6Ndt/2/2018

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Michálika a členov senátu JUDr. Daniela Hudáka a JUDr. Viliama Dohňanského na neverejnom zasadnutí 24. januára 2018 v trestnej veci obžalovaného V. Z. pre prečin krádeže formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 212 ods. 2 písm. c/, písm. f/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. a iné, vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 7 T 154/2015, a na Krajskom súde v Trnave o odvolaní obžalovaných pod sp. zn. 5 To 60/2017, o návrhu obžalovaného V. Z. na odňatie a prikázanie trestnej veci, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. trestná vec obžalovaného V. Z., vedená na odvolacom Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 5 To 60/2017, sa tomuto súdu n e o d n í m a.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trnava rozsudkom z 12. decembra 2016, sp. zn. 7 T 154/2015, uznal vinnými obžalovaného V. Z. z prečinu krádeže formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 212 ods. 2 písm. c/, písm. f/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. a prečinom neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku elektronických peňazí alebo inej platobnej karty formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 219 ods. 1 Tr. zák. a obžalovaného V. Q. z prečinu krádeže formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 212 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. a prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku elektronických peňazí alebo inej platobnej karty formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 219 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe ako je to uvedené v tomto rozsudku. Za to boli odsúdení V. Z. podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 2, § 37 písm. h/, písm. m/, § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody na 3 roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s jeho zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia a V. Q. podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 2, § 37 písm. h/, písm. m/, § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody na 2 roky a 6 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s jeho zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. mu bola uložená ochranná protitoxikomanická liečba ambulantnou formou. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obaja obžalovaní, na základe čoho bola vec 26.06.2017 predložená Krajskému súdu v Trnave, kde je vedená pod sp. zn. 5 To 60/2017, pričom vec bola elektronicky pridelená do senátu 5 To, kde je predsedom senátu JUDr. Vladimír Tencer a členovia senátu JUDr. Vladimír Žovinec a Mgr. Kristína Ferencziová. V odvolacom konaní krajský súd určil termín verejného zasadnutia na deň 28.09.2017 o 09.40 hod., ktorý bol pre nemoc predsedu senátu zrušený a nový termín verejného zasadnutia bol určený na deň 26.10.2017, ktorý bol taktiež zrušený z dôvodu podania námietky zaujatosti sudcov. Dňa 12.09.2017 obžalovaný V. Z. podal na krajskom súde generálnu námietku zaujatosti voči celému Krajskému súdu v Trnave - všetkým sudcom. Súčasne podal aj návrh na odňatie tejto veci Krajskému súdu v Trnave a jej prikázanie inému krajskému súdu. Námietku zaujatosti odôvodnil tým, že sudca krajského súdu JUDr. Vladimír Tencer je v príbuzenskom pomere so svedkyňou poškodenej strany W. B. a dlhoročným pomerom medzi sudcom JUDr. Vladimírom Tencerom a sudcom JUDr. Rastislavom Kreslom, ktorí toho času zastávajú rovnakú funkciu sudcu na Krajskom súde v Trnave. Sudca JUDr. Rastislav Kresl viackrát neskrýval zaujatosť dokazovanú pred okresným súdom počas pojednávania, keď dňa 9.12.2016 vyhlasoval rozsudky s tým, že následne 3 dni na to 12.12.2016 pri preberaní rozsudku boli výšky trestov navýšené, a to z výsmechom odôvodnil tak, že sa on podľa vlastného uváženia rozhodol, v čom sa mu aj vyhrážal, že aj keď sa odvolám na krajský súd, tak trest mi tam zabezpečí, nakoľko tam od 1.1.2017 nastupuje a má tam známych sudcov, ktorí s ním v minulosti pracovali na Okresnom súde Trnava. Má za to, že tento prípad si medzi sebou posunuli kvôli zaujatosti a príbuzenských pomerov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má za to, že už na Okresnom súde Trnava bol proces zmanipulovaný. JUDr. Rastislav Kresl jednal podľa jeho názoru nezákonne a so zjavnou zaujatosťou, keď mu nielenže neumožnil všetky kroky pre jeho obhajobu. Prehliadol viacero nezákonných postupov a porušenia práv na jeho obhajobu. Prvýkrát k tomu došlo, keď sa jeho advokát Dušan Grman bavil z prokurátorkou a sudcom JUDr. Rastislavom Kreslom o nezákonnom postupe vyšetrovateľa o napadnutí verejných príslušníkov pri výsluchu a nezákonne zadovážených dôkazoch, a to výpovedi, ktorá nemala byť pred súdom braná ani čítaná, nakoľko vznikla z fyzického útoku a napádanie, ktoré bolo v tom čase udané na inšpekcii ministerstva vnútra. Sudca aj prokurátorka sa mali jeho advokátovi vyjadriť, že všetci patríme do jedného vreca a ich táto skutočnosť nezaujíma. Navyše jeho advokát ich informoval, že žalovaný incident sa stal a priznal mu ho aj vyšetrovateľ, ktorý bol svedkom toho incidentu. Sudca neakceptoval ani ďalšie pochybenia, keď vyšetrovateľ z miesta činu prepúšťa 2 osoby, a to A. G. a X. I., ktorí boli zachytení aj kamerovými záznamami, ako sa spolu nachádzame v 1 vozidle, na ktorom sa údajne páchala trestná činnosť. Pričom neboli ani vypočutí ani predvedení a v zápisnici neboli nikde uvedení, a to ani ďalšie osoby z kamerových záznamov a výpovedí svedkov, ktorí uvádzali, že na miestach činov sa nachádzali viaceré nestotožnené osoby, pričom svedkovia jeho osobu nespoznali a kamerové záznamy ho zachytávajú iba v jednom prípade, a to iba ako nakupujúceho a pasažiera auta spomínanými osobami A. G. a X. I., pričom V. Q. mal vo vnútri benzínovej pumpy platiť za natankovaný benzín do auta A. G. kradnutou kartou, o čom oni vedomosť nemali. To, že A. G. a X. I. neboli vypočutí, je dôsledkom, že otec A. G. je dlhoročným príslušníkom polície, čo zabezpečil ich neúčasť. Toto tvrdenie nielen že preukazuje kamerový záznam, ktorý zachytáva konanie vyšetrovateľa, ale aj výpoveď X. I., v ktorej uvádza, že policajt aj vyšetrovateľ mu na mieste činu povedali, aby sa oni do toho nestarali a odišli preč. Sudca JUDr. Rastislav Kresl sa nezaoberal ani týmito skutočnosťami a ani nechcel prehrávať záznam a stotožniť ďalšie osoby. Už jeho advokát Dušan Grman po týchto skutočnostiach celý prípad vzdal a jeho otcovi avizoval, že je to len formalita, nakoľko sa navzájom kryjú a sú voči jeho osobe zaujatí a aj na krajskom súde to bude len formalita. Má za to, že v tomto celom prípade je len konflikt záujmov a spojitosť medzi sudcom JUDr. Vladimírom Tencerom a svedkyňou W. B. a celý prípad ako aj rozhodovanie na okresnom súde bolo zmanipulované, nakoľko je sudca dlhoročným priateľom a s kolegom JUDr. Rastislavom Kreslom, ktorý aj kryl vyšetrovateľa, príslušníkov a neakceptoval viacero dôkazov, v čom neskrýval svoju zaujatosť a viackrát sa mu vyhrážal trestom. Chce dať prehrať aj zvukový záznam z pojednávania 9.12.2016, kde vyhlasovali rozsudky a z 12.12.2016, kde už ich zmenil a navýšil, kde prejavil svoju zaujatosť a to aj, že im oznámil, že majú možnosť sa odvolať na krajský súd, kde on bude zastupovať funkciu sudcu. Na základe vyššie uvedených skutočností a pomerov medzi zúčastnenými stranami, a to od vyšetrovateľa cez sudcu Okresného súdu Trnava až k pomeru krajského sudcu k vzťahu sudcovi okresnom súde a svedkyňou z poškodenej strany W. B. nemožno dospieť k nestrannému a spravodlivému rozsudku, nakoľko v nadväznosti danými osobami, sa jedná o konflikt záujmov zúčastnených strán pri jeho rozhodovaní. Chce najvyššiemu súdu uviesť, že aj skutočnosť, že otec A. G. pracuje, resp. pracoval dlhé roky ako príslušník polície a túto skutočnosť ako aj tú, že má známosti medzi sudcami, nemal ako vedieť len z overených zdrojov a samotnej jeho dcéry. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky celú vec podľa § 31 ods. 1 Tr. por. prešetril zaujatosť a nadväznosti na § 23 ods. 1 Tr. por. odňal a prikázal jeho trestnú vec inému krajskému súdu. Senát Krajského súdu v Trnave v zložení predseda senátu JUDr. Vladimír Tencer a členovia senátu JUDr. Martin Žovinec a Mgr. Kristína Ferencziová uznesením z 26.10.2017, sp. zn. 5 To 60/2017, rozhodol podľa § 31 ods. 1 Tr. por. tak, že predseda senátu JUDr. Vladimír Tencer nie je vylúčený z vykonávania úkonov v trestnej veci proti obžalovanému V. Z. pre prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 2 písm. c/, písm. f/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. a iné vedenej na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 5 To 60/2017. K podaniu obžalovaného V. Z. sa vyjadrilo 34 sudcov Krajského súdu v Trnave v tom smere, že vo veci obžalovaného sa necítia zaujatí, obžalovaného nepoznajú, nemajú žiadny vzťah k iným stranám trestného konania, ani k prejednávanej veci. Sudca JUDr. Vladimír Tencer okrem toho uviedol, že so W. B. nie je v príbuzenskom pomere, s JUDr. Rastislavom Kreslom je kolegom, ich vzťah je profesionálnym. Sudca JUDr. Martin Žovonec okrem toho uviedol, že obžalovaného V. Z. nepozná, nemá žiadny vzťah k iným stranám trestného konania, ani k prejednávanej veci, vo veci sa necíti zaujatý, nevie o iných skutočnostiach, ktoré by ho vylučovali z vykonávania úkonov trestného konania. Sudkyňa Mgr. Kristína Ferencziová sa vyjadrila tak, že obžalovaného nepozná, nemá žiadny vzťah k prejednávanej veci, vo veci sa necíti zaujatá, JUDr. Tencer a JUDr. Kresl sú jej kolegami, osoby W. B., X. M. a A. G. a jej otca nepozná. Sudca JUDr. Rastislav Kresl okrem toho uviedol, že nie je pravdou to, čo obžalovaný V. Z. v námietke zaujatosti uvádza, že bol voči nemu zaujatý, popr. že by sa mu akýmkoľvek spôsobom vyhrážal. Obžalovaného V. Z. pozná len z úradnej povinnosti, a to vzhľadom na to, že predmetnú trestnú vec prejednával ako sudca na Okresnom súde Trnava. Súčasne poukázal aj na to, že z rozhodovania na súde vyššieho stupňa je okrem vylúčenia podľa odseku 2 vylúčený sudca, ktorý sa zúčastnil na rozhodovaní na súde nižšieho stupňa a naopak podľa § 30 ods. 3 Tr. por.   Predseda Krajského súdu v Trnave 15. januára 2018 predložil vec nadriadenému súdu. Najvyšší súd preskúmal návrh na odňatie a prikázanie veci inému krajskému súdu a námietky zaujatosti obžalovaného V. Z. na podklade predloženého spisu. Zistil, že návrh na odňatie a prikázanie veci inému vecne príslušnému súdu mimo obvod Krajského súdu v Trnave v zmysle § 23 Tr. por. nie je dôvodný. Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený. O návrhu procesnej strany, ktorý je založený na tých istých dôvodoch, pre ktorý už bolo rozhodnuté, sa nekoná. Podľa čl. 48 ods. 1 veta prvá ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Za zákonného sudcu treba pokladať sudcu určeného v súlade s rozvrhom práce a elektronickou podateľňou súdu. Ide o významnú ústavnú zásadu, ktorú treba dôsledne zachovávať, to znamená brať ju do úvahy aj pri rozhodovaní o návrhoch na odňatie a prikázanie veci podľa § 23 Tr. por. Obžalovaný v námietke zaujatosti namieta všetkých sudcov Krajského súdu v Trnave bez uvedenia konkrétnych skutočností a v dôvodoch tohto podania uvádza iba mená dvoch sudcov tohto súdu, a to JUDr. Vladimíra Tencera a JUDr. Rastislava Kresla, iných sudcov nenamieta, a to ani ostávajúcich členov senátu 5 To, ktorým bola vec elektronicky - zákonne pridelená. Námietku pritom nedoložil žiadnymi dôkazmi, ktoré by jeho tvrdenia potvrdzovali. V prevažnej časti podania totiž poukazuje iba na skutkové zistenia a na ich nedostatočnosť, čo je možné hodnotiť ako jeho obhajobu, s čím sa bude musieť vysporiadať odvolací súd. Najvyšší súd pri rozhodovaní o návrhu na delegáciu k týmto skutočnostiam nemôže prihliadať, lebo mu to zákon nedovoľuje. Návrh obžalovaného na delegovanie veci neobsahuje žiadne skutočnosti, ktoré by bolo možné posúdiť ako dôležité dôvody odôvodňujúce odňatie veci príslušnému Krajskému súdu v Trnave

- zákonnému súdu - senátu a jej prikázanie inému vecne príslušnému krajskému súdu v zmysle § 23 Tr. por. Odôvodnenie návrhu na delegáciu len tým, že dvaja sudcovia krajského súdu majú byť, podľa jeho presvedčenia zaujatí a v dôsledku toho jeho vec nebude spravodlivo posúdená, je nedostatočné. Nejde o skutočnosť, ktorá by mohla byť posúdená ako dôležitý dôvod na delegovanie veci inému odvolaciemu súdu. Okrem toho ani jeden sudca z 34 sudcov Krajského súdu v Trnave neoznámil svoju zaujatosť. Predseda senátu a dvaja členovia tohto senátu taktiež neoznámili svoju zaujatosť, pričom tento senát uznesením rozhodol, že predseda senátu JUDr. Vladimír Tencer nie je vylúčený z prejednania a rozhodovania trestnej veci obžalovaného. Najvyšší súd nemá poznatky, že by predseda senátu a jeho dvaja členovia mali v tejto veci rozhodovať zaujato a nestranne. Nie je dôvod na zmenu zákonného sudcu alebo súdu, a to ani na podklade delegácie vhodnej. Najvyšší súd rozhodol na podklade vyjadreného tak, ako sa to uvádza vo výroku rozhodnutia.

P o u č e n i e :

Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.