6 Ndt 16/2011
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Hatalu a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Daniela Hudáka
na neverejnom zasadnutí konanom 01. decembra 2011 v Bratislave v trestnej veci obvineného
J. Z. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. a iné, o návrhu
obvineného na odňatie a prikázanie veci takto
r o z h o d o l :
Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. trestné veci obvineného J. Z. vedené na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 7 Tos 48/2011 a sp. zn. 7 Nto 9/2011, sa tomuto súdu
n e o d n í m a j ú.
O d ô v o d n e n i e
Na Krajskom súde v Prešove sa vedie pod sp. zn. 7 Tos 48/2011, konanie
o sťažnosti obvineného J. Z. proti uzneseniu Okresného súdu Poprad z 20. septembra 2011,
sp. zn. 5 Nt 7/2011, ktorým bolo podľa § 32 ods. 3 Tr. por. rozhodnuté o tom, že predsedníčka
senátu Okresného súdu Poprad JUDr. M. P. sa nevylučuje z prejednávania a rozhodovania
v trestnej veci obvineného vedenej pod sp. zn. 5 Nt 7/2011.
Zároveň sa na vyššie uvedenom krajskom súde vedie pod sp. zn. 7 Nto 9/2011
aj konanie o návrhu obvineného J. Z. v zmysle § 23 ods. 1 Tr. por., týkajúceho sa trestnej veci
vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 5 Nt 7/2011.
Čo sa pritom týka námietky zaujatosti obvineného voči predsedníčke senátu
JUDr. M. P., na základe ktorej bolo vydané vyššie citované rozhodnutie o jej nevylúčení,
ako aj návrhu obvineného na odňatie veci, sp. zn. 5 Nt 7/2011, Okresnému súdu Poprad
a jej prikázanie inému súdu, tak tieto obe boli súčasťou návrhu obvineného J. Z. na povolenie obnovy konania vo veci Okresného súdu Poprad, sp. zn. 6 T 32/2008, doručeného na súd
prvého stupňa dňa 05. septembra 2011.
Vzhľadom k tomu, že podľa názoru príslušného predsedu senátu Krajského súdu
v Prešove JUDr. P. T. nebolo možné na základe podaní obvineného jednoznačne určiť,
či tento namieta len zaujatosť súdu prvého stupňa, teda Okresného súdu Poprad
a ostatných okresných súdov v rámci Prešovského a Košického kraja, alebo či namieta
aj zaujatosť krajských súdov v týchto krajoch, tomuto dňa 18. októbra 2011 zaslal písomnú
žiadosť o oznámenie, či teda vznáša námietku zaujatosti aj voči všetkým sudcom krajských
súdov v rámci spomínaných krajov.
Dňa 24. októbra 2011 bola na krajský súd doručená odpoveď obvineného na uvedenú
žiadosť, v ktorej tento jednoznačne uviedol, že namieta aj zaujatosť Krajského súdu v Prešove
a Krajského súdu v Košiciach (resp. všetkých sudcov týchto súdov).
Ako dôvod pritom uviedol, že „takzvaná“ poškodená G. a dozorujúca prokurátorka K.,
ktorá je jej blízkou priateľkou, rozširovali medzi svojimi priateľmi a známymi
ešte pred vynesením rozsudku na Okresnom súdu Poprad „takzvané“ zaručené informácie o tom, že na uvedenom súde dostane doživotie alebo 25 rokov, a že aj na Krajskom súde
v Prešove je to už všetko vybavené cez ich známych, a to sudcu B. a B., ktorí boli v tom čase
predsedami krajských senátov. Na základe týchto informácii bola z jeho strany podaná
už aj sťažnosť na najvyšší súd a Ministerstvo spravodlivosti, kde žiadal o vylúčenie Krajského
súdu v Prešove, ako aj Krajského súdu v Košiciach z rozhodovania v jeho veci,
nakoľko obhajca poškodenej a súčasne aj jej intímny priateľ JUDr. K. má známosti na oboch
spomenutých súdoch. Na základe tejto jeho sťažnosti bola vraj nakoniec aj daná vec odobratá
JUDr. B. a pridelená JUDr. L., ktorí ho síce oslobodil spod obžaloby pre trestný čin
znásilnenia a zrušil mu aj trest 25 rokov, ale dal mu 8 rokov na základe neúplného
a zavádzajúceho rozsudku súdu prvého stupňa.
Obvinený záverom podotkol, že neverí, že by jeho obnova konania bola spravodlivo
riešená či už na Krajskom súde v Prešove alebo na Krajskom súde v Košiciach, a už tobôž
nie na Okresnom súde Poprad.
Dňa 14. novembra 2011 predložil Krajský súd v Prešove vyššie uvedený návrh
obvineného v zmysle § 23 ods. 1 Tr. por. tunajšiemu súdu na rozhodnutie.
Súčasťou predloženého spisového materiálu sú aj písomné vyjadrenia sudcov
dotknutého krajského súdu k ich (potenciálnej) zaujatosti v trestných veciach vedených
pod sp. zn. 7 Tos 48/2011 a 7 Nto 9/2011, z ktorých vyplýva, že tí obvineného – s výnimkou
JUDr. A. L., JUDr. E. D. a JUDr. E. R. a JUDr. G. K., PhD. - nepoznajú a vo veci sa necítia
byť zaujatí. Prví traja z menovaných sudcov pritom obvineného J. Z. poznajú len
z rozhodovacej činnosti (rozhodovali ako odvolací senát vo veci, v ktorej obvinený podal
už vyššie spomenutý návrh na obnovu konania), a z toho dôvodu sú preto potom
okrem JUDr. E. D. toho názoru, že z prejednávania danej veci sú podľa § 397 ods. 2 Tr. por.
vylúčení. A napokon JUDr. G. K., PhD. uviedla, že obvineného pozná z detstva,
no v súčasnosti s ním nie je v žiadnom vzťahu; vo veci sa necíti byť zaujatá.
Z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu
toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom súdom
najbližšie spoločne nadriadený (§ 23 ods. 1 Tr. por.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal podaný návrh ako aj príslušný spisový
materiál a zistil, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky na odňatie vecí,
sp. zn. 7 Tos 48/2011 a sp. zn. 7 Nto 9/2011, Krajskému súdu v Prešove a ich prikázanie
inému súdu.
„Dôležitými dôvodmi“ v zmysle ustanovenia § 23 ods. 1 Tr. por., ktoré zákon bližšie
nedefinuje, sú predovšetkým okolnosti, ktoré zabezpečujú zistenie skutkového stavu veci,
výchovné pôsobenie trestného konania na páchateľa i na ostatných občanov a čo najrýchlejšie
prejednanie veci.
Medzi dôvody svedčiace pre odňatie veci príslušnému súdu patrí tiež požiadavka
zabezpečenia objektivity súdneho konania a spravodlivého rozhodnutia v prípadoch,
kedy sú vylúčení všetci sudcovia príslušného súdu.
Pri úvahách, či sú v konkrétnom prípade dané dôležité dôvody na odňatie a prikázanie
veci, treba hodnotiť všetky okolnosti odôvodňujúce takýto postup vo vzájomnej súvislosti a pri posudzovaní ich opodstatnenosti a závažnosti treba prihliadať aj na význam zákonných
ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov.
Podľa čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky „nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví
zákon.“
Pre zákonnú zmenu príslušnosti súdu, t.j. pre výrok, ktorým sa mu konkrétna vec
odníma a prikazuje sa inému súdu toho istého druhu a stupňa, musia byť teda splnené
tak závažné „dôležité dôvody“, ktoré sú porovnateľné s významom ústavného princípu
neodňateľnosti veci zákonnému sudcovi.
V danom prípade však takéto dôvody obvinený vo svojom návrhu na odňatie
a prikázanie veci neuviedol a nevyplývajú ani z obsahu trestného spisu.
Podľa § 31 ods. 1 Tr. por. z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca
alebo prísediaci sudca (ďalej len „prísediaci“), prokurátor, policajt, probačný a mediačný
úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého
možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám,
ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom
alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.
Podľa § 31 ods. 2 Tr. por. sudca, prísediaci, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny
úradník a súdny tajomník je vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,
ak bol v prejednávanej veci činný ako prokurátor, policajt, spoločenský zástupca, obhajca,
splnomocnenec zúčastnenej osoby alebo poškodeného, zástupca poškodeného alebo spoločný
zástupca poškodených.
Podľa § 31 ods. 3 Tr. por. z rozhodovania na súde vyššieho stupňa je okrem vylúčenia
podľa odseku 2 vylúčený sudca, prísediaci, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny
úradník a súdny tajomník, ktorý sa zúčastnil na rozhodovaní na súde nižšieho stupňa,
a naopak. Z rozhodovania o dovolaní je vylúčený ten, kto sa v prejednávanej veci zúčastnil
na rozhodovaní ako sudca alebo prísediaci súdu iného stupňa. Z rozhodovania o sťažnosti
na nadriadenom orgáne je vylúčený prokurátor, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal alebo dal naň súhlas alebo pokyn.
Z dikcie citovaných ustanovení vyplýva, že zákon taxatívne vymenúva dôvody vzniku
pochybnosti o nezaujatosti tohto – ktorého orgánu a pre ktoré v prípade ich preukázania
je taký orgán vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania. Námietka zaujatosti
nemôže byť pritom v zmysle § 32 ods. 6 Tr. por. založená len na výhradách smerujúcich
k procesnému postupu súdu.
Ďalej je v tejto súvislosti potrebné zdôrazniť tiež i tú skutočnosť, že námietky
zaujatosti možno vznášať len proti tým sudcom, ktorí sa na prejednávaní a rozhodovaní
veci skutočne podieľajú a nie proti neurčitým osobám, napr. všetkým sudcom určitého súdu.
V posudzovanom prípade boli pritom obe trestné veci (sp. zn. 7 Tos 48/2011 a sp. zn.
7 Nto 9/2011) pridelené do senátu JUDr. P. T., ktorý v zmysle aktuálneho rozvrhu práce
tvoria popri menovanom sudcovi ešte JUDr. M. H. a JUDr. M. Z.. Ani voči jednému
z uvedených sudcov pritom obvinený J. Z. vo svojich podaniach neuviedol žiadne konkrétne
skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé vzbudiť podozrenie z nestranného, neobjektívneho
alebo nezákonného rozhodovania v daných veciach. Takéto skutočnosti napokon ale obvinený
neuviedol ani voči jednému sudcovi dotknutého krajského súdu.
Na margo podaní obvineného považuje navyše najvyšší súd za nevyhnutné zdôrazniť
i tú skutočnosť, že všetky tam uvádzané skutočnosti obvinený už v podstate uvádzal
aj v konaní predchádzajúcom podaniu návrhu na obnovu konania, a s týmito sa aj príslušné
súdy riadnym spôsobom vysporiadali, a to tým spôsobom, že návrhom obvineného v zmysle
§ 23 ods. 1 Tr. por., resp. jeho námietkam zaujatosti nevyhoveli. Nedošlo pritom ani tak,
ako mylne uvádza obvinený vo svojom písomnom podaní z 18. októbra 2011, k odňatiu veci
JUDr. B. v odvolacom konaní a jej prideleniu JUDr. L.. Z obsahu predloženého spisu
totiž vyplýva (č. l. 1566), že konanie vo veci odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Poprad
z 18. januára 2010, sp. zn. 6 T 32/2008, ktorým bol obvinený uznaný vinným
zo zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 47 ods. 2 Tr. zák. a iné,
bolo v súlade s vtedy platným rozvrhom práce od začiatku pridelené do senátu 3T,
skladajúceho sa z jeho predsedu JUDr. L. a sudcov JUDr. R. a JUDr. D., ktorí aj napokon
v takomto zložení konali a rozhodli vo veci obvineného s konečnou platnosťou.
A na záver nedá sťažnostnému súdu neupozorniť i na tú skutočnosť, že pokiaľ ide
o vyjadrenia sudcov JUDr. L. a JUDr. R. v tom smere, že oni sú v zmysle § 397 ods. 2
Tr. por. („o návrhu na povolenie obnovy konania, ktoré sa skončilo právoplatným
rozhodnutím súdu, rozhoduje iný samosudca alebo iný senát súdu, ktorý vo veci rozhodol
v prvom stupni“) vylúčení z rozhodovania v danej veci, tak tieto nemožno považovať
za správne. Ako je totiž zrejmé z vyššie citovaného ustanovenia, toto sa týka výlučne
len sudcov (resp. v niektorých prípadoch i prísediacich) súdu prvého stupňa, príslušného
na rozhodovanie o návrhu na povolenie obnovy konania. V posudzovanom prípade
je teda odkaz na dané ustanovenie v súčasnosti irelevantný.
Z dôvodov vyššie uvedených preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel
k takému záveru, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky na tzv. delegovanie
veci inému súdu toho istého druhu a stupňa v zmysle ustanovenia § 23 ods. 1 Tr. por.,
nakoľko nie je daný žiadny dôležitý dôvod predpokladaný týmto zákonným ustanovením,
v dôsledku ktorého by mohlo byť ohrozené nestranné a zákonné prejednanie predmetných
trestných vecí.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 01. decembra 2011
JUDr. Peter H a t a l a, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová