosti zamietol) boli uznesením ústavného súdu z 2. júna 2015, sp. zn. III. ÚS 259/2015, odmietnuté ako zjavne neopodstatnené.
Predseda senátu Okresného súdu Trnava JUDr. Rastislav Kresl 23. októbra 2015 oznámil svoju zaujatosť vo veci, sp. zn. 7Tk 3/2015, podľa § 31 ods. 1 Tr. por. z dôvodu, že jeho manželka je od 29. septembra 2015 a 5. októbra 2015 obhajkyňou obžalovaných. Krajský súd v Trnave uznesením z 3. novembra 2015, sp. zn. 3Nto 31/2015 (č.l. 2672) rozhodol, že sudca JUDr. Rastislav Kresl je vylúčený z prejednávania trestnej veci proti obžalovanému P. M. a spol., vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 7Tk 3/2015.
Elektronicky bola táto vec 10. novembra 2015 (č.l. 2683) pridelená sudcovi JUDr. Mariánovi Kusému bez zmeny spisovej značky. Tento sudca ako predseda senátu s prísediacimi na neverejných zasadnutiach uzneseniami z 24. novembra 2015 (č.l. 2713) zamietol žiadosti obžalovaných P. M., A. V. a Z. Š. a u nich väzbu nenahradil písomným sľubom a dohľadom mediačného a probačného úradníka, z 23. marca 2016 (č.l. 2872) zamietol žiadosť obžalovaného A. V. o prepustenie z väzby, nenahradil ju dohľadom mediačného a probačného úradníka a zamietol návrh prokurátora na rozšírenie dôvodov väzby aj podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por., zo 17. mája 2016 (č.l. 3053, 3057) zamietol žiadosť obžalovaného P. M. o prepustenie z väzby a nenahradil u tohto obžalovaného väzbu dohľadom mediačného a probačného úradníka, a späť vzatie žiadosti obžalovanej Z. Š. o prepustenie z väzby vzal na vedomie a z 2. augusta 2016 (č.l. 3201, 3213) zamietol žiadosti obžalovaných Z. Š. a A. V., neprijal písomné sľuby týchto obžalovaných, nenahradil u týchto obžalovaných väzbu dohľadom mediačného a probačného úradníka, neprijal peňažnú záruku ponúknutú obžalovaným A. V. a neprijal záruku dôveryhodnej osoby a záujmového združenia občanov ako náhradu za väzbu u obžalovanej Z. Š.. Krajský súd v Trnave uzneseniami z 29. decembra 2015, sp. zn. 5Tos 97/2015 (č.l. 2747) zamietol sťažnosti obžalovaných, z 26. apríla 2016, sp. zn. 6Tos 34/2016 (č.l. 2915) zrušil napadnuté uznesenie z 23. marca 2016 v bodoch I. a II., podľa § 79 ods. 3 Tr. por. zamietol žiadosť obžalovaného o prepustenie z väzby, neprijal jeho písomný sľub, väzbu u neho nenahradil dohľadom mediačného a probačného úradníka a ani peňažnou zárukou, z 28. júna 2016, sp. zn. 3Tos 88/2016 (č.l.3103) zamietol sťažnosť obžalovaného P. M. a z 18. augusta 2016 zamietol sťažnosti obžalovaných Z. Š. a A. V.. Pre zmenu v osobe sudcu bol termín hlavného pojednávania určený na deň 23. februára 2016 o 09.00 hod. (č.l. 2726) a po jeho zrušení z dôvodu zmeny obhajcu a nemoci obžalovanej (2845, 2848) určil nový termín na 17. mája 2016 (č.l. 2862), ktoré bolo odročené na 22. júna 2016 o 08.30 hod. a naposledy bol určený termín na 12. septembra 2016 o 13.00 hod., o čom boli procesné strany vyrozumené.
Dňa 28. decembra 2015 (doručené súdu 30. decembra 2015, č.l. 2738) a tiež 4. januára 2016 (doručené súdu 7. januára 2016, č.l. 2756) obžalovaný A. V... podal Okresnému súdu Trnava návrh na odňatie veci Okresnému súdu Trnava a jej pridelenie hociktorému (ľubovoľnému) súdu, ktorý nesídli v Trnavskom kraji. Uviedol v ňom, že podľa jeho názoru obhajkyňa JUDr. E. K., manželka sudcu JUDr. Rastislava Kresla sa voči ním dopustila nezákonnej činnosti a v súvislosti s tým, ale aj s ohľadom na údajné vyjadrenie sudcu JUDr. Mariána Kusého a údajný nezákonný postup vyšetrovateľa a operatívy NAKA, on i obžalovaná Z. Š. majú obavu z nezákonného konania sudcov Okresného súdu Trnava a Krajského súdu v Trnave, čo oznámili Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, Advokátskej komore a predsedovi súdu. V záujme zachovania práv obvinených a spravodlivého procesu podal tento návrh. V podaní z 19. januára 2016 (č.l. 2810) obžalovaný A. V. podal sťažnosť na sudcov Krajského súdu v Trnave JUDr. Vladimíra Tencera a JUDr. Martina Žovinca, ktorí rozhodovali o jeho sťažnosti proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti o prepustenie z väzby, a to za situácie, keď nemali k dispozícii zdôvodnenie tejto sťažnosti, čím porušili jeho práva.
Na vyžiadanie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. januára 2016, sp. zn. 3 Ndt 3/2016, boli k návrhu obžalovaného pripojené vyjadrenia 15-ti sudcov Okresného súdu Trnava, v ktorých iba sudca Marián Kusý a JUDr. Katarína Batisová uviedli, že vo veci sa cítia zaujatí vzhľadom na to, že obžalovaný A. V... písomne útočí na ich kolegu a priateľa JUDr. Ratislava Kresla, ktorý podal trestné oznámenie. Ostatní sudcovia vo vyjadreniach uviedli, že vo veci sa necítia byť zaujatí, obžalovaného nepoznajú.
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 10. februára 2016, sp. zn. 3 Ndt 5/2016, podľa § 23 ods. 1 Tr. por. trestnú vec obvinených A. V., vedenú na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 7Tk 3/2015, tomuto súdu neodňal. V dôvodoch tohto uznesenia je poukázané na rozhodnutia Okresného súdu Trnava a Krajského súdu v Trnave, ktorými boli opätovne zamietnuté žiadosti obžalovaných o prepustenie z väzby na slobodu, resp. väzby u nich neboli nahradené písomnými sľubmi, peňažnými zárukami a dohľadmi probačného a mediačného úradníka. Trestné oznámenie obžalovaného A. V. proti prokurátorovi Krajskej prokuratúry v Trnave bolo Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky posúdené ako súčasť obhajoby tohto obžalovaného a ako také bolo postúpené Okresnému súdu Trnava. Konštatované je v ňom aj ustanovenie a zvolenie obhajcu u obžalovaného A. V. a vylúčenie sudcu JUDr. Rastislava Kresla pre jeho zaujatosť.
Sudca Okresného súdu Trnava Marián Kusý 16. februára 2016 (č.l. 2829) oznámil svoju zaujatosť spočívajúcu na tom, že obžalovaný A. V... v podaniach sústavne a hrubým spôsobom útočí na jeho priateľa a kolegu, sudcu JUDr. Rastislava Kresla, ktorý na tohto obžalovaného podal trestné oznámenie, nevhodne sa vyjadruje na adresu polície, prokurátorov a ďalších sudcov a 2. februára 2016 (č.l. 2788) uviedol nevhodné a urážlivé skutočnosti aj voči jeho osobe. Uvedené by mohlo navonok spochybniť jeho nestranné a spravodlivé rozhodovanie v tejto veci a subjektívne sa cíti byť zaujatý, a preto žiada, aby bol vylúčený z rozhodovania v uvedenej veci. Dňa 13. júna 2016 sudca Marián Kusý opätovne oznámil svoju zaujatosť, pričom poukázal na rovnaké dôvody ako v prvom oznámení svojej zaujatosti s tým, že obžalovaný A. V... naďalej pokračuje v hrubých urážkach jeho osoby a ďalších sudcov v podaniach z 25. a 26. mája 2016 a 6. júna 2016. Navyše uviedol, že obžalovaný A. V... podal na Okresný súd Trnava a Krajský súd v Trnave žalobu na ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá vec je vedená na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 21C 134/2016, pričom Krajský súd v Trnave uznesením z 30. mája 2016, sp. zn. 26NcC 7/2016, rozhodol tak, že sudcovia Okresného súdu Trnava JUDr. Igor Malý, JUDr. Rastislav Kresl a prom. práv. Marián Kusý sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania vo veci pod sp. zn. 21C 134/2016. Oznámenie zaujatosti sudca Marián Kusý podal opäť aj 1. augusta 2016, kde uviedol, že 1. augusta 2016 podal na obžalovaného A. V. trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania prečinu krivého obvinenia podľa § 345 Tr. zák. a prečinu ohovárania podľa § 373 Tr. zák., a to pre závažné obvinenie jeho osoby zo strany tohto obžalovaného.
Krajský súd v Trnave uzneseniami z 25. februára 2016, sp. zn. 5 Nto 3/2016 (č.l. 2833) a zo 7. júla 2016, sp. zn. 6Nto 10/2016 (č.l. 3117) sudcu Okresného súdu Trnava prom. práv. Mariána Kusého nevylúčil z vykonávania úkonov v trestnej veci proti obžalovanému P. M. a spol. (resp. obžalovaného A. V.) vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 7Tk 3/2015. Krajský súd v Trnave uznesením z 18. augusta 2016, sp. zn. 5Nto 13/2016 (č.l. 3246) podľa § 31 ods. 1 Tr. por. prom. práv. Marián Kusý sudca Okresného súdu Trnava je vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, vedeného na Okresnom súde Trnava proti obžalovanému P. M. a spol. pre pokračujúci obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c/, ods. 4 písm. a/ Tr. zák., pod sp. zn. 7Tk 3/2015. Elektronickou podateľňou Okresného súdu Trnava bola vec 24. augusta 2016 pridelená sudcovi Mgr. Michalovi Pollákovi, bez zmeny spisovej značky. Tento sudca vo vyjadrení z 30. augusta 2016 (č.l. 3388) uviedol, že osobne nepozná žiadneho obžalovaného, ich obhajcov ani poškodených. S JUDr. Rastislavom Kreslom, prom. práv. Mariánom Kusým sú kolegovia, stretávajú sa pravidelne v práci a na školeniach, pričom s JUDr. Rastislavom Kreslom si tykajú, a stretávajú sa aj mimo práce. Má vedomosť, že jeho kolegovia a podpredseda Krajského súdu v Trnave JUDr. Pavol Sládek podali trestné oznámenia na obžalovaného A. V., ktorý sa nevhodne vyjadruje aj na adresu ďalších sudcov okresného a krajského súdu, ktorí boli zainteresovaní do predmetnej veci. S poukazom na uvedené skutočnosti má za to, že v tomto prípade existujú konkrétne skutočnosti, ktoré môžu vyvolať objektívne pochybnosti o jeho nestrannosti v prejednávanej veci.
Sudca Mgr. Michal Pollák na neverejnom zasadnutí 30. augusta 2016 uznesením zobral na vedomie späť vzatie žiadosti obžalovaného P. M. o prepustenie z väzby na slobodu zo 14. augusta 2016. Určil termín hlavného pojednávania na deň 29. septembra 2016 o 10.00 hod.
Predseda odvolacieho senátu Krajského súdu v Trnave JUDr. Pavol Sládok 30. marca 2016 (č.l. 2896) vo veci pod sp. zn. 6Tos 34/2016, oznámil svoju zaujatosť z dôvodu, že na obžalovaného A. V. podal 10. marca 2016 trestné oznámenie a žiada, aby bol z vykonávania úkonov trestného konania v tejto veci vylúčený. Krajský súd uznesením z 12. apríla 2016, sp. zn. 3Nto 8/2016, rozhodol, že predseda senátu Krajského súdu v Trnave JUDr. Pavol Sládok je vylúčený z vykonávania úkonov a rozhodovania v trestnej veci vedenej na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 6Tos 34/2016, proti obvinenému A..... V., nar. 30. augusta 1990.
Obžalovaný A. V... podaniami z 25. apríla 2016 (doručené súdu 26.4.2016, č.l. 2912), 6. mája 2016 (č.l. 2940) a 9. mája 2016 (č.l. 2943) poukázal na to, že aj po 23. marci 2016 sa dožadoval odňatia veci a jej pridelenie do iného kraja, ktoré odôvodnil, spis však nebol predložený najvyššiemu súdu na rozhodnutie. Obhajca obžalovaných A. V. a P. M. podal 17. augusta 2016 (č.l. 3335), 30. augusta 2016 (č.l. 3367a) a 21. septembra 2016 (č.l. 3401) návrh na odňatie veci Okresnému súdu Trnava pod sp. zn. 7Tk 3/2015, a Krajskému súdu v Trnave a prikázanie tejto veci inému súdu podľa § 23 ods. 1 Tr. por. Poukázal na to, že klient A. V... v presvedčení o nezákonnom postupe sudcov Okresného a Krajského súdu v Trnave podal viacero sťažností a podaní smerujúcich k postupu vybavovania jeho veci, ktoré v konečnom dôsledku vyústili aj do niektorých trestných oznámení zo strany sudcov JUDr. Sládkom a JUDr. Kreslom voči tomuto klientovi. Ide o vyhrotenú, mimoriadne neštandardnú situáciu odôvodňujúcu racionálne úvahy o tom, či je možné očakávať, bez ohľadu na mieru dôvodnosti všetkých podaní jeho klientov uplatňujúcich právo na obhajobu, že bude zachovaná objektivita a nezaujatosť ďalšieho priebehu konania na oboch týchto súdoch. Predchádzajúci návrh klienta A. V. na delegáciu Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 10. februára 2016, sp. zn. 3 Ndt 5/2016, neakceptoval. Jeho klienti zostávajú v presvedčení, že uvedené súdy nemajú sudcov, ktorí by priamo alebo nepriamo neboli dotknutí podaniami tak zo strany klientov ako aj sudcov, ktorí konštatovali zaujatosť v prejednávanej veci. Pritom zopakoval rozhodujúce skutočnosti (väzobné rozhodovanie súdov, trestné oznámenie na prokurátora, voľby obhajcov a stratu ich dôvery, vrátane obhajkyne JUDr. E. K., na ktorú klient podal trestné oznámenie, ktorej manželom bol sudca JUDr. Kresl a ktorý bol vylúčený z prejednávania tejto veci na základe oznámenia svojej zaujatosti a pridelenie veci sudcovi Kusému, ktorému klienti vytýkali viaceré pochybenia pri vybavovaní tejto veci a sťažnosť klientov na sudcov krajského súdu JUDr. Tencera a JUDr. Žovinca, ktorí mali hrubo porušiť ich práva na obhajobu a spravodlivé súdne konanie). Poukázal aj na rozhodujúce skutočnosti po rozhodnutí najvyššieho súdu, a to na opakované oznámenia zaujatosti sudcom Kusým a to pre jeho urážky zo strany klienta A. V. v dôsledku ktorých by navonok mohli spochybniť jeho nestranné a spravodlivé rozhodovanie, v prvom prípade o tejto zaujatosti rozhodoval odvolací senát zložený: JUDr. Tencer, JUDr. Šrámelová a JUDr. Žovinec a nevylúčený sudca Kusý pri rozhodoval o žiadosti klienta o prepustenie z väzby na slobodu sa vyjadril, že sa cíti byť vo veci zaujatý, a preto rozhodnutie o nevylúčení sudcu a rozhodnutie o väzbe trpí vadou. Klient A. V... podal podnet na disciplinárne konanie voči sudcovi Kusému a následne aj sťažnosť na ministerstvo spravodlivosti. Predseda senátu krajského súdu JUDr. Sládok oznámil svoju zaujatosť z dôvodu, že na klienta A. V. podal trestné oznámenie, na podklade ktorého bol tento sudca uznesením Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 3Nto 8/2016m vylúčený z prejednávania tejto veci a vec bola pridelená do odvolacieho senátu, ktorého členom bol aj sudca JUDr. Tencer. Podľa klienta predseda odvolacieho senátu ešte pred prejednaním sťažnosti vyjadril presvedčenie o vine klientov a o spáchaní zločinov ako organizovanej skupine. Krajský súd v Trnave uznesením z 18. augusta 2016, sp. zn. 5Nto 13/2016, vylúčil sudcu Mariána Kusého z vykonávania úkonov trestného konania z dôvodu, že tento sudca oznámil svoju zaujatosť, pretože podal na klienta A. V. trestné oznámenie. Z podnetu sudcov Krajského súdu v Trnave bol klientovi A..... V. uložený disciplinárny trest za to, že zasiela listy na Krajský súd v Trnave, v ktorých sa neslušne vyjadruje na adresu sudcov, ponižuje ich ľudskú dôstojnosť urážkou a vydaním na posmech iným. Všetky tieto skutočnosti a vyjadrenia sudcov o ich zaujatosti, vyhrážky a nezákonné postupy sudcov pri väzobných rozhodnutiach ohľadne jeho klientov de facto prerástli do takých rozmerov, že v súčasnosti, aj napriek už existujúcemu rozhodnutiu o neodňatí veci Okresnému súdu Trnava, stále trvá napätá situácia, ktorá ďalšími podaniami osobného charakteru umocňujú vyhrotenosť situácie do takej miery, že možno konštatovať jeho dopad aj na sudcov Krajského súdu v Trnave. Súčasná atmosféra na súdoch oboch stupňoch, vrátane súdržnosti, kolegiality a priateľstva sudcov, je natoľko vyhrotená a osobná, že pri všetkej úcte a viere v profesionalitu sudcov oboch súdov, absentuje dôvera klientov v nestrannom a nezaujatom rozhodovaní ich veci, a preto nie je riešiteľná dostatočným spôsobom aplikovaním ustanovenia § 31 ods. 1 Tr. por. Dôležitým dôvodom na odňatie veci je najmä vylúčenie všetkých sudcov z prejednávania veci na danom súde a podľa ustálenej súdnej praxe aj zistenie takých konkrétnych skutočností, ktoré vzhľadom na svoju závažnosť môžu opodstatňovať vznik pochybností verejnosti alebo strán o nezaujatosti príslušného súdu a o tom, či vec bude nestranne a nezaujato rozhodnutá. Dôležitými dôvodmi podľa § 23 Tr. por. treba rozumieť predovšetkým také okolnosti, ktoré zabezpečujú nestrannosť a objektivitu súdneho konania ako hlavný predpoklad spravodlivého rozhodnutia. V prípade zistenia okolností uvedeného charakteru, a to aj bez ohľadu na prípadné zistenie, že nie všetci sudcovia daného súdu sú vylúčení z vykonávania úkonov trestného konania (napr. sa sami necítia byť zaujatí), treba v záujme dosiahnutia účelu trestného konania vylúčiť možnosť vzniku takých pochybností odňatím veci príslušnému súdu a prikázaním inému súdu. Poukázané je aj na definovanie nestrannosti, subjektívna (postoj sudcu) a objektívna (postoj procesných strán a verejnosti) nestrannosť. Z uvedených dôvodov žiada Najvyšší súd Slovenskej republiky, aby rozhodol tak, že podľa § 23 ods. 1 Tr. por. odníme vec vedenú pod sp. zn. 7Tk 3/2015, Okresnému súdu Trnava a prikáže ju súdu v obvode mimo obvodu trnavského kraja.
Okresný súd Trnava 30. septembra 2016 predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky spis na rozhodnutie o odňatí veci s písomnými vyjadreniami sudcov Okresného súdu Trnava (č.l. 3389 – 3391) a Krajského súdu v Trnave (č.l. 3403 – 3437) k trestnej veci okresného súdu, sp. zn. 7Tk 3/2015.
Z 20-tich sudcov okresného súdu boli dlhodobo na práceneschopní (Zdenka Zemecová a JUDr. Martin Smolko), sudcovia JUDr. Rastislav Kresl a prom. práv. Marián Kusý boli už skôr vylúčení z prejednávania tejto trestnej veci, šiesti sudcovia (JUDr. Igor Malý, JUDr. Jana Tóthová, Mgr. Andrea Tomašovičová, JUDr. Dana Macášková, JUDr. Dušan Szabó a JUDr. Jana Kardošová) uviedli, že vo veci sa necítia byť zaujatí, obžalovaných nepoznajú a nemajú pomer k trestnej veci a z ostatných sudcov - JUDr. Z. Pribulová, Mgr. Lucia Mizerová, JUDr. Miroslava Maláriková, JUDr. Ladislav Réves, JUDr. Jozef Šulek, JUDr. Monika Vozárová a JUDr. Dagmar Valocká uviedli, že obžalovaných nepoznajú, nemajú vzťah k veci, necítia sa zaujatí, ale vzhľadom na prebiehajúce trestné konanie, kde ako poškodení vystupujú sudcovia okresného a krajského súdu, môžu byť objektom pochybností ich nezaujatosť, alebo nestrannosť, sudcovia JUDr. Katarína Batisová, JUDr. Jana Hanzlíková a JUDr. Marián Dunčko uviedli, že obžalovaných nepoznajú ani nemajú pomer k veci, ale vzhľadom na podania obžalovaného A. V. sa cítia zaujatí.
Z 35 sudcov krajského súdu v dobe vyjadrenia boli 2 – JUDr. Pavol Sládok a JUDr. Ján Mihal dlhodobo práceneschopní a 2 – JUDr. Gabriela Brišková a JUDr. E. Barcajová na dovolenke. Štyria sudcovia uviedli, že sa necítia byť zaujatí aj keď je pravdou, že obžalovaný A. V... vypisuje na sudcov urážlivé listy a obviňuje ich z rôznej trestnej činnosti, je to spôsob jeho obhajoby, snaha oddialiť konečné rozhodnutie, vec sa zdržuje tým, že sa rozhoduje o námietkach zaujatosti obžalovaného A. V. a sudcov, ktorí na to reagujú trestnými oznámeniami. Ostatní 27 sudcovia uviedli, že sa necítia byť zaujatí a obžalovaných, prípadne ostatných účastníkov konania nepoznajú, resp. že nemajú pomer k veci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako najbližšie spoločne nadriadený súd preskúmal podaný návrh na delegáciu na podklade spisu a zistil, že nie sú splnené zákonné podmienky na odňatie trestnej veci obžalovaného P. M. a spol. Okresnému súdu Trnava a Krajskému súdu v Trnave a jej prikázanie inému okresnému súdu v sídle iného krajského súdu.
Podľa § 23 ods. 1 Trestného poriadku z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.
Podľa ustálenej súdnej praxe za dôležité dôvody pri delegácii je potrebné považovať také okolnosti, ktoré pri zachovaní dôvery verejnosti v nestranné a objektívne rozhodovanie súdu súčasne rešpektujú základné zásady trestného konania a splnenie účelu trestného konania. Dôležitý dôvod pre odňatie veci príslušnému súdu a jej pridelenie inému miestne a vecne príslušnému súdu musí sa významovo rovnať ústavnej zásade, že nikomu nemožno odňať zákonnému sudcovi alebo zákonnému súdu. Posúdenie, či v konkrétnej trestnej veci existujú dôležité dôvody na delegáciu, nemožno vychádzať len z jedného hľadiska, ale vo vzájomnej súvislosti treba hodnotiť všetky okolnosti prípadu, ktoré prichádzajú do úvahy. Dôsledne je treba posúdiť, či návrh na delegáciu obsahuje dôležitý dôvod v zmysle § 23 ods. 1 Tr. por. a či nejde o účelový krok smerujúcim k predĺženiu konania.
Zo spisu, ale ani s návrhu na delegáciu najvyšší súde nezistil žiadnu takú okolnosť, ktorá by odôvodňovala postup podľa § 23 ods. 1 Trestného poriadku.
Z vyjadrenia sudcov okresného a krajského súdu je zrejmé, že iba niektorí sudcovia, okrem už vylúčených sudcov z vykonávania úkonov trestného konania v tejto veci, sa cítia byť zaujatí, aj to iba vzhľadom na urážlivé podania obžalovaného A. V. voči sudcom, čo môže byť objektom pochybností občanov a procesných strán v nezaujatosť a nestrannosť sudcov, ktorí vec prejednávajú a rozhodujú. Ostatní sudcovia obžalovaných nepoznajú, nemajú vzťah k veci a necítia sa byť zaujatí. Nie je tu teda stav, že by u všetkých sudcov okresného a krajského súdu bola pochybnosť o nezaujatosti pre ich pomer (blízky priateľský alebo nepriateľský) k prejednávanej veci alebo osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcom, splnomocnencom alebo pre ich pomer k inému orgánu činnému v trestnom konaní v zmysle § 31 ods. 1 Tr. por. Ide o ustanovenie, kde sú taxatívne vymenované dôvody na vylúčenie sudcu z vykonávania úkonov trestného konania a tieto nemožno výkladom rozširovať.
V návrhu na delegáciu sú ako dôvody uvádzané nezákonné rozhodnutia o väzbe (oneskorené rozhodnutia o žiadostiach a sťažnostiach, nedoručenie dôvodov sťažnosti sťažnostnému súdu, o sťažnostiach mal rozhodovať namietaný sudca, resp. sudca, ktorý pociťoval svoju zaujatosť aj po rozhodnutí, že nie je vylúčený) a sťažnostiach, trestné oznámenia, strata dôvery medzi obžalovaným a obhajcom, vzťah obhajkyne a sudcu, ktorý bol jej manželom, ktorý bol však z veci vylúčený a obhajkyňa vypovedala plnomocenstvo a prieťahy v konaní zo strany sudcov. Dôvodom na vylúčenie všetkých sudcov oboch súdov a na delegáciu je procesný postup a rozhodovacia činnosť zákonných sudcov v tejto trestnej veci, ktorý je však možné uplatniť iba v riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch.
Okrem toho najvyšší súd poukazuje aj na to, že zákonní sudcovia doposiaľ prioritne rozhodovali o trvaní väzieb u obžalovaných, žiadostiach o prepustení z väzby na slobodu a o jej nahradenie sľubom, peňažnou zárukou, zárukou dôveryhodnej osoby a dohľadom mediačného a probačného úradníka. Určili viaceré termíny hlavných pojednávaní, ktoré boli zmarené zmenami v osobe zákonného sudcu a zmenou zvolených obhajcov. Prieťahy vznikli aj v dôsledku včasného neustanovenia náhradných obhajcov, nakoľko nový obhajcovia oprávnene žiadali potrebný čas na oboznámenie sa so spisom za účelom prípravy obhajoby, resp. na strane zvolených obhajcov dochádzalo ku kolíziam s inými vecami a zákonne požadovali o odročenie hlavného pojednávania. Delegovanie veci na iný okresný súd v sídle iného krajského súdu za daného stavu by viedlo iba k ďalším prieťahom, pričom podávanie ďalších sťažností zo strany obžalovaných nie je možné vôbec vylúčiť.
Najvyšší súd zvažoval aj to, či nový návrh na delegáciu nie je iba opakovaním predchádzajúceho, o ktorom už bolo rozhodnuté. Dospel k záveru, že v novom návrhu sú uvádzané aj ďalšie skutočnosti, ktoré predtým zohľadnené neboli, a preto o ňom konal.
Vyjadrené viedlo Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že zákonné podmienky na odňatie a prikázanie veci inému vecne príslušnému súdu splnené neboli. A preto rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 12. októbra 2016
JUDr. Štefan M i ch á l i k, v. r.
predseda senátu
Vypracoval: JUDr. Viliam Dohňanský
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová