UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Šimonovej a sudcov JUDr. Petra Paludu a JUDr. Františka Moznera na neverejnom zasadnutí 20. júna 2018 v Bratislave, v trestnej veci obžalovaného P. G., pre zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/, 2 písm. c/ Tr. zák. vedenej na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 3T 28/2017, o návrhu obžalovaného na odňatie a prikázanie veci, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. trestná vec obžalovaného P. G., vedená na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 3T 28/2017, sa tomuto súdu n e o d n í m a.
O d ô v o d n e n i e
Na Okresnom súde Topoľčany sa pod sp. zn. 3T 28/2017, vedie proti obžalovanému trestné stíhanie pre zločin útoku na verejného činiteľa v zmysle § 323 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zák. Obžalovaný v podaní z 23. 05. 2018 - ktoré bolo doručené Okresnému súdu Topoľčany 25.05.2018, označenom aj ako žiadosť o prikázanie veci inému súdu, vzniesol generálnu námietku zaujatosti voči všetkým sudcom Okresného súdu Topoľčany a na všetkých prokurátorov Okresnej prokuratúry Topoľčany. S poukazom na § 23 ods. 1 Tr. por. žiadal trestnú vec, sp. zn. 3T 28/2017, odňať Okresnému súdu Topoľčany a prikázať inému súdu toho istého druhu a stupňa. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30.05.2018 upresnil, že navrhuje prikázať vec súdu v Bratislave. Dôvodil tým, že samosudkyňa JUDr. Ingrid Kišacová, PhD., prejavuje voči jeho osobe očividnú zaujatosť. Vytýka samosudkyni, že táto ho v rámci obhajoby nepustí k slovu a snaží sa ho vyprovokovať, aby sa dostal do stavu nepríčetnosti.Vzhľadom na podanú námietku zaujatosti aj proti všetkým sudcom Krajského súdu v Topoľčanoch bola vec 15. júna 2018 predložená na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky spolu s vyjadreniami všetkých sudcov Okresného súdu Topoľčany, ktorí zhodne uviedli, že sa v predmetnej trestnej veci necítia byť zaujatí. Najvyšší súd preskúmal podaný návrh ako aj príslušný spisový materiál a dospel k záveru, že nie sú dané dôvody na odňatie predmetnej veci z jurisdikcie Okresného súdu Topoľčany a jej prikázanie inému súdu toho istého druhu a stupňa.Podľa § 23 ods. 1 Trestného poriadku z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.Podľa článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky „Nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanovuje zákon". Účelom práva priznaného podľa citovaného ústavného článku je zabezpečiť občanovi, aby o jeho veci konal sudca ako predstaviteľ tej zložky súdnej moci, ktorá má právomoc vo veci konať a aby konal a rozhodoval sudca zo súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný. Ústava Slovenskej republiky v čl. 48 ods. 1 poskytuje každému, a teda aj obvinenému „právo nebyť odňatý zákonnému sudcovi".Na rozhodnutie o odňatí veci vecne a miestne príslušnému súdu a jej prikázanie na ďalšie konanie inému súdu toho istého druhu a stupňa podľa § 23 Trestného poriadku musia vždy existovať dôležité dôvody, ktoré svojím významom a závažnosťou odôvodňujú výnimku z ústavnej maximy - „práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi".Medzi dôležité dôvody okrem iného nepochybne patrí aj požiadavka zabezpečenia spravodlivého procesu vykonaného nestranným sudcom, či sudcami (senátom). Záruku, že vo veci bude konať nestranný sudca poskytuje obvinenému článok 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého: „Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky." Z tohto článku okrem práva na určitú kvalitu spravodlivého procesu vyplýva aj „právo na nestranného sudcu".Nestrannosťou treba rozumieť absenciu predsudkov (zakorenených úsudkov, či názorov, ktoré nie sú založené na spoľahlivom poznaní ale na púhom predpoklade) alebo predpojatosti (subjektivizme, neobjektivite, straníckosti). Nestrannosť je potrebné skúmať z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho hľadiska nestrannosti, čo znamená, že je potrebné zistiť osobné presvedčenie sudcu prejednávajúceho prípad a z objektívneho hľadiska nestrannosti, t.j. je potrebné zistiť, či sú poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie akejkoľvek pochybnosti v danom smere. V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti sa nestrannosť sudcu prezumuje až do predloženia dôkazu o opaku (Piersach v. Belgicko - rozsudok ESĽP z 1. októbra 1982). Objektívna nestrannosť sa posudzuje podľa vonkajších objektívnych skutočností. Platí tzv. teória zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký objektívne javiť v očiach strán. Objektívne hľadisko je založené na existencii dostatočných záruk pre vylúčenie akejkoľvek legitímnej pochybnosti o zaujatosti sudcu. Spravodlivosť nielenže má byť vykonaná, ona sa musí aj javiť, že je vykonaná (Delcourt v. Belgicko - rozsudok ESĽP zo 17. januára 1970, Saraiva de Carvalho v. Portugalsku - rozsudok z roku 1994...). V prípade ak sa vecnými a relevantnými argumentmi nepreukáže absencia predsudkov alebo predpojatosti procesne činných sudcov, v tomto prípade namietaných všetkých sudcov Okresného súdu Topoľčany, potom nie je možné vysloviť, že sú u nich dané predpoklady na zaujaté konanie a rozhodovanie, a tým existencia dôvodu či dôvodov na ich vylúčenie.Konkrétne dôvody, pre ktoré je sudca vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, sú uvedené v ustanoveniach § 31 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Trestného poriadku.Z predloženého spisu nevyplývajú dôvody na vylúčenie sudcov Okresného súdu Topoľčany v zmysle § 31 ods. 2, ods. 3 Trestného poriadku, a preto najvyšší súd upriamil pozornosť na skúmanie dôvodov na vylúčenie sudcov podľa § 31 ods. 1 Trestného poriadku z dôvodu pochybnosti o nezaujatosti pre ich pomer k prejednávanej veci alebo osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre ich pomer k inému orgánu činnému v trestnom konaní.Pomerom k prejednávanej veci treba rozumieť určitú zainteresovanosť orgánu činného v trestnom konaní na skutku, ktorá má konkrétnu podobu a osobný charakter, aby bola dostatočným dôvodom pre vznik pochybností o schopnosti sudcu pristupovať k veci a úkonom, ktoré sa jej týkajú objektívne. Táto môže napríklad spočívať v tom, že orgány činné v trestnom konaní, resp. jeho príbuzní, rodinný príslušník, osoba jemu blízka a podobne, boli činom poškodení, eventuálne orgán trestného konania bol svedkom skutku, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie a podobne.Pomer orgánu trestného konania k osobám uvedených v § 31 ods. 1 Trestného poriadku sa rozumie vzťah tohto orgánu k niektorej z uvedených osôb, ktorý môže vyvolať vo verejnosti pochybnosti o jeho nezaujatosti práve pre tento vzťah, ktorý prípadne existuje aj mimo rámec konania. Takýto vzťah môže spočívať najmä v príbuzenskom a rodinnom pomere úradnej osoby k niektorej z osôb uvedených v § 31 ods. 1 Trestného poriadku, ďalej môže ísť o úzke priateľstvo, či kamarátstvo, resp. negatívny vzťah.Najvyšší súd nezistil dôvody na vylúčenie predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kišacovej, PhD., ale ani všetkých sudcov Okresného súdu Topoľčany (vylúčenie všetkých sudcov daného súdu je základnou podmienkou na konštatovanie možného zaujatého konania a rozhodovania príslušného súdu) podľa § 31 Trestného poriadku z dôvodu pochybnosti o nezaujatosti pre ich pomer k prejednávanej veci alebo osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre ich pomer k inému orgánu činnému v trestnom konaní, a teda nezistil ani danosť podmienok na odňatie predmetnej veci z jeho jurisdikcie. Predsedníčka senátu - samosudkyňa, ktorej trestná vec obžalovaného P. G. bola pridelená zákonným spôsobom prostredníctvom elektronickej podateľne - t.j. náhodným výberom - dňa 05.10.2017 o 14:48:29 hod. (č.l. 189), sa k námietke obžalovaného písomne vyjadrila, kde uviedla, že vo veci sa necíti byť zaujatá. Nie je v žiadnom vzťahu k stranám v konaní a nie jej známy žiaden dôvod, pre ktorý by mala byť vylúčená z prejednávania a rozhodovania tejto trestnej veci. Obžalovaný P. G. v tzv. generálnej námietke zaujatosti ako i návrhu na odňatie a prikázanie veci neuviedol iné dôvody, pre ktoré namieta všetkých sudcov Okresného súdu Topoľčany tak, ako je vyššie uvedené. Z týchto skutočností samých o sebe ani z vyjadrení sudcov dotknutého súdu však nevyplýva ich zaujatosť. Takýto stav vylučuje možnosť úvah o odňatí veci Okresnému súdu Topoľčany pre to, že by sudcovia boli vylúčení z vykonávania úkonov v jeho trestnej veci. Najvyšší súd po vyhodnotení všetkých okolností prípadu konštatuje, že neexistujú žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali obavu zo zaujatého konania a rozhodovania sudcov Okresného súdu Topoľčany vo veci obžalovaného P. G. a nezistil žiadne skutočnosti čo i len naznačujúce absenciu nestrannosti a predpojatosti sudcov Okresného súdu Topoľčany, pričom len predpokladaný subjektívny názor obžalovaného o možnom narušení objektivity rozhodovania súdu bez priliehavých relevantných argumentov, nemôže byť dôvodom na vylúčenie sudcov z konania tak, ako to predpokladá ustanovenie § 31 ods. 1 Trestného poriadku, a teda ani dôležitým dôvodom na odňatie veci.So zreteľom na neexistenciu dôležitého dôvodu na odňatie veci v podobe vylúčenia všetkých sudcov Okresného súdu Topoľčany a nezistenie iných dôležitých dôvodov na odňatie veci nebolo možné vyhovieť návrhu obžalovaného, pretože ak by sa tak stalo, došlo by k porušeniu jeho práva na zákonného sudcu a práva na prerokovanie veci nestranným súdom.Neunikla pozornosti najvyššieho súdu skutočnosť, že obžalovaný P. G. na poslednom hlavnom pojednávaní 30.05.2018 pred samosudkyňou JUDr. Ingrid Kišacovou, PhD., bol napriek predchádzajúcemu upozorneniu zo strany samosudkyne, pre nevhodné správanie vykázaný na časť hlavného pojednávania z pojednávacej miestnosti (č.l. 820). Vo veci bolo vykonaných viacero hlavných pojednávaní a vec je pred meritórnym rozhodnutím. Obžalovaný je vo väzbe od 19.06.2017, obžaloba napadla na Okresný súd Topoľčany 05.10.2017. Samosudkyňa okresného súdu, ale i senát Krajského súdu v Nitre veľmi promptne reagujú na sťažnosti, návrhy a žiadosti obžalovaného a v tomto smere im nemožno nič vytknúť. Vec sa už nachádzala aj na Najvyššom súde Slovenskej republiky, kedy v inom zložení senátu uznesením z 19. marca 2018, sp. zn. 4 Ndt 5/2018, bolo vyslovené, že vec sa Okresnému súdu Topoľčany neodníma. V spise sa nachádza aj úradný záznam z 23.05.2018, kedy mal obžalovaný pri výsluchu k väzbe smerom k samosudkyni prehlásiť, že: „Chceli ste vojnu, budete ju mať! Vy ma nemôžete súdiť, ja vám to dokážem, to, čo budem teraz písať. Sťažnosť proti uzneseniu o neprepustení z väzby podávam a budem podávať aj iné sťažnosti, to uvidíte" (č.l. 796).Teraz, vo veci rozhodujúci senát len konštatuje, že tak ako v minulosti, obžalovaný G. neuviedol ani jeden dôležitý dôvod na vylúčenie čo i len jedného sudcu okresného súdu. Práve naopak, napriek rýchlosti konania zo strany tak súdu prvého ale i druhého stupňa, obžalovaný vyhrocuje útoky voči samosudkyni, čo však nemožno považovať za takú skutočnosť, ktorá by ju alebo sudcov Okresného súdu Topoľčany vylučovala z konania a rozhodovania vo veci. Vzhľadom na horeuvedené, keďže najvyšší súd nezistil takú skutočnosť, ktorá by napĺňala dôležitý dôvod podľa § 23 ods. 1 Tr. por., rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e :
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.