6 Ndt 16/2016
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Štefana Michálika a sudcov JUDr. Daniela Hudáka a JUDr. Viliama Dohňanského na neverejnom zasadnutí konanom 7. júla 2016 v Bratislave, v trestnej veci proti obžalovanej M. Z. a spol., pre pokračovací obzvlášť závažnom zločine poisťovacieho podvodu podľa § 223 ods. 1, ods. 3 písm. c/, ods. 5 písm. a/ Tr. zák. a iné, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 33 Tk 1/2016, a na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 2 Nto 8/2016 a 2 Nto 9/2016, o návrhoch obžalovaných M.. Z. a M. Z. podaných prostredníctvom obhajcov JUDR. K. D. a JUDr. J. Š. na odňatie veci Okresnému súdu Nitra a jej prikázanie inému okresnému súdu v sídle iného krajského súdu, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. trestná vec obžalovanej M. Z., vedená na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 33 Tk 1/2016, sa tomuto súdu odníma a prikazuje Okresnému súdu Banská Bystrica.
O d ô v o d n e n i e
Na Okresný súd Nitra 12. októbra 2015 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Levice obžalobu z 9. októbra 2015, č.k. 1 Pv 403/15/4402-178, na obvinených M.. Z., M. Z., M. P. Z., E. P., R. K., J. F. a Mgr. M. G. pre pokračovací obzvlášť závažný zločin poisťovacieho podvodu podľa § 223 ods. 1, ods. 3 písm. c/, ods. 5 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/, písm. i/ Tr. zák. v časti dokonaný a v časti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., ktorý mali spáchať tak, ako je to uvedené v predmetnej obžalobe.
Okresný súd Nitra uznesením z 24. novembra 2015, sp. zn. 33 Tk 2/2015, postúpil túto vec Špecializovanému trestnému súdu v Pezinku, ktorý uznesením zo 17. decembra 2015, sp. zn. PK-1T 39/2015, neuznal svoju príslušnosť (vyvolal spor o príslušnosť). Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 11. januára 2016, sp. zn. 2 Ndt 27/2015, rozhodol, že príslušným súdom na vykonanie konania v prvom stupni v tejto veci je Okresný súd Nitra.
Elektronicky bola vec pridelená predsedníčke senátu JUDr. Mgr. Pamele Záleskej a je vedená pod sp. zn. 33 Tk 1/2016. V tejto veci boli doposiaľ vykonané hlavné pojednávanie v dňoch 26. februára až 10. marca 2016 a 6., 13. mája 2016, kde bolo vykonané dokazovanie.
Obžalovaná M. Z. 27. apríla 2016 (č.l. 12 201 – 12 203) a 6. mája 2016 (č.l. 12 240 na hlavnom pojednávaní) vzniesla námietku zaujatosti voči celému senátu pod vedením predsedníčky senátu Mgr. Pamele Záleskej. Podstatou tejto námietky sú procesné postupy na hlavnom pojednávaní v Ústave na výkon väzby v Nitre (v dňoch 26. februára – 7. marca 2016) s vylúčením verejnosti a nesprávne vyhotovená zápisnica z tohto úkonu. Na predsedníčku senátu podala podnet na disciplinárne konanie. Hoci ostatné senáty okresného súdu nepoznajú okolnosti dôkaznej situácie v jej veci, mali sa vyjadriť, že je potrebné všetky jej podania ako aj podnety formálne zamietnuť. Zaujatosť sudcov Okresného súdu Nitra vidí v tom, že s jej podnetmi preukazujúcimi nenávisť predsedníčky senátu sa nikto seriózne nezaoberal. Z toho dôvodu vznáša námietku zaujatosti voči celému Okresnému súdu Nitra. Z rovnakého dôvodu vznáša námietku zaujatosti voči každému sudcovi Krajského súdu v Nitre, lebo aj ten prejednával jej veci.
Obhajkyňa JUDr. K. D. 9. mája 2016 (č.l. 12 281 – 12 283) vzniesla námietku zaujatosti voči Mgr. Pamele Záleskej, všetkým sudcom Okresného súdu Nitra a všetkým sudcom Krajského súdu v Nitre. Poukázala na to, že ako obhajkyňa bola a je trestné stíhaná za údajné spáchanie trestného činu marenia spravodlivosti a bola vzatá do väzby Okresným súdom Nitra a Krajským súdom v Nitre, hoci preto neboli žiadne dôvody. Nechcem rozoberať iné závažné skutočnosti, tzv. ponuky jednotlivých sudcov, boli od nej požadované finančné prostriedky na riešenie jej prípadu, čo odmietla. To, čo sa dialo na Okresnom súde Nitra a Krajskom súde v Nitre v súvislosti s jej osobou, nemá obdoby, na žiadnom inom súde by sa to stať nemohlo. Opakovane podávala námietky zaujatosti, návrhy na disciplinárne konania jednotlivých sudcov Okresného súdu Nitra ako aj Krajského súdu v Nitre a trestné oznámenia. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1 Ndt 12/2013, konštatovala, že jej vec bola odňatá Okresnému súdu Nitra a Krajskému súdu v Nitre a prikázaná inému súdu z dôvodu vážneho vyhrotenia situácie medzi obžalovanou (obhajkyňou) a sudcami Okresného súdu i Krajského súdu v Nitre, za obdobie dvoch rokov sa vytvorila totálna atmosféra nedôvery, ktorá by mohla spochybniť objektívnosť rozhodnutia, aj keby toto prípadne aj objektívne bolo. Rozhodnutie súdu musí byť nielen objektívne, ale takýmto sa musí aj javiť. Je bezpredmetné, pokiaľ by sa aj prípadne nie všetci sudcovia týchto súdov javili nezaujatí, nakoľko treba v záujme dosiahnutia účelu trestného konania vylúčiť možnosť vzniku takýchto pochybností. Z uvedeného je zrejmé a nedá sa to poprieť, že sudcovia Okresného súdu Nitra, ako aj Krajského súdu v Nitre sú zaujatí voči jej osobe. Jednotliví sudcovia, ako je JUDr. Zita Mátyoová, JUDr. Bernát, Mgr. Némethová, JUDr. Medvecká, ako aj ďalší rozhodovali aj vo veci obžalovanej M. Z.. Je teda isté, že rozhodnutia týchto sudcov v prípade obžalovanej M. Z. by ovplyvňovala skutočnosť, týkajúca sa jej osoby – ako obhajkyne. Namietaní sudcovia sa mali tiež vyjadriť, že by nemali rešpektovať nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý zrušil rozhodnutia Okresného súdu Nitra a Krajského súdu v Nitre v jej veci a museli jej zaplatiť odškodné a sudcovia týchto súdov boli vylúčení z prejednávania a rozhodovania jej veci. Citáciou § 31 Tr. por. podporila námietku zaujatosti, de facto jej návrh na delegáciu. Konštatovala, že zákon nepozná vylúčenie obhajcu, iba vylúčenie sudcu. Preto ihneď, bez meškania podala námietku zaujatosti. Obhajkyňa JUDr. K. D. túto námietku zaujatosti podaním zo 4. júla 2016 zobrala späť bez súhlasu obžalovanej M. Z., a preto sa najvyšší súd pri rozhodovaní o návrhu na delegáciu zaoberal aj obsahom tejto námietky zaujatosti.
Dvadsaťštyri sudcov Okresného súdu Nitra (dvaja sudcovia z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti a jeden z dôvodu dočasného pridelenia na Krajský súd v Nitre sa nevyjadrili) v písomných vyjadreniach k návrhu obhajkyne JUDr. K. D. z 9. mája 2016 a obžalovanej M. Z. z 27. apríla 2016 (č.l. 12423 – 12436) uviedli, že sa necítia byť zaujatí v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 33 Tk 1/2016, navrhovateľku nepoznajú a ani jej klientku, resp. poznajú ich iba z prejednávania konkrétnych veci. Navyše sudkyňa Mgr. Alexandra Osadská uviedla, že tvrdenia v návrhu sú absurdné a ničím nepodložené, bližšie sa však k tomu nevyjadrila. Sudkyňa Mgr. Pamela Záleská ku konkrétnostiam uvedeným v návrhu nezaujala stanovisko, resp. uviedla iba to, že námietky zaujatosti sa týkajú procesného postupu súdu v konaní a o takej námietke súd nekoná. V rámci týchto vyjadrení sudcov sa uvádza, že o námietke zaujatosti vznesenej obhajkyňou voči sudkyni Mgr. Pamele Záleskej bude Okresný súd Nitra rozhodovať samostatným uznesením a o námietke zaujatosti vznesenej obžalovanou M. Z. proti sudkyni Pamele Záleskej Okresný súd Nitra konať nebude, nakoľko je podaná len z dôvodu výhrad voči procesnému postupu súdu.
Predsedníčka senátu Krajského súdu v Nitre v podaní z 21. júna 2016 predložila pod sp. zn. 2Nto 8/2016 a 2 Nto 9/2016, návrh na odňatie veci krajskému a okresnému súdu vzhľadom na námietky zaujatosti obžalovanej M. Z. a jej obhajkyne JUDr. K. D.. K návrhu priložila aj vyjadrenia 37 (jeden sudca dlhodobo neprítomný) sudcov krajského súdu k námietkam zaujatosti vznesených obžalovanou M. Z. pod sp. zn. 2Nto 8/2016, a obhajkyňou JUDr. K. D. pod sp. zn. 2Nto 9/2016 (č.l. 12442 – 12449), ktorí sa necítia zaujatí. Sudkyňa JUDr. Zita Matyóová sa k námietkam zaujatosti bližšie nezaoberala.
Osobitným podaním zo 6. júla 2016 námietky zaujatosti vzniesol obžalovaný M. Z. prostredníctvom obhajcu JUDr. J. Š., v ktorej poukázal na námietku zaujatosti a návrh na delegáciu podanú obhajkyňou JUDr. K. D., s ktorou sa stotožnil. Do pozornosti dal uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1 Ndt 12/2013. Zdôraznil pomer a nepriateľský vzťah sudkyne Mgr. Pamely Záleskej k obhajcovi obžalovaných Mgr. I. K., pre ktorý opakovane namietali jej zaujatosť s uvedením konkrétnych skutočností (finančné dlhy namietanej sudkyne voči menovanému advokátovi, priateľský vzťah tejto sudkyne s bývalou družkou tohto advokáta - sudkyňou Okresného súdu Nitra Mgr. Alexandrou Osadskou, z toho vyostrené vzťahy namietanej sudkyne a menovaným obhajcom, čo bolo riešené aj Advokátskou komorou Slovenskej republiky, opakované ponižovanie a zosmiešňovanie obžalovaných, lesbické vzťahy tejto sudkyne so sudkyňami okresného a krajského súdu, viaceré podania na Ústavnom súde Slovenskej republiky, Európskom súde pre ľudské práva ako aj iným ďalšie konaniam) a ktorú táto sudkyňa potvrdila, čo je súčasťou spisu. Hoci táto sudkyňa vyvolala podľa ústavnej praxe závažný stav právnej neistoty, pretože napriek jasným dôvodom svojej zaujatosti sa včas nenamietala (nález I. ÚS 53/2013), Krajský súd v Nitre, ale ani najvyšší súd na tento neústavný stav doteraz nereagovali a spôsobili, že tento ešte aj v súčasnosti stále trvá. Poukázané je aj na to, že každý má právo na spravodlivý súdny proces (článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ďalej len Dohovor). Namietaná sudkyňa rozhodovala po celú dobu prípravného konania a aj po podaní obžaloby, čo je v rozpore s princípmi nezávislého a spravodlivého súdneho konania, ktoré by mali byť garanciou toho, že o oprávnenosti trestného obvinenia budú rozhodovať len objektívni a nestranní sudcovia, ktorou Mgr. Pamela Záleská evidentne už dávno nie je. K takémuto konaniu by nemohlo dôjsť, pokiaľ by na ňom nemal účasť a nespolupôsobil tiež nadriadený (odvolací) súd. Senát 4 Tpo, v ktorom si v desiatich prípadoch neobjektívne, nie podľa kritérií zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch pridelila túto väzobnú trestnú vec na vybavenie vždy zaujatá predsedníčka senátu JUDr. Zita Matyóová. Príčinou bol niekoľko ročným partnerským (lesbickým) vzťahom medzi touto predsedníčkou odvolacieho senátu a namietanou sudkyňou, ktorú pre námietky zaujatosti v tejto veci nevylúčil. V inej veci tento odvolací senát sudkyňu Mgr. Pamelu Záleskú pre jej pomer k Mgr. I. K. vylúčil z dôvodu, že je zaujatá. Námietky zaujatosti zo 6. júla a 12. októbra 2015 smerovali aj proti predsedníčke senátu Krajského súdu v Nitre JUDr. Zite Matyóovej, o ktorých nebolo doposiaľ rozhodnuté. Dôvodom toho bolo, že k podaniu námietky zaujatosti došlo až po tom, čo bolo vo veci rozhodnuté a tiež preto, že nebola vznesená bezodkladne a bola podaná proti JUDr. Zuzane Matyóovej a nie proti JUDr. Zite Matyóovej. Namietaná predsedníčka odvolacieho senátu mala sama oznámiť svoju zaujatosť, a to o to skôr, že túto skutočnosť (partnerský vzťah k sudkyni prvostupňového súdu) namietala procesná strana v konaní, o tom by musel rozhodnúť iný senát. Postup krajského súdu je preto právne neudržateľný, porušujúci základné práva na súdnu ochranu podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru a článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. V tej súvislosti je poukázané na rozhodnutia: III ÚS 431/2011, I. ÚS 616/2012. V rozhodnutiach krajského súdu chýbali odpovede na podstatu ich námietok voči sudkyni prvostupňového súdu, a to že v konaní zamlčala dôvody svojej zaujatosti, tajila, že má nepriateľský vzťah k osobe obhajcu obvinených Mgr. I. K., opakovane klamala a tvrdila, že nemá voči tomuto advokátovi žiadne finančné záväzky, že informácie a podklady zo spisu zneužila na neprípustné ataky a zastrašovanie tohto advokáta a že konanie voči obvineným využívala na bezprecedentné útoky voči ním, ich neodôvodnené prenasledovanie a rôzne formy šikanovania. Ani iný senát prvostupňového súdu nedáva obžalovaným záruky, že na nitrianskych súdoch bude konanie prebiehať podľa zásad spravodlivého procesu. Neobjektívne a zaujaté rozhodovanie namietaných sudkýň vyústilo do desiatok sťažností na Ústavný súd Slovenskej republiky, v ktorých sa obvinení sťažovali na porušovanie svojich základných ľudských práv a slobôd, ktoré sa v ich konaní permanentne nedodržiavajú.
Ústavný súd Slovenskej republiky porušenie ústavných práv (čl. 17 ods. 2 ústavy a čl. 5 ods. 4 Dohovoru) konštatoval u obžalovanej M. Z. v náleze z 11. novembra 2015, č. II ÚS 483/2015, lebo o jej žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu nebolo rozhodnuté v primeranej lehote uznesením prvostupňového súdu z 30. marca 2015, sp. zn. 33Tp 38/2015.
Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky z 18. februára 2016, č. II ÚS 661/2015 bolo u obžalovanej M. P. Z. konštatované porušenie čl. 17 ods. 1, ods. 2, ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a tiež čl. 5 ods. 3, ods. 4 Dohovoru, a preto bolo zrušené rozhodnutie Krajského súdu v Nitre zo 14. mája 2015, sp. zn. 4 Tpo 38/2015, ktorým bolo rozhodnuté o sťažnostiach obžalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Nitra z 26. júna 2015, sp. zn. 33Tp 107/2015.
Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky z 12. apríla 2016, č. III. ÚS 216/2016, bola prijatá na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť M. Z. proti rozhodnutiu Krajského súdu v Nitre zo 6. júla 2016, sp. zn. 4Tpo 52/2016, ktorým bolo rozhodnuté o sťažnostiach obžalovaných proti rozhodnutiu Okresného súdu Nitra z 26. júna 2016, sp. zn. 33Tp 107/2015, o predĺžení lehoty trvania väzby.
Okrem toho bola podaná civilná žaloba pre neoprávnené zasahovanie do osobnostných práv jednej z obvinených proti Okresnému súdu Nitra a Krajskému súdu v Nitre. Obžalovaní podali na Mgr. Pamelu Záleskú sťažnosti predsedníčke okresného súdu a Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, pre jej zaujatý prístup v tomto konaní a permanentné porušovanie ich základných ľudských práv. Voči tejto sudkyni ako aj predsedníčke odvolacieho senátu JUDr. Zite Matyóovej podali obžalovaní návrh (správne podnet) na začatie disciplinárneho konania pre závažné porušenie zákonných povinností sudcu. Na sudcov okresného a krajského súdu bolo podané trestné oznámenie pre podozrenie zo zasahovania do nezávislosti súdneho rozhodovania a marenie výkonu rozhodnutia ústavného súdu.
Uvedené podania majú za následok neznesiteľné šikanovanie obžalovaných zo strany nitrianskych súdov, ktoré je tak evidentné, že sa nedá prehliadnuť. V kuloároch sa sudkyňa Mgr. Pamela Záleská mala vyjadriť, že obžalovaných nikdy z väzby neprepustí a pri rozhodovaní o ich vine a treste im to spočíta. Ide o nové skutočnosti, ktorými sa v predchádzajúcom konaní žiadny súd nezaoberal a nevychádzal z neho pri rozhodovaní o odňatí veci ani najvyšší súd. Okresný a krajský súd neboli a nie sú pri rozhodovaní v tejto veci nezávislé a takými sa nejavia ani v očiach strán, pretože tu existujú také skutočnosti, ktoré oprávnene vzbudzujú pochybnosti o ich nezávislosti a nestrannosti. V závere najvyššiemu súdu navrhli, aby v záujme nápravy a nastolenia práva v tomto konaní, bola vec nitrianskym súdom odňatá a prípadom sa začal objektívne zaoberať skutočne nezávislý a nestranný súd.
Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky bola vec so spismi predložená 24. júna 2016. Po preskúmaní návrhu predsedníčky krajského senátu na podklade oboch námietok zaujatosti a spisov dospel k záveru, že návrh na odňatie veci a jej prikázanie inému súdu je opodstatnený.
Z obsahu spisu (č.l. 11552) je zrejmé, že sudkyňa Mgr. Pamela Záleská 30. mája 2013 v trestnej veci obvineného Mgr. I. K. vedenou pod sp. zn. 33 T 66/2013, oznámila svoju zaujatosť práve preto, že tento obvinený je bývalým druhom jej kolegyne Mgr. Alexandry Osadskej – sudkyne Okresného súdu Nitra, s ktorou je vo viac ako len kolegiálnom vzťahu, je to jej blízka priateľka, a to už od roku 1995. Mgr. I. K. pozná od roku 2005 a hoci s ním nie je v dennom styku, je medzi nimi vzájomná animozita, spôsobená okrem iného aj súdnym sporom, ktorý viedol s jej otcom V. Z. ako aj aktuálne prebiehajúcim súdnym sporom, ktorý vedie proti mojej priateľke a kolegyni Mgr. Alexandre Osadskej o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu, ktorého som krstnou mamou. Mgr. Pamela Záleská 26. apríla 2005 podpísala uznanie dlhu vzniknutého z pôžičky od Mgr. I. K. 30. septembra 2004.
Ďalej z tohto spisu vyplýva, že trestná vec JUDr. K. D. ako obvinenej pre pokračovací zločin marenia spravodlivosti podľa § 20 k § 344 ods. 1 písm. b/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. spáchaný sčasti samostatne, sčasti formou spolupáchateľstva, bola uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11. mája 2011, sp. zn. 3 Ndt 7/2011, odňatá Okresnému súdu Košice I a prikázaná na prerokovanie a rozhodnutie Okresnému súdu Nitra. V tejto veci opakovane vznášala námietky zaujatosti sudcov Okresného súdu Nitra a Krajského súdu v Nitre. Na niektorých z nich podala aj sťažnosti na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Súdnu radu Slovenskej republiky, podnety na podanie návrhov na začatie disciplinárneho konania a trestné oznámenia. Následne uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 6. novembra 2013, sp. zn. 1 Ndt 12/2013, bola táto vec odňatá Okresnému súdu Nitra a prikázaná na prerokovanie a rozhodnutie Okresnému súdu Banská Bystrica.
Práve z týchto dôvodov obhajkyňa JUDr. K. D. aj v tejto trestnej veci podala námietku zaujatosti proti všetkým sudcom okresného a krajského súdu v Nitre. Urobila tak potom, čo zistila, že Okresný súd Nitra je príslušný na konanie vo veci jej klientky – obžalovanej M. Z.. Predpokladá, že tento nepriateľský vzťah medzi ňou a sudcami týchto súdov vzniknutý v predchádzajúcom období by mohol poškodiť obžalovanej M. Z., ktorú obhajuje. Aj keď sudcovia okresného a krajského súdu vo vyjadreniach uvádzajú, že sa vo veci obžalovanej M. Z. (k ostatným obžalovaným sudcovia neoznámili svoju zaujatosť) necítia zaujatí, nepriateľský vzťah k týmto sudcom zo strany jej obhajkyne, ale aj obhajcu Mgr. I. K., ktorý 4. januára 2016 ukončil obhajobu obžalovanej M. Z., je nespochybniteľný. Tento záver platí aj za situácie, že obžalovaní M. Z. a M. Z. majú aj v súčasnosti viacero zvolených obhajcov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky tu uvádza, že krátko pred neverejným zasadnutím mu bolo doručené oznámenie JUDr. K. D., že vypovedala plnú moc obžalovanej Z.. So zreteľom na túto skutočnosť sa senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky už nezaoberal tou časťou námietok obžalovanej, v ktorej poukazovala na nepriateľský vzťah sudcov Okresného súdu Nitra a Krajského súdu v Nitre k jej obhajkyni JUDr. D., nakoľko už nie je obhajkyňou obžalovanej Z.. Zaoberal sa len ďalšími skutočnosťami, na ktorých obžalovaní založili svoj návrh na odňatie veci Okresnému súdu Nitra a Krajskému súdu v Nitre a o ktorých doposiaľ nebolo rozhodnuté. Čo vyplýva z obsahu odôvodnení predchádzajúcich rozhodnutí v tejto posudzovanej veci a so zreteľom na okolnosť, že dotknutí sudcovia sa doposiaľ nevyjadrili ku všetkým – konkrétnym námietkam (napr. osobné vzťahy, podnety na disciplinárne, resp. trestné stíhanie a pod.); a napriek tomu vo veci nerozhodovali.
Pri predchádzajúcom rozhodovaní o námietkach obžalovaných o zaujatosti sudcov okresného a krajského súdu neboli zohľadnené všetky námietky, čo je zrejmé, ako už bolo vyššie uvedené, z odôvodnenia rozhodnutí týkajúcich sa nevylúčenia namietaného sudcu, ale aj pri väzobnom rozhodovaní vrátane sťažnostného konania. Pozornosť bola prioritne venovaná včasnosti podania námietok zaujatosti a tomu, či ide, alebo nejde o procesný postup, bez ohľadu na to, či rozhodnutie vydal zaujatý alebo nezaujatý sudca.
Námietky zaujatosti obžalovaných tak, ako sú vyššie konkretizované majú čiastočnú oporu v dôkazoch založených v spise a z nich je zrejmý nepriateľsky vzťah minimálne obžalovaných M.. Z. a M. Z. k sudcom činným v ich veci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky len dodáva, že účelom ustanovenia §-u 31 ods. 1 Tr. por. je upevniť dôveru účastníkov konania i verejnosti v nestrannosť postupu orgánov činných v trestnom konaní, a preto zákon vylučuje z vykonávania úkonov trestného konania ten orgán činný v trestnom konaní, u ktorého možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti z dôvodov taxatívne v tomto ustanovení vymenovaných. Pokiaľ by boli vykonané úkony v trestnom konaní vylúčenými osobami, nemohli by byť podkladom pre rozhodnutie v trestnom konaní, a preto by na ne orgán, ktorý vykoná následné rozhodnutie, nesmel v žiadnom smere prihliadať.
Pre pomer k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k prokurátorovi, obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní bude vylúčený orgán v tomto odseku uvedený, ktorý je k uvedeným osobám osobitne v pomere príbuzenskom, švagrovskom, druha a družky, prípadne vo vzťahu úzko priateľskom alebo naopak nepriateľskom.
Z vyjadrení obžalovanej M. Z. je zrejmé, že námietku zaujatosti vzniesla iba pre procesný postup sudcov okresného a krajského súdu, ktorí v jej veci rozhodovali. Existencia iba tohto dôvodu (procesný postup) by sama o sebe nemohla viesť k delegovaniu veci a súd by musel vysloviť, že namietaní sudcovia nie sú z vykonávania úkonov tejto veci vylúčení. Avšak dôležitou skutočnosťou pri odňatí veci a jej prikázaní inému súdu nie je to, akým spôsobom bolo vo veci postupované alebo rozhodované (posudzovanie zákonnosti takýchto úkonov patrí do kompetencie súdu, ktorý rozhoduje v merite veci), ale predovšetkým to, či vo veci konal, alebo nekonal vylúčený orgán činný v trestnom konaní alebo súd – sudca.
V zmysle § 32 ods. 6 Tr. por. ak je dôvodom námietky len procesný postup súdu v konaní, o námietke sa nekoná, to platí aj o námietke, ktorá je založená na iných dôvodoch ako dôvodoch podľa § 31.
Podľa § 31 ods. 1 Tr. por. z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca alebo prísediaci sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.
Vznesenie námietky zaujatosti proti všetkým sudcom konkrétneho súdu procesnou stranou je v podstate vždy návrhom na delegovanie veci inému súdu, samozrejme ak je takáto námietka dôvodná.
Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa, o odňatí a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.
Za dôležitý dôvod na delegovanie veci podľa súdnej praxe treba považovať aj zistenie takých konkrétnych skutočností, ktoré vzhľadom na svoju závažnosť môžu odôvodňovať vznik pochybností verejnosti alebo procesných strán o nezaujatosti súdu a či vec bude nestranne a nezaujato prerokovaná a posúdená. Ak je taká pochybnosť preukázaná, hoci nie všetci sudcovia by mohli byť vylúčení, treba v záujme vylúčenia akýchkoľvek vážnych pochybností rozhodnúť o odňatí veci príslušnému súdu a jej prikázaniu inému súdu toho istého druhu a stupňa, na ktorom vznik takýchto pochybností nehrozí.
V danom prípade možno preto považovať aj tento nepriateľský vzťah, ktorý by mohol spochybniť objektívnosť rozhodovania, aj keby toto objektívne bolo. Rozhodnutie súdu musí byť nielen objektívne, ale takým sa musí aj javiť.
Najvyššiemu súdu obžalovaná M. Z. 30. júna 2016 zaslala priamo žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu z 26. júna 2016, ktorý nie je oprávnený o nej rozhodnúť. Ak by sa tak stalo, obžalovaná a prokurátor by boli ukrátení o právo podať proti rozhodnutiu opravný prostriedok. Prioritne o žiadosti o prepustenie z väzby rozhoduje súd prvého stupňa. Preto o tejto žiadosti najvyšší súd nerozhodol, upozorňuje však Okresný súd Banská Bystrica, aby o tejto žiadosti urýchlene rozhodol.
S poukazom na vyjadrené, Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 7. júla 2016
JUDr. Štefan M i ch á l i k, v. r.
predseda senátu
Vypracoval: JUDr. Viliam Dohňanský
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová