Najvyšší súd
6 Ndt 20/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Michálika a sudcov JUDr. Daniela Hudáka a JUDr. Ľubomíra Duľu na neverejnom zasadnutí konanom 29. decembra 2010 v Bratislave, v trestnej veci obvineného E. M., pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 3 písm. c/ Tr. zák., o návrhu obvineného na odňatie a prikázanie veci, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. trestná vec obvineného E. M., vedená na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 3 To 121/2010, sa tomuto súdu n e o d n í m a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 3T 5/2009 zo dňa 24. augusta 2010, bol obvinený E. M. uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že :
od presne nezisteného dňa v mesiaci jún 2007 do dňa 26. septembra 2007 v obci H., okr. D. v záhrade za rodinným domom č. X. na parcelnom čísle X., vo fóliovníku neoprávnene nasadil a pestoval 27 kríkov rastliny rodu Cannabis siata o celkovej hmotnosti 80 kg, čo zodpovedá 27 370 až 76 331 obvykle jednorazovým dávkam tejto omamnej látky, pričom celková hodnota uvedeného rastlinného materiálu rodu Cannabis predstavuje sumu 36 340,70 euro až 202 698 euro, čo v roku 2007 predstavovalo hodnotu 1 094 800 Sk (36 340,70 eur) až 6 106 480 Sk (202 698 eur), pričom rastliny rodu Cannabis sú v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch zaradené do I. skupiny omamných látok a bol mu uložený podľa § 172 ods. 3, § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 15 rokov.
Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. súd obvineného pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu s maximálnym stupňom stráženia.
Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. a § 78 ods. 1 Tr. zák. súd uložil obžalovanému ochranný dohľad v trvaní 2 roky.
Proti rozsudku prvostupňového súdu podal odvolanie obvinený.
Spis bol Krajskému súdu v Trnave predložený na rozhodnutie o odvolaní dňa 5. októbra 2010.
Dňa 14. decembra 2010 bola Krajskému súdu v Trnave doručená žiadosť o odňatie jeho trestnej veci Krajskému súdu v Trnave s návrhom na prikázanie veci Krajskému súdu v Bratislave.
Obvinený v žiadosti uviedol, že odňatie veci Krajskému súdu v Trnave a prikázanie na prejednanie Krajskému súdu v Bratislave, žiada preto, že sú podľa jeho názoru na tento postup splnené podmienky a dôležité dôvody vidí v neustálych procesných pochybeniach tak Okresného súdu Trnava ako Krajského súdu v Trnave pri rozhodovaní o jeho žiadostiach o prepustenie z výkonu väzby na slobodu, v porušovaní jeho obhajovacieho práva, nakoľko neboli v konaní pred prvostupňovým súdom vypočutí svedkovia v jeho prospech a súd ho odsúdil len na základe nepriamych dôkazov. Tiež je názoru, že sa tak deje pod tlakom médií, ktoré o ňom odvysielali reláciu, kde o ňom hovorili, že sa dopustil skutku, ktorý sa mu kladie v tomto konaní za vinu a tiež z dôvodu, že má informácie o prepojení sudcov a prokurátor v jeho prípade a súčasne má o ich nestrannosti a nezávislosti dôvodné pochybnosti, keďže sa z médií dozvedel, že nejakí sudcovia z Krajského súdu v Trnave podpísali petíciu 5 viet, kde tvrdili, že pri rozhodovaní je na nich vyvíjaný nátlak zo strany polície a prokuratúry, a preto si myslí, že by mala byť vec odňatá Krajskému súdu v Trnave a prikázaná inému nestrannému a nezávislému súdu a to Krajskému súdu v Bratislave.
Z vyjadrenia sudcov Krajského súdu v Trnave najvyšší súd zistil, že sudcovia krajského súdu v Trnave obvineného nepoznajú a necítia sa byť vo veci zaujatí.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade predloženej žiadosti, po preskúmaní predloženého spisového materiálu zistil, že v prejednávanej veci nie sú splnené zákonné podmienky na odňatie veci Krajskému súdu v Trnave a jej prikázanie inému súdu.
Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa, o odňatí a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.
Platná právna úprava nedefinuje pojem „dôležité dôvody“.
Súdna prax ustálila, že za „dôležitý dôvod“ v zmysle ustanovenia § 23 ods. 1 Tr. por. treba považovať zistenie takých konkrétnych skutočností, ktoré pre svoju závažnosť môžu opodstatňovať vznik pochybnosti o nezaujatosti príslušného súdu, znamenajúcej napokon vylúčenie všetkých sudcov tohto súdu z rozhodovania.
Podľa § 31 ods. 1 Tr. por. z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca alebo prísediaci sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnenom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v trestnom konaní.
Za dôležité dôvody na odňatie veci nie je možné považovať to, že boli odmietnuté požiadavky na doplnenie dokazovania a procesné pochybenia sudcov, podľa názoru obvineného. Zákon v ustanovení § 31 Tr. por. nepredpokladá vyslovovať pochybnosť o nezaujatosti súdu v dôsledku procesných úkonov, ktoré súd vykonáva v súlade s Trestným poriadkom.
Za „dôležité dôvody“ nie je možné považovať, že súdne konanie je pod vplyvom médií, ktoré o obvinenom odvysielali reláciu, kde hovorili, že sa dopustil skutku.
Podľa § 8a Tr. por. o poskytovaní informácií o trestnom konaní orgány činné v trestnom konaní informujú o svojej činnosti verejnosť poskytovaním informácií oznamovacím prostriedkom. Pritom dbajú na to, aby neohrozovali objasnenie skutočností dôležitých na posúdenie veci, nezverejňovali o osobách, ktoré majú účasť na trestnom konaní údaje, ktoré priamo nesúvisia s trestnou činnosťou a aby neporušili zásadu, dokiaľ právoplatným rozsudkom nie je vyslovená vina, nemožno na toho, proti komu sa vedie trestné konanie, hľadieť ako by bol vinný (§ 2 ods. 2 Tr. por. – zásada prezumpcie neviny).
V predmetnej veci nedošlo k oficiálnemu poskytnutiu informácií oznamovacím prostriedkom zo strany sudcov, ktorí vec prejednávali alebo sú vo veci zákonnými sudcami.
Sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne závažné predpisy vykladá podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, rozhoduje nestranne a spravodlivo na základe skutočností zistených v súlade so zákonom.
Pri rozhodovaní je viazaný len Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a zákonmi.
Sudcovia Krajského súdu v Trnave nepodpísali žiadnu výzvu, kde by tvrdili, že pri rozhodovaní je na nich vyvíjaný nátlak zo strany polície a prokuratúry. Ide o mylné tvrdenia obvineného.
V predmetnej veci nie sú dané „dôležité dôvody“, na základe ktorých by mohol Najvyšší súd Slovenskej republiky vec odňať Krajskému súdu v Trnave a prikázať ju na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave. V danom prípade nestačí iba vysloviť pochybnosti o zaujatosti zo strany obvineného. Pre postup podľa § 31 ods. 1 Tr. por. je potrebné tieto pochybnosti doložiť konkrétnymi dôkazmi, čo sa v prejednávanej veci nestalo.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 29. decembra 2010
JUDr. Štefan M i c h á l i k, v. r.
predseda senátu
Vypracoval : JUDr. Daniel Hudák
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová