N a j v y š š í s ú d
6 Ndt 17/2015
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Daniela Hudáka a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Petra Hatalu na neverejnom zasadnutí 25. septembra 2015 v Bratislave, v trestnej veci obžalovaného V. Z., pre zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. a iné, o návrhu obžalovaného na odňatie veci Krajskému súdu v Bratislave a prikázanie na rozhodnutie inému súdu takto
r o z h o d o l :
Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. trestná vec obžalovaného V. Z. vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 3To 37/2015, sa tomuto súdu n e o d n í m a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 4T 13/2014, z 20. januára 2015 bol obžalovaný V. Z. v bode 1/ rozsudku uznaný vinným zo zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. a v bode 2/ rozsudku z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti rozsudku.
Prvostupňový súd obžalovanému podľa § 222 ods. 3 Tr. zák. s prihliadnutím k § 38 ods. 2, § 36 písm. n/, § 37 písm. m/, a podľa § 41 ods. 2, § 42 ods. 1 Tr. zák., uložil úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. súd uložil obžalovanému trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkého druhu na 3 roky.
Podľa § 42 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava II, 0T 139/2012, zo dňa 23. marca 2012, právoplatného 23. marca 2012, ktorým bol obžalovaný odsúdený podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. k trestu odňatia slobody na 3 mesiace nepodmienečne so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia, a k trestu zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá na 2 roky, ako i všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Proti prvostupňovému rozsudku podal odvolanie obžalovaný. Spis bol predložený na rozhodnutie o odvolaní Krajskému súdu v Bratislave 9. apríla 2015. Druhostupňový súd vo veci vytýčil termín hlavného pojednávania na 27. mája 2015, 9. júna 2015, 21. júla 2015. Na hlavnom pojednávaní 21. júla 2015 vzniesol obžalovaný námietku zaujatosti voči konajúcemu senátu, námietku zaujatosti voči všetkým sudcom Krajského súdu v Bratislave, vrátane podpredsedu a predsedu a predložil návrh na odňatie veci a prikázanie veci inému súdu v inom kraji.
V písomných dôvodoch námietky uviedol, že podáva námietku zaujatosti z toho dôvodu, že nemá dôveru v krajský súd, že bude rozhodovať v jeho trestnej veci nestranne, objektívne a nezaujato.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd spoločne nadriadený krajskému súdu preskúmal návrh obžalovaného a zistil, že nie sú splnené podmienky na odňatie veci Krajskému súdu v Bratislave.
Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.
Z vyjadrenia sudcov Krajského súdu v Bratislave, mal Najvyšší súd Slovenskej republiky preukázané, že ani jeden sudca druhostupňového súdu obžalovaného nepozná a necíti sa zaujatý.
Dôležité dôvody nie sú v zákone taxatívne uvedené, ale treba nimi rozumieť také okolnosti, ktoré v konkrétnom prípade umožnia celkove lepšie uplatniť základné zásady trestného konania a splnenie jeho účelu iným súdom toho istého druhu a stupňa, než súdom miestne príslušným. Na odňatie a prikázanie veci (delegáciu) musí existovať dôležitý dôvod, čím sa zdôrazňuje výnimočnosť takéhoto postupu.
Jedným z dôvodov na postup podľa § 23 ods. 1 Tr. por. je pritom aj zaujatosť všetkých sudcov príslušného súdu.
Z ustanovenia § 2 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého je sudca pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia; rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov a len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom.
Obsah tohto práva a povinnosti je základným pilierom výkonu funkcie sudcu, keď výnimky môžu vyplývať len z naplnenia zákonných predpokladov.
V posudzovanej veci obžalovaný neuviedol ani voči jednému zo sudcov Krajského súdu v Bratislave žiadny konkrétny dôvod, na základe ktorého by sudca (sudcovia) Krajského súdu v Bratislave mohli byť vylúčení z vykonávania úkonov trestného konania v predmetnej veci. Obžalovaný len všeobecne uviedol, že nemá dôveru v Krajský súd v Bratislave, že bude rozhodovať v jeho trestnej veci nestranne, objektívne, nezaujato.
Na základe všeobecne konštatovaných námietok obžalovaným z jeho obavy, že krajský súd vo veci nebude rozhodovať nestranne, objektívne a nezaujato, bez konkrétnych vecí, z ktorých by tieto skutočnosti vyplývali, nie je možné rozhodnúť o vylúčení sudcov krajského súdu v predmetnom konaní a vyhovieť návrhu obžalovaného na odňatie veci Krajskému súdu v Bratislave a prikázanie na prejednanie inému krajskému súdu.
Z vyššie uvedených dôvodov preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 25. septembra 2015
JUDr. Daniel H u d á k, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová