UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom 23. mája 2018 v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Gabriely Šimonovej a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Martina Piovartsyho v trestnej veci proti obžalovanému J. J. a spol. pre zločin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, o návrhu obžalovaného J. J. na odňatie a prikázanie veci, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 23 ods. 1 Trestného poriadku trestná vec obžalovaného J. J., vedená na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 33T 88/2013, sa tomuto súdu n e o d n í m a.
O d ô v o d n e n i e
Písomným podaním zo 7. júna 2017 ktoré bolo doručené Okresnému súdu Nitra, podal obžalovaný J. J. vo veci vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 33T 88/2013, návrh na odňatie trestnej veci Okresnému súdu Nitra a jej pridelenie na rozhodnutie Okresnému súdu Trnava. Návrh odôvodnil dôvodom hospodárnosti konania, pretože má z Trnavy advokáta, ktorého cesty do Nitry musí zaplatiť. Pri informatívnom výsluchu 23. apríla 2018 v prítomnosti predsedníčky senátu, obžalovaný J. J. na otázku, aby špecifikoval svoj návrh na odňatie veci uviedol, že nemá dobré skúsenosti z rozhodovaním Okresného súdu Nitra, keďže tam bol v minulosti minimálne jedenkrát nespravodlivo odsúdený. Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd najbližšie spoločne nadriadený Okresnému súdu Nitra a Okresnému súdu Trnava, po preskúmaní návrhu, v rozsahu týmto návrhom vymedzenom, zistil, že návrh obžalovaného J. J. nie je dôvodný.Pre zákonnú zmenu príslušnosti súdu, t.j. pre výrok, ktorým sa mu konkrétna vec odníma a prikazuje sa inému súdu toho istého druhu a stupňa, musia byť splnené tak závažné „dôležité dôvody", ktoré sú zrovnateľné s ústavnou zásadou príslušnosti súdu v zmysle jej článku 48 ods. 1. I keď zákonodarca tieto dôležité dôvody taxatívne nevymedzuje, je treba za ne považovať také okolnosti, ktoré v konkrétnom prípade umožnia lepšie uplatnenie základných zásad trestného konania a splnenie jeho účelu iným súdom toho istého druhu a stupňa, než súdom miestne príslušným, v konkrétnom prípade s delegovaním veci Okresnému súdu Trnava. V danom prípade skutočnosť, že obhajca obžalovaného J. J. má bližšie z miesta sídla svojej advokátskej kancelárie v Trnave na Okresný súd Trnava ako na Okresný súd Nitra, nie je dôvodom na odňatie veci Okresnému súdu Nitra a jej prikázanie Okresnému súdu Trnava, ako na to správne poukázala aj predsedníčka senátu okresného súdu Mgr. Pamela Záleská pri informatívnom výsluchu obžalovaného 23.4.2018 (č.l. 397). Neuniklo pozornosti najvyššieho súdu, že vec napadla na Okresný súd Nitra na základe obžaloby podanej Okresnou prokuratúrou Nitra ešte 18.07.2013, kedy prokurátor okresnej prokuratúry žaloval v jednej obžalobe nielen J. J., ale tiež ml. A. J. a D. E.. Ako vyplýva zo spisového materiálu, Okresný súd Nitra vykonal vo veci viacero hlavných pojednávaní, naposledy vytýčené na 9. júna 2017. Vo veci nebolo doposiaľ meritórne rozhodnuté. Obžalovaný J. J. si v minulosti zvolil obhajcu JUDr. Juraja Gavalca, advokáta pôsobiaceho na adrese T. Tekela 23, Trnava. Ako vyplýva z poslednej korešpondencie z 3. mája 2018 - uvedeného advokáta so súdom, splnomocnenie na obhajobu obžalovaného udelené JUDr. Jurajovi Gavalcovi, naďalej trvá. Najvyšší súd len dodáva, že obžalovaný má trvalé bydlisko v Zlatých Moravciach, odkiaľ cesta do Nitry je 28 km a trvá približne 27 minút. Zo Zlatých Moraviec do Trnavy je vzdialenosť 80 km a autom trvá približne 59 minút. V tejto súvislosti sa nepotvrdzuje výrazné krytie vynaložených finančných prostriedkov na dopravu jednej alebo druhej strany, keďže vzdialenosť obhajcu obžalovaného z Trnavy do Nitry je 52 km.K námietkam obžalovaného najvyšší súd len dodáva, že zo strany obžalovaného ide o subjektívny pocit a domnienky, ktoré nie sú ničím preukázané, obžalovaný ich nekonkretizoval a neuviedol žiadne také konkrétne skutočnosti, ktoré by mohli vzbudiť pochybnosti o nespravodlivom odsúdení v minulosti. Tieto všeobecné úvahy obžalovaného sú, podľa názoru najvyššieho súdu, takého charakteru, že nemôžu odôvodňovať záver súdu na odňatie veci.K subjektívnym pocitom odsúdeného najvyšší súd len dodáva, že sudca je predstaviteľ súdnej moci. Právomoc súdu sudca vykonáva na nezávislom a nestrannom súde oddelene od iných štátnych orgánov. Sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia; rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov a len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom. Sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a pri rozhodovaní viazaný len Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a zákonom. Zákon poskytuje sudcom a prísediacim ochranu pred neoprávnenými zásahmi do ich činnosti. Predpokladmi sudcovskej spôsobilosti sú morálny štandard a integrita sudcu pre náležitý a zodpovedný výkon jeho funkcie. Ústavným zákonom zo dňa 9. januára 1991, číslo 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd a tiež prijatím Ústavy Slovenskej republiky s účinnosťou od 1. októbra 1992, výrazne stúpol význam ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov. Vyplýva to z článku 38 ods. 1 Listiny a článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého - „nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon". Obsahom tejto ústavnej zásady je vo všeobecnejšej rovine aj pravidlo, že vec musí prejednať ten samosudca (senát) vecne a miestne príslušného súdu, ktorému vec napadla v súlade s vopred stanovenými pravidlami obsiahnutými v rozvrhu práce daného súdu. Z takto stanovených pravidiel však môžu existovať výnimky, ale len v odôvodnených a zákonom predpokladaných prípadoch. Je však treba konštatovať, že ide vždy o výnimku z pravidla, ktorú nemožno bezdôvodne nadužívať.Keďže obžalovaný J. J. neuvádza žiaden taký dôležitý dôvod na delegáciu veci, ktorým by bolo možné jeho návrhu vyhovieť, Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 23 ods. 1 Tr. por. rozhodol, že jeho trestná vec, vedená na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 33T 88/2013, sa tomuto súdu neodníma.
P o u č e n i e :
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.