6 Ndt 2/2015
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Hatalu a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Daniela Hudáka
na neverejnom zasadnutí konanom 9. februára 2015 v Bratislave v trestnej veci obvineného
J. Z. pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. a iné, o návrhu obvineného na odňatie
a prikázanie veci podľa § 23 ods. 1 Tr. por. takto
r o z h o d o l :
Trestná vec obvineného J. Z. vedená Krajskom súde v Prešove pod sp. zn.
4To 48/2014, sa tomuto súdu n e o d n í m a.
O d ô v o d n e n i e
Na Krajskom súde v Prešove sa vedie pod sp. zn. 4To 48/2014, konanie
o odvolaní obžalovaného J. Z. proti rozsudku Okresného súdu Poprad z 22. septembra 2014,
sp. zn. 5T 164/2013.
Obžalovaný Z. v písomnom podaní (č.l. 1199) ako aj ústne počas verejného zasadnutia
odvolacieho senátu predniesol námietku zaujatosti nielen voči konajúcemu senátu
ale i voči všetkým ostatným sudcom Krajského súdu v Prešove, pritom obžalovaný navrhol
vec odňať i z pôsobnosti Krajského súdu v Prešove.
Pokiaľ ide o navrhované odňatie veci, uviedol, že má pochybnosti o objektívnom
rozhodovaní sudcov krajského súdu, ide tu o akt pomsty zo strany sudcu JUDr. Rotha,
s ktorým vedie občiansko-právny spor. Aj sudkyňa okresného súdu je voči nemu zaujatá,
pričom sudcovia krajského súdu urobia čo ona a prokurátorka okresnej prokuratúry budú
chcieť. Sudcovia krajského súdu voči nemu zaujali nepriateľský postoj už tým,
že ho neprepustili z väzby.
Dňa 3. februára 2015 predložil Krajský súd v Prešove príslušný spisový materiál
spolu s písomnými vyjadreniami sudcov Krajského súdu v Prešove k ich možnej zaujatosti
v trestnej veci obžalovaného - tunajšiemu súdu na rozhodnutie v zmysle § 23 ods. 1 Tr. por.
Z obsahu vyjadrení sudcov Krajského súdu v Prešove pritom vyplýva (č.l. 1207-1211),
že tí obvineného J. Z. nepoznajú (s výnimkou JUDr. Evy Rešatkovej, ktorá rozhodovala
v jeho iných trestných veciach), nemajú žiadny vzťah k predmetu konania a vo veci sa necítia
byť zaujatí.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd najbližšie spoločne nadriadený krajským
súdom preskúmal vyššie spomenuté návrhy obvineného a zistil, že v danom prípade
nie sú splnené zákonné podmienky na odňatie veci Krajskému súdu v Prešove.
Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu
odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd,
ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.
Na odňatie a prikázanie veci (delegáciu) musí existovať dôležitý dôvod,
čím sa zdôrazňuje výnimočnosť takéhoto postupu. Dôležité dôvody nie sú v zákone taxatívne
uvedené, ale treba nimi rozumieť také okolnosti, ktoré v konkrétnom prípade umožnia
celkove lepšie uplatniť základné zásady trestného konania a splnenie jeho účelu iným súdom
toho istého druhu a stupňa, než súdom miestne príslušným. Takýmito dôvodmi
sú predovšetkým okolnosti, ktoré zabezpečujú náležité zistenie skutkového stavu veci
v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie, výchovné pôsobenie konania a čo najrýchlejšie avšak
zákonné a spravodlivé prejednanie a rozhodnutie veci.
Jedným z dôvodov na postup podľa § 23 ods. 1 Tr. por. je pritom aj zaujatosť všetkých
sudcov príslušného súdu.
Pri úvahách, či sú v konkrétnom prípade dané dôležité dôvody na odňatie a prikázanie
veci, treba hodnotiť všetky okolnosti odôvodňujúce takýto postup vo vzájomnej súvislosti
a pri posudzovaní ich opodstatnenosti a závažnosti treba prihliadať aj na význam zákonných
ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov.
Ústavným zákonom zo dňa 9. januára 1991, číslo 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza
Listina základných práv a slobôd a tiež prijatím Ústavy Slovenskej republiky s účinnosťou
od 1. októbra 1992 výrazne stúpol význam ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov.
Vyplýva to z článku 38 ods. 1 Listiny a článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
podľa ktorého - „nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví
zákon“.
S ohľadom na uvedené je teda zrejmé, že sudcu možno vylúčiť z prejednávania
a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov,
ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom, objektívne, nezaujato a spravodlivo.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti poukazuje tiež i na ustanovenie
§ 2 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého je sudca pri výkone svojej funkcie
nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa svojho
najlepšieho vedomia a svedomia; rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov
a len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom.
Obsah tohto práva a povinnosti je základným pilierom výkonu funkcie sudcu,
keď výnimky môžu vyplývať len z naplnenia zákonných predpokladov.
Podľa § 31 ods. 1 Tr. por. z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca
alebo prísediaci sudca (ďalej len „prísediaci“), prokurátor, policajt, probačný a mediačný
úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého
možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám,
ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom
alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.
V zmysle ustálenej súdnej praxe treba pritom pomerom k prejednávanej veci rozumieť
najmä skutočnosť, že orgán uvedený v tomto ustanovení bol sám poškodený trestným činom,
ktorého sa majú týkať procesné úkony, resp. ním boli poškodené jemu blízke osoby.
Naproti tomu pomerom k osobám, ktorých sa úkon priamo týka a k ďalším osobám uvedeným
v citovanom ustanovení sa rozumie, že je k uvedeným osobám najmä v pomere
príbuzenskom, švagrovskom, druha a družky, prípadne vo vzťahu úzko priateľskom alebo nepriateľskom.
Pokiaľ ide o posudzovaný prípad, obžalovaný Z. neuviedol v podstate
ani voči jednému sudcovi Krajského súdu v Prešove žiadne také konkrétne skutočnosti, ktoré
by - aj s prihliadnutím na vyššie citované zákonné ustanovenia - boli spôsobilé vzbudiť
podozrenie z nestranného, neobjektívneho alebo nezákonného rozhodovania v danej veci,
a v dôsledku ktorých by teda bolo možné uvažovať o ich zaujatosti. Jeho tvrdenia sú len
subjektívne domnienky, účelové tvrdenia smerujúce skôr k prieťahom v konaní. Navyše
z písomných vyjadrení samotných sudcov vyplýva, že títo sa necítia byť v predmetnej veci
zaujatí.
Čo sa pritom týka námietky zaujatosti vznesenej voči konajúcemu senátu odvolacieho
súdu, tak o tejto v zmysle § 32 ods. 3 Tr. por. rozhodol namietaný senát krajského súdu,
pričom uvedené uznesenie z dôvodu podanej sťažnosti zo strany obžalovaného zatiaľ
nenadobudlo právoplatnosť.
A napokon vo vzťahu k námietkam smerujúcim k procesnému postupu súdu v danej
veci (napr. rozhodovanie o väzbe) treba uviesť, že tieto nemajú v súvislosti s daným
rozhodovaním žiadnu relevanciu (viď k tomu ust. § 32 ods. 6 Tr. por.).
Z dôvodov vyššie uvedených preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak,
ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 9. februára 2015
JUDr. Peter H a t a l a, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová